Ako zaistiť výdavky na vzdelávanie zamestnancov - dohoda o zvýšení alebo prehĺbení kvalifikácie

Aké má podnikateľ možnosti, ak investuje do drahých školení či tréningov zamestnancov a nechce v prípade výpovede zamestnanca o investované peniaze prísť?

Hovorí sa, že nikto učený z neba nespadol. Pri špecializovaných pracovných pozíciách, s ktorými je spojená potreba ďalšieho vzdelávania zamestnancov, to platí obzvlášť. Ako však postupovať, keď sa vyškolený zamestnanec rozhodne odísť po tom, čo jeho zamestnávateľ vynaložil nemalé výdavky na rôzne tréningy a školenia? Prinášame niekoľko dôležitých rád, ako si takéto výdavky zaistiť.

Zaistenie výdavkov na vzdelávanie zamestnancov vyžaduje uzavretie dohody o zvýšení alebo prehĺbení kvalifikácie

Podľa súčasnej právnej úpravy platí, že nárok zamestnávateľa na náhradu výdavkov vynaložených na vzdelávanie zamestnancov nevzniká automaticky. K tomu, aby mohol zamestnávateľ požadovať takúto náhradu, musí so svojím zamestnancom uzavrieť dohodu o zvýšení alebo prehĺbení kvalifikácie.

Medzi zvýšením a prehĺbením kvalifikácie je však rozdiel.

Čo je prehlbovanie kvalifikácie

Prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov spočíva v udržiavaní, zdokonaľovaní si alebo doplnení takých vedomostí a zručností, ktoré už boli niekedy nadobudnuté a ktoré sú potrebné pre výkon práce. Ide predovšetkým o rôzne „soft skills“ kurzy a školenia.

Príklad: Zamestnanec síce hovorí po anglicky, zároveň sa však zúčastňuje jazykového kurzu organizovaného zamestnávateľom. V takomto prípade dochádza k prehlbovaniu kvalifikácie.

Prehlbovanie kvalifikácie môže byť:

  1. nariadené zamestnávateľom – zamestnanec musí takéto nariadenie poslúchnuť, inak sa dopúšťa porušenia pracovnej disciplíny, za čo môže dostať výpoveďZamestnávateľ pritom znáša výdavky na prehĺbenie kvalifikácie bez nároku na ich následnú náhradu. Ak teda zamestnanec odíde, výdavky na školenia a tréningy nemusí svojmu zamestnávateľovi nijakým spôsobom nahradiť.
  2. dohodnuté dohodou (zmluvou) o prehĺbení kvalifikácie, ak výdavky zamestnávateľa dosiahnu aspoň 1 700 EUR. Práve v takejto dohode môže byť medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodnuté, že zamestnanec výdavky na školenia a tréningy nahradí, ak jeho pracovný pomer skončí pred uplynutím dohodnutej doby (najviac 5 rokov). Súčasne platí, že prehĺbenie kvalifikácie, ktoré stojí aspoň 1 700 EUR, nemôže byť nariadené a zamestnanca preto nemožno nijak potrestať za to, že odmieta uzavrieť spomínanú dohodu.

V oboch prípadoch platí, že prehlbovanie kvalifikácie sa považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi prináleží mzda, náhrada nadčasov a prípadné cestovné náhrady, ak sa vzdelávanie uskutočňuje inde, než v mieste výkonu práce – zamestnanec je na pracovnej ceste. Ak teda zamestnávateľ nariadi zamestnancovi povinnosť prehĺbiť si kvalifikáciu po pracovnej dobe, je povinný zaplatiť mu náhradu nadčasov strávených štúdiom ako i cenu prípadného kurzu, ktorý zamestnanec na základe príkazu zamestnávateľa absolvuje.

Čo je zvýšenie kvalifikácie

Zvýšením kvalifikácie sa rozumie také vzdelávanie, pri ktorom dochádza ku zvýšeniu kvalifikačného stupňa – vyššie odborné vzdelanie, univerzitné štúdium, štúdium MBA, a pod.

Zvýšenie kvalifikácie nemôže byť zamestnancovi nariadené, dá sa dohodnúť iba v dohode o zvýšení kvalifikácie. Zvýšenie kvalifikácie sa zároveň nepovažuje za výkon práce, preto zamestnancovi počas štúdia neprináleží mzda ani cestovné náhrady.

Zamestnávateľ mu však môže a nemusí udeliť náhradné voľno (počas neho nárok na náhradu mzdy vzniká). Ak je zvýšenie kvalifikácie hradené zamestnávateľom, súčasťou dohody môže byť podmienka, že ak zamestnanec odíde pred uplynutím určitej doby, zamestnanec vynaložené výdavky nahradí v pomernej výške.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad: Zamestnanec so stredoškolským vzdelaním sa rozhodne absolvovať vyššie odborné vzdelanie. Ak sa so svojím zamestnávateľom nedohodne na uzavretí dohody o zvýšení kvalifikácie, zamestnancovi neprináležia žiadne zvláštne nároky. Ak takúto dohodu uzavrú, zamestnávateľ môže zamestnancovi udeliť náhradné voľno a poskytnúť mu náhradu mzdy. Ak sa zamestnávateľ rozhodne prispievať na zvýšenie kvalifikácie, svoje výdavky si pre prípad odchodu zamestnanca môže zmluvne zaistiť.

Čo musí obsahovať dohoda o zvýšení alebo prehĺbení kvalifikácie zamestnancov?

Dohoda o prehĺbení alebo zvýšení kvalifikácie musí obsahovať:

  • druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
  • študijný odbor a označenie školy, školiaceho centra a pod.,
  • dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
  • druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Za účelom správneho naformulovania dohody odporúčame konzultáciu s právnikom.

Ako vymáhať výdavky na vzdelávanie zamestnancov?

Pokiaľ bola so zamestnancom uzavretá dohoda o prehĺbení alebo zvýšení kvalifikácie, pričom výdavky zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie presiahli 1.700 EUR alebo ak zamestnávateľ prispieval na zvýšenie kvalifikácie, vynaložené výdavky je možné
vymáhať súdnou cestou.

Zamestnávateľ bude musieť preukázať, že dohodu so zamestnancom uzavrel, že výdavky na vzdelávanie v stanovenej výške skutočne vynaložil (napr. faktúrou od školiaceho centra), že zamestnanec sa skutočne školil a jeho pracovný pomer bol ukončený predčasne.

Výdavky na vzdelávanie zamestnancov naopak nie je možné vymáhať vtedy, ak zamestnávateľ v posledných 12 mesiacoch počas najmenej 6 mesiacov nevyužíval kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku vzdelávania zamestnancov upravujú

  • § 153 - 155 zákona č. 311/2001 Z. z.
Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2025

Príležitostné práce možno vykonávať aj na základe dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru. Kedy a za akých podmienok po nej možno siahnuť v roku 2025?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?

Pobyt cudzinca v rámci vnútropodnikového presunu/mobility

V čom sa líši vnútropodnikový presun (ICT) od tzv. mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku? Kedy sa ktorý využíva a aké povinnosti s nimi súvisia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky