Vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ tuzemským platiteľom

Kto môže podať žiadosť o vrátenie DPH, aké sú náležitosti žiadosti a ďalšie informácie k vráteniu DPH tuzemským platiteľom sa dozviete v nasledujúcom článku.

Kto môže podať žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ

Žiadosť o vrátenie DPH v inom členskom štáte môže podať platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len “zákon o DPH”) v tom členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar na účely svojho podnikania. Žiadateľ o vrátenie DPH z iného členského štátu, môže podať žiadosť o vrátenie DPH, ak nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v danom členskom štáte.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na vrátenie dane má len platiteľ dane registrovaný na základe povinnej registrácie, dobrovoľnej registrácie, registrácie zo zákona alebo na základe skupinovej registrácie (ďalej len “platiteľ DPH”). Žiadosť o vrátenie DPH môže podávať platiteľ sám, alebo sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého na tento úkon spolnomocní.

Na vrátenie DPH z inej členskej krajiny EÚ nemajú nárok:

• neplatitelia DPH,
• osoby registrované z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (§ 7 zákona o DPH),
• osoby registrované z dôvodu dodávania, resp. prijímania služieb do/z iného členského štátu (§ 7a zákona o DPH).

Kedy má platiteľ DPH nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu

Žiadateľ má nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, ak uskutočňuje obchody pri ktorých vzniká právo na odpočítanie DPH. Ak platiteľ DPH uskutočňuje obchody, pri ktorých si môže odpočítať DPH a súčasne obchody pri ktorých si DPH nemôže odpočítať, nárok na vrátenie DPH má len v pomernej výške.

Žiadateľ má nárok na vrátenie DPH vtedy, ak by takáto daň bola odpočítateľná (podľa § 49 zákona o DPH).

Platiteľ DPH napríklad nemá nárok na odpočítanie DPH v tuzemsku, ak dané tovary a služby použije výlučne na poskytovanie poštových služieb (ktoré sú od DPH oslobodené). Z toho vyplýva, že ak platiteľ DPH si v inom členskom štáte kúpi tovary a služby, ktoré výlučne použije na poskytovanie poštových služieb, nemôže z týchto tovarov a služieb žiadať o vrátenie DPH v inom členskom štáte.

Obdobie, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ

V súlade s § 55c, ods. 1 zákona o DPH sa žiadosť o vrátenie DPH podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Ak sa žiadosť podáva za obdobie kratšie ako jeden rok, ale ktoré je minimálne tri po sebe nasledujúce mesiace, suma DPH, ktorú platiteľ DPH žiada naspäť, nesmie byť menej ako 400 eur. Požiadať o vrátenie DPH je možné aj za obdobie kratšie ako tri mesiace, ak predstavuje zvyšok kalendárneho roka. Suma DPH na vrátenie, ak ide o zvyšok kalendárneho roka, nemôže byť nižšia ako 50 eur.

Pozn.: Žiadateľ o vrátenie DPH z iného členského štátu musí pri podávaní žiadosti o vrátenie DPH rešpektovať obmedzenia daného členského štátu, od ktorého požaduje vrátenie DPH. Jednotlivé štáty majú napríklad rôzne obdobie, za ktoré sa žiadosť o vrátenie DPH podáva. V niektorých sa dá podať žiadosť napríklad za obdobie 02/2015-07/2015, v iných sa môže žiadosť o DPH podávať jedine za jednotlivé kalendárne štvrťroky. Orientačný zoznam podmienok jednotlivých členských štátov je možné nájsť na stránke Finančnej správy SR.

Žiadosť o vrátenie DPH sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie DPH. Ak platiteľ DPH uplatňuje nárok na vrátenie DPH napríklad za 1. štvrťrok 2014, žiadosť o vrátenie DPH môže podať najneskôr do 30. septembra 2015.

Žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ podaná tuzemským platiteľom

Žiadosť o vrátenie DPH musí okrem informácií o žiadateľovi, ktoré sú konkrétne uvedené v § 55b, ods. 2 zákona o DPH, obsahovať aj:

• obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva,
• vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) zákona o DPH.

