Obnovenie pozastavenej živnosti znamená pre podnikateľa okrem možnosti opäť podnikať aj návštevu niekoľkých inštitúcií. Mal by tiež poznať výšku odvodov, ktoré bude následne platiť.
V článku Pozastavenie živnosti v roku 2015 sme Vás informovali o tom, že živnosť je možné pozastaviť najmenej na šesť mesiacov a najviac na tri roky. Mohli ste sa tiež dozvedieť, aké povinnosti podnikateľovi vyplývajú v súvislosti s pozastavením živnosti voči daňovému úradu, zdravotnej a Sociálnej poisťovni. V tomto článku sa dozviete, čo fyzickú osobu - podnikateľa čaká po tom, ako bude jeho živnosť obnovená.
Je však dôležité spomenúť, že všetky uvedené povinnosti podnikateľa po obnovení živnosti sa vzťahujú len na situáciu, kedy mal podnikateľ pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v osvedčení o živnostenskom oprávnení. Ak by mal živnosť „aktívnu“ aspoň pre jeden predmet podnikania, nemusel by pri jej pozastavení oznamovať túto skutočnosť žiadnemu úradu (okrem živnostenského úradu) a teda ani jej obnovenie, keďže podnikať úplne neprestal.
Obnovenie živnosti po jej pozastavení a s tým súvisiace povinnosti
Obnovenie pozastavenej živnosti nastáva automaticky po uplynutí lehoty, na ktorú bola živnosť pozastavená. Podnikateľovi nadobudne účinnosť živnostenské oprávnenie a od tohto dňa môže pokračovať v podnikaní.Žiadne oznámenie o obnovení živnosti nie je potrebné živnostenskému úradu (jednotnému kontaktnému miestu) poskytovať. Jednotné kontaktné miesto je však jedinou inštitúciou, ktorú pri obnovení živnosti nie je potrebné navštevovať. Daňovému úradu, zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni je obnovenie živnosti potrebné oznámiť a niekedy to za vás spraví jednotné kontaktné miesto.
Poznámka: Z hľadiska predchádzaniu ťažkostiam pri výpočte zdravotných a sociálnych odvodov za alikvotnú časť mesiaca je vhodné pozastaviť živnosť od prvého dňa kalendárneho mesiaca a obnoviť ju až s účinnosťou od prvého dňa iného kalendárneho mesiaca.
Povinnosti pri obnovení pozastavenej živnosti v roku 2015 má podnikateľ voči nasledujúcim inštitúciám:
- daňový úrad,
- zdravotná poisťovňa,
- Sociálna poisťovňa.
Obnovenie pozastavenej živnosti v roku 2015 a daňový úrad
Obnovením živnosti získava podnikateľ oprávnenie podnikať a z tohto dôvodu mu vzniká registračná povinnosť na daňovom úrade , ktorá bola pri pozastavení živnosti zrušená. Na daňový úrad je potrebné sa registrovať do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom bola živnosť obnovená. Registračná povinnosť sa spĺňa prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“. Daňový úrad následne do 30 dní odo dňa registrácie vydá podnikateľovi osvedčenie o registrácii (bielu kartičku s DIČ).
Ak by si živnostník obnovil živnosť skôr ako o jeden rok po jej pozastavení, môže mu po jej obnovení vzniknúť aj povinnosť registrácie na daň z pridanej hodnoty. Povinnosť registrácie na DPH mu vznikne vtedy, ak ku dňu obnovenia živnosti jeho obrat za 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahne výšku 49 790 eur. Vtedy je živnostník povinný sa registrovať za platiteľa DPH do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola táto podmienka splnená, a to prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“. Daňový úrad potom podnikateľa zaregistruje a vydá mu osvedčenie o registrácii (ružová kartička s IČ DPH).
Z hľadiska účtovných a daňových povinností fyzická osoba – podnikateľ pri obnovení živnosti postupuje tak, ako keby začínala podnikať od začiatku. Znamená to, že musí otvoriť účtovné knihy (okrem prípadu, keď nevedie účtovníctvo ale daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky) a za každé účtovné obdobie zostavovať účtovnú závierku, následne podávať daňové priznania a podobne.
