Ktoré služby môže podnikateľ poskytovať v iných členských štátoch EÚ a ktoré nie? Aké podmienky musí spĺňať na cezhraničné poskytovanie služieb?
Európska únia sa snaží vytvoriť užšie väzby medzi členskými štátmi a zaručiť hospodársky a sociálny pokrok. Pre jeho podporu je dôležité odstraňovanie prekážok rozvoja činností v oblasti služieb medzi európskymi štátmi.
Ak slovenský podnikateľ podniká v SR v oblasti poskytovania služieb (napr. ako turistický sprievodca), môže tieto služby začať ponúkať aj v inej členskej krajine EÚ bez toho, aby si musel založiť živnosť alebo pobočku svojej spoločnosti v zahraničí. V zásade to znamená, že podnikateľ má možnosť poskytovať služby v inom štáte EÚ, pričom nemusí splniť všetky administratívne postupy a pravidlá ustanovené v danom štáte (napr. vopred získať zahraničné oprávnenie na podnikanie).
Poskytovanie služieb v zahraničí v rámci EÚ vs. podnikanie zahraničnej osoby
Zmluva o fungovaní EÚ garantuje voľný pohyb služieb ako jednu zo štyroch základných slobôd.
Je však potrebné rozlišovať medzi cezhraničným poskytovaním služieb a podnikaním zahraničnej osoby prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.
Poskytovanie služieb v zahraničí – je výhodné, keď sa podnikateľ zameriava hlavne na slovenský trh a v inom štáte EÚ podniká iba nepravidelne (dočasne). Vtedy nie je potrebné riešiť právne predpisy tohto iného štátu (napr. zápis do registrov atď.), podnikateľovi postačuje oprávnenie na podnikanie získané v SR. Odvodové povinnosti voči sociálnej a zdravotnej poisťovni si plní v SR.
Podnikanie v zahraničí ako zahraničná osoba – je lepšie vtedy, keď chce podnikateľ podnikať v inom štáte EÚ pravidelne (trvalo). V takomto prípade nepostačuje len slovenské oprávnenie na podnikanie, ale podnikateľ musí splniť všetky podmienky ustanovené v právnych predpisoch iného členského štátu (napr. zapísať sa do príslušného registra, založiť si organizačnú zložku a pod.).
Nakoľko je založenie podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby spojené s administratívnymi a finančnými prekážkami, je pre podnikateľa, ktorý chce svoje aktivity dočasne rozšíriť na zahraničný trh, lepšia možnosť poskytovania cezhraničných služieb. Hlavným dôvodom je, že nemusí podstúpiť celý rad procedúr na získanie podnikateľského oprávnenia alebo založiť podnik či organizačnú zložku v inom štáte.
Právna úprava poskytovania služieb v zahraničí (EÚ)
Medzi právne predpisy, ktoré upravujú podmienky cezhraničného poskytovania služieb patria:
- Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica“)
Spoločne pre celú EÚ upravuje základné podmienky poskytovania služieb za hranicami vlastného štátu. Jej podstatou je zabezpečiť právo na voľný pohyb služieb poskytovateľom usadeným v členských krajinách EÚ, najmä odstránením právnych a administratívnych prekážok. - Zákon
č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu (ďalej len „zákon)
Transponoval smernicu o službách na vnútornom trhu do právneho poriadku SR. Zákon upravuje práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb, dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a spoluprácu s orgánmi iných členských štátov EÚ. Garantuje rovnaký prístup k možnostiam a podmienkam poskytovania služieb na území SR bez ohľadu na spôsob a formu ich poskytovania.
Čo sa považuje za službu poskytovanú v zahraničí (EÚ)?
Európska
smernica definuje službu poskytovanú v zahraničí ako akúkoľvek samostatne zárobkovú hospodársku činnosť, ktorá je obyčajne
poskytovaná za odplatu.
Náš zákon ju bližšie konkretizuje ako samostatne zárobkovú činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Je teda zrejmé, že služby, ktoré môže v rámci EÚ podnikateľ poskytovať svojím zahraničným
odberateľom sú právnymi predpismi definované veľmi široko. Zjednodušene povedané,
medzi cezhranične poskytované služby
patria tie, na ktoré podnikateľ získal vo vlastnom štáte živnostenské
oprávnenie a tiež ďalšie
činnosti predstavujúce formu podnikania (napr. podnikanie na základe iného
než živnostenského oprávnenia - znalecká činnosť).
Ktoré služby môžu byť poskytované v zahraniční a ktoré nemôžu?
To, ktoré druhy služieb možno poskytovať cezhranične, nie je presne špecifikované. Platí definícia uvedená vyššie.
Naopak zákon uvádza, ktoré služby nie je možné poskytovať v zahraničí, t. j. služby, ktoré sú z pôsobnosti zákona vylúčené. Ide o:
- nehospodárske služby poskytované vo všeobecnom záujme,
- finančné služby,
- elektronické komunikačné služby,
- služby agentúr dočasného zamestnávania,
- poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
- audiovizuálne služby, multimediálne služby a služby rozhlasového vysielania,
- súkromné bezpečnostné služby,
- služby notárov a súdnych exekútorov,
- prevádzkovanie dráhovej, leteckej, cestnej a námornej dopravy a na vykonávanie činností v súvislosti s technickými kontrolami vozidiel, emisnými kontrolami motorových vozidiel a kontrolami originality vozidiel,
- prevádzkovanie hazardných hier,
- uznávanie odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.
Poskytovanie služieb v zahraničí sa tiež nevzťahuje na:
1. služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorými sú:
- poštové služby,
- služby v oblasti energetiky,
- odber, využívanie a používanie vody,
- vypúšťanie odpadových vôd do recipientu,
- nakladanie s odpadom,
- dodávka pitnej vody verejným vodovodom,
- odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd verejnou kanalizáciou,
- overenie určených meradiel a úradné meranie,
2. služby advokátov a audítorov.