V § 55a ods. 2 písm. c) zákona o DPH sa uvádza , že žiadateľ o vrátenie DPH nemôže podávať žiadosť o vrátenie DPH za to obdobie, v ktorom dodával tovary alebo služby do daného členského štátu vrátenia. Výnimku z tohto nariadenia predstavujú:

• prepravné služby a doplnkové služby s nimi spojené, ktoré sú od DPH oslobodené a sú spojené s vývozom tovaru a služieb,
• služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak osobou platiť daň je príjemca v danom členskom štáte,
• dodania plynu, elektriny, tepla alebo chladu obchodníkovi resp. inej osobe, ak obchodník alebo iná osoba je povinná platiť DPH,
• dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom,
• dodania tovaru v rámci trojstranného obchodu, ak žiadateľ je prvým odberateľom a osobou povinnou platiť DPH je druhý odberateľ.

Príklad - Môže platiteľ DPH podať žiadosť o vrátenie DPH alebo nie?

Klímy SK, s. r. o. je platiteľom DPH. Má sídlo v Bratislave. Okrem Bratislavy má spoločnosť Klímy SK, s. r. o. pobočku v Košiciach. Hlavnou činnosťou spoločnosti sú služby spojené s klimatizáciami. V Českej republike v rámci mesiacov február až máj 2015 nakúpila uvedené tovary a služby:

Spoločnosť Klímy SK, s. r. o. počas mesiacov február až máj 2015 dodala českej zdaniteľnej osobe klimatizáciu, ktorú inštalovala v kancelárii u českého odberateľa.

Na to, aby mohla spoločnosť Klímy SK, s. r. o. podať žiadosť o vrátenie DPH z Českej republiky musí spĺňať niekoľko podmienok:

1. spoločnosť je platiteľom DPH,
2. nemá sídlo, miesto podnikania ani prevádzkáreň v Českej republike,
3. podáva žiadosť za obdobie v rozmedzí 3 - 12 mesiacov, teda DPH na vrátenie musí byť za dané obdobie väčšia ako 400 eur,
4. spoločnosť uskutočňuje len zdaniteľné obchody, pri ktorých v tuzemsku vzniká nárok na odpočítanie DPH v plnej výške (dodávky a montáže klimatizačných zariadení), tzn. nárok na vrátenie DPH nekráti, ale môže žiadať o vrátenie DPH v plnej výške,
5. do Českej republiky dodala tovar spojený s inštaláciou (tovar sa inštaloval v Českej republike) a osobou povinnou platiť daň je český odberateľ.

Spoločnosť Klímy SK, s. r. o. spĺňa všetky požiadavky na to, aby mohla podať žiadosť o vrátenie DPH z Českej republiky.

Žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ musí obsahovať aj údaje z každej faktúry o dodaní tovaru, resp. služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie DPH.

Ak by mal platiteľ DPH za dané obdobie niekoľko dokladov od toho istého dodávateľa, v žiadosti musí uviesť každý doklad osobitne. Medzi údajmi z faktúr/dovozných údajov sa uvádza aj číselný kód služby, resp. tovaru, z ktorého sa žiada o vrátenie DPH. Žiadateľ uvádza číselné kódy v závislosti od toho, či daný členský štát (z ktorého žiada o vrátenie DPH) požaduje uvádzanie kódov alebo nie, resp. uvádza číselné kódy podľa toho, v akom zložení členský štát požaduje uvádzanie kódov.

Pozn.: Jednotlivé číselné kódy tovarov a služieb na účely žiadania o vrátenie DPH z iného členského štátu sú uvedené v § 55b, ods. 4 zákona o DPH. Kompletný zoznam kódov a subkódov nájde žiadateľ v Nariadení komisie (ES) č. 1174/2009 z 30. novembra 2009.

Niektoré členské štáty vyžadujú, aby žiadateľ o vrátenie DPH elektronicky priložil ku žiadosti o vrátenie DPH z daného členského štátu aj kópie faktúr/dovozných dokladov, v ktorých je základ dane minimálne 1 000 eur. Ak ide o faktúru vzťahujúcu sa na pohonné látky, členský štát vrátenia môže požadovať elektronickú kópiu faktúry, ktorej základ dane je minimálne 250 eur.

Pozn.: Podmienky jednotlivých členských štátov súvisiacich s predkladaním elektronických kópií faktúr/dovozných dokladov žiadateľ nájde na stránke Finančného riaditeľstva SR, konkrétne v Orientačnom zozname podmienok jednotlivých členských štátov.