Obnovenie pozastavenej živnosti v roku 2015 a zdravotná poisťovňa
Po obnovení živnosti musí v živnostník v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov do ôsmich dní nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni vznik platiteľa poistného, ktorým sa stane on sám ako samostatne zárobkovo činná osoba. Túto skutočnosť by mala zdravotná poisťovňa vedieť a nemusíte ju navštevovať, pretože od jednotného kontaktného miesta jej bola pri pozastavení živnosti oznámená doba, do kedy máte živnosť pozastavenú. Ak dôjde k obnoveniu živnosti, bude táto samostatne zárobkovo činná osoba platiť preddavky na zdravotné poistenie vo výške vypočítanej z údajov z daňového priznania za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza obdobiu, v ktorom bola živnosť obnovená. Zjednodušene povedané, na živnostníka sa pri stanovení výšky preddavkov na zdravotné poistenie po obnovení živnosti hľadí, ako keby živnosť pozastavenú ani nemal.
Ak by mal živnostník pozastavenú živnosť napríklad na šesť mesiacov od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015, platil by preddavky na zdravotné poistenie po jej obnovení vo výške vychádzajúcej z jeho daňového priznania za rok 2013. V prípade, že by mal ale živnostník pozastavenú živnosť od 1. októbra 2012 do 31. marca 2015, rozhodujúcim pre výpočet jeho preddavkov na zdravotné poistenie by boli údaje z daňového priznania za rok 2013. Keďže v tomto období nepodnikal, bude platiť preddavky na zdravotné poistenie v minimálnej výške vypočítanej z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2015 minimálne preddavky na zdravotné poistenie v sume 57,68 eur, v roku 2016 v sume 60,06 eur).
Obnovenie pozastavenej živnosti v roku 2015 a Sociálna poisťovňa
Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo dňa obnovenia živnosti. Živnostníkovi po obnovení živnosti vznikne sociálne poistenie len vtedy, ak k 1. júlu kalendárneho roka (alebo k 1. októbru, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) predchádzajúceho dňu obnovenia živnosti, bol jeho príjem za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako príslušná hranica príjmov. Hraničným príjmom je12-násobok polovice priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
Dôležitý je tak posledný 1. júl pred obnovením živnosti a príjem za rok, ktorý mu predchádza. Pre živnosť obnovenú do 30. júna 2015 je hraničnou výškou príjmu za rok 2013 suma 4 830 eur, pre živnosť obnovenú od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 je hraničnou výškou príjmu za rok 2014 suma 4 944 eur. Pre živnosť obnovenú od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 bude hraničnou výškou príjmu suma 5 148 eur. V praxi to znamená, že ak si živnostník pozastaví živnosť napríklad na šesť mesiacov od 1. októbra 2014 do 31. marca 2015, posudzuje sa, či k 1. júlu 2014 bol jeho príjem za rok 2013 vyšší ako 4 830 eur. Ide o podobné posudzovanie odvodových povinností ako pri zdravotnom poistení, kde sa na samostatne zárobkovo činnú osobu pri výpočte sociálneho poistenia hľadí, akoby živnosť nikdy nemala pozastavenú.
Ak by bol príjem vyšší ako uvedená hranica, vznikne živnostníkovi povinnosť platiť sociálne poistenie. V prípade živnosti pozastavenej na dlhšie obdobie alebo nízkych príjmov za krátku časť obdobia sa môže stať, že živnostníkovi poistenie dokonca zanikne. Sociálnej poisťovni nie je potrebné tieto skutočnosti oznamovať, pretože živnostníkovi je povinná ich oznámiť samotná Sociálna poisťovňa priamo zo zákona.
Okrem prerušenia živnosti sa podnikatelia niekedy rozhodnú živnosť úplne zrušiť. V tomto prípade je potrebné tiež absolvovať kolobeh oznamovacích povinností voči príslušným inštitúciám. Okrem toho podnikateľ pri zrušení živnosti nesmie zabudnúť ani na svoje daňové a účtovné povinnosti. Viac informácií môžete nájsť v článku Zrušenie živnosti v roku 2015.
TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť z pohodlia domova.