Preto, ak podnikateľ podniká v niektorých vyššie uvedených oblastiach a oprávnenie na podnikanie získal na Slovensku, jeho služby sú viazané len na územie SR. Teda nemôže v danej oblasti podnikať cezhranične (napr. ani v Česku) len na základe slovenského podnikateľského oprávnenia.
Aké podmienky musí podnikateľ spĺňať pri cezhraničnom poskytovaní služieb v rámci EÚ?
Na to, aby podnikateľovi na poskytovanie služieb v zahraničí stačilo len slovenské podnikateľské oprávnenie, musia byť splnené určité podmienky:
Podmienka dočasnosti
Dôležitou podmienkou poskytovania služieb v zahraniční je dočasnosť takéhoto poskytovania. Pojem „dočasnosť“ nie je zadefinovaný, avšak vo všeobecnosti možno za dočasne poskytovanú službu považovať takú, ktorá je dočasná z hľadiska pravidelnosti, trvania, opakovania a kontinuity.
Upozorňujeme na to, že dočasnosť poskytovania služieb je v jednotlivých členských štátoch EÚ chápaná odlišne (individuálne). Niektoré krajiny majú hranicu dočasnosti ustanovenú priamo vo svojej legislatíve (napr. v Holandsku je max. šesť mesiacov, v Španielsku zase o niečo menej max. tri mesiace). Iné štáty (vrátane SR) nemajú ustanovený žiaden limit (hornú hranicu) dočasnosti poskytovania služieb.
Pre zaujímavosť uvádzame, že Súdny dvor EÚ skonštatoval, že cezhraničné poskytovanie služieb je možné vykonávať aj niekoľko rokov. V krajinách, kde nie je určená horná hranica dočasnosti, je potrebné každý prípad cezhraničného poskytovania služieb posudzovať individuálne.
Podmienky podnikania platné v inom členskom štáte EÚ
Ak má podnikateľ v SR založenú živnosť viazanú na splnenie určitých podmienok, neznamená to, že automaticky môže začať vykonávať rovnakú činnosť aj v inej členskej krajine EÚ. Preto, ak má slovenský podnikateľ záujem poskytovať svoje služby v niektorom zo štátov EÚ, mal by si vopred zistiť, či sa na jeho podnikateľskú činnosť vzťahujú tie isté podmienky ako v SR.
Napríklad pri tzv. regulovaných povolaniach nestačí splniť podmienky podnikania ustanovené v SR, ale súčasne musia byť splnené aj podmienky daného členského štátu, v ktorom sa má služba poskytovať. Regulované povolania sú špecifické povolania, ktoré si vyžadujú zvláštne vzdelanie alebo prax a každý štát si ich určuje samostatne (napr. v SR sú to právnické či ekonomické povolania).
Ktoré povolania sú v EÚ regulované môžete zistiť na stránkach Európskej komisie. Stačí vyplniť online formulár s uvedením krajiny, v ktorej chcete poskytovať služby a názov profesie. Systém následne vygeneruje, či ide o regulované povolanie a aké podmienky (napr. diplom, prax) treba preukázať. Ďalšou možnosťou je priamo sa informovať na jednotnom kontaktom mieste v príslušnom štáte.
Oznamovacia povinnosť
Cezhraničný poskytovateľ služieb si spravila musí splniť tzv. oznamovaciu povinnosť. Jednoducho povedané, ak má podnikateľ v úmysle poskytovať svoje služby v inom členskom štáte, často sa vyžaduje, aby tento zámer vopred oznámil príslušným úradom daného štátu (napr. jednotnému kontaktnému miestu).
Podmienky oznamovacej povinnosti (ak je nutná) má každý štát upravené vo vlastnej legislatíve, preto je vždy dobré najprv sa informovať, aký postup treba v danej krajine zvoliť. V každom členskom štáte EÚ sú vytvorené jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú informácie o konkrétnych podmienkach cezhraničného poskytovania služieb.
K oznámeniu je spravidla potrebné priložiť doklady, ktorými sú najmä:
- oprávnenie na podnikanie (napr. živnostenské oprávnenie),
- doklad o odbornej spôsobilosti, ak ide o regulované povolanie (napr. diplom),
- doklad totožnosti (napr. občiansky preukaz),
- doklad vzťahujúci sa ku konkrétnej službe, ktorú budete v zahraničí poskytovať (napr. uzatvorená zmluva, objednávka).
Doklady by mali byť preložené do úradného jazyka príslušného štátu. Niekedy sa vyžaduje aj úradné overenie.
Aké sú sankcie za porušenie povinností pri poskytovaní cezhraničných služieb v rámci EÚ?
Zákon o službách na vnútornom trhu ustanovuje podnikateľom poskytujúcim cezhraničné služby viaceré povinnosti (napr. informačnú povinnosť voči príjemcovi služieb). Orgánom dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone je Slovenská obchodná inšpekcia.
Podnikateľ (poskytovateľ služby) sa pri porušení zákonnej povinnosti dopúšťa správneho deliktu, za ktorý mu orgán dozoru uloží pokutu:
- od 100 eur do 1 500 eur, ak pred poskytnutím služby nesplní tzv. informačnú povinnosť voči príjemcovi služby (napr. keď ho neinformoval o všeobecných podmienkach poskytovania služby či o svojich identifikačných údajoch),
- od 100 eur do 3 000 eur, ak poruší zákaz diskriminácie príjemcov služieb (napr. keď nezabezpečil, aby príjemcovia mali rovnaké podmienky pre prístup k poskytovaným službám bez ohľadu na štátnu príslušnosť).