Proces vrátenia DPH tuzemskému platiteľovi DPH z iného členského štátu EÚ

Vrátenie DPH tuzemskému platiteľovi z iného členského štátu EÚ prebieha v niekoľkých krokoch. Prvým krokom je podanie žiadosti elektronicky Finančnej správe SR. Pracovníci Finančnej správy SR preveria správnosť žiadosti a splnenie podmienok, či:

• žiadateľ bol platiteľom DPH počas obdobia, za ktoré žiada vrátiť DPH,
• žiadateľ vykonáva činnosti, pri ktorých si môže odpočítať DPH.

Po preverení žiadateľa sa žiadosť posiela do členského štátu vrátenia. V členskom štáte vrátenia DPH môže nastať niekoľko situácií:

• členský štát vrátenia schváli žiadosť do 4 mesiacov od doručenia žiadosti,
• členský štát vrátenia zamietne žiadosť, resp. jej časť do 4 mesiacov od doručenia žiadosti,
• členský štát vrátenia bude požadovať ďalšie informácie od žiadateľa.

V prípade, že členský štát vrátenia bude požadovať ďalšie informácie od žiadateľa, lehota na schválenie alebo odmietnutie žiadostisa predlžuje. V tom prípade členský štát vrátenie je povinný rozhodnúť do dvoch mesiacoch od doručenia dodatočných informácií, ale lehota na rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie DPH je najmenej 6 mesiacov od doručenia žiadosti. Ak členský štát aj napriek doručeným dodatočným informáciám bude požadovať ďalšie informácie, rozhodnúť o zamietnutí, resp. schválení žiadosti o vrátenie DPH musí do 8 mesiacov od doručenia žiadosti o vrátenie DPH.

Posledným krokom v prípade schválenia žiadosti je vrátenie DPH tuzemskému platiteľovi, ktorú musí členský štát vrátenia odoslať do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na schválenie žiadosti (napr. 10 pracovných dní po uplynutí 4-mesačnej lehoty v prípade, že nie sú potrebné dodatočné informácie).

Vrátenie DPH tuzemským platiteľom z iného členského štátu EÚ a daňové výdavky

Podľa § 19, ods.3, písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj DPH:

• na ktorej vrátenie z iného členského štátu má platiteľ DPH nárok a táto DPH sa vzťahuje na tovary a služby, ktoré sú taktiež daňovým výdavkom,
• na ktorej vrátenie nemá platiteľ DPH nárok z dôvodu, že DPH nedosahuje hranicu 50 eur v danom kalendárnom roku.

Ak má platiteľ DPH nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, túto DPH si môže dať do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie (ak vedie podvojné účtovníctvo). Ak platiteľ DPH vedie daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo, DPH na vrátenie si dáva do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie.

Pre potreby rozlíšenia vzniku daňového výdavku je dôležitý okamih uplatnenia nároku na jej vrátenie. Podľa § 55f zákona o DPH si platiteľ uplatňuje nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu podaním žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu.

V podvojnom účtovníctve účtuje platiteľ DPH o nároku na vrátenie DPH do výnosov v tom zdaňovacom období, v ktorom nakúpil tovary a služby, z ktorých má nárok na vrátenie DPH, najneskôr ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

V jednoduchom účtovníctve účtuje o DPH na vrátenie počas obdobia ako o nedaňovom výdavku. Daňovým výdavkom sa DPH stáva až uplatnením nároku na vrátenie DPH, teda podaním žiadosti. Daňovník v jednoduchom účtovníctve v rámci uzávierkových operácií zaúčtuje DPH ako daňový výdavok, ak v danom zdaňovacom období podal žiadosť o vrátenie DPH.

Ak DPH na vrátenie nedosiahne v kalendárnom roku hodnotu 50 eur, uplatňuje si platiteľ DPH túto DPH v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.

V oboch prípadoch je potrebné podotknúť, že daňovník si môže dať do daňových výdavkov DPH na vrátenie len v tej výške, v akej sa DPH vzťahuje na tovary a služby zahrňované do daňových výdavkov. Ak platiteľ DPH napríklad dáva do daňových výdavkov 80% výdavkov za pohonné hmoty, aj DPH na vrátenie vzťahujúcu sa k pohonným hmotám si môže dať do daňových výdavkov len vo výške 80% z DPH.

Ak by mal platiteľ DPH nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, ale nepodal by žiadosť o vrátenie DPH, túto DPH si nemôže dať do daňových výdavkov. Predstavuje teda nedaňové výdavky.