Aké sú podmienky pre vrátenie DPH zo zahraničia? Akým spôsobom a z akých nákupov sa môže DPH žiadať naspäť? Dokedy najneskôr je potrebné o refundáciu DPH žiadať?
Podnikatelia – platitelia DPH v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti môžu nakupovať vstupy aj v zahraničí. Typickým príkladom je tankovanie v inom členskom štáte EÚ, nákup drobných tovarov v zahraničí potrebných pre výkon činnosti, reštauračné služby, taxi služba a pod. V takomto prípade podnikateľ zaplatí v zahraničí celú sumu za tovar alebo službu vrátane zahraničnej DPH.
V prípade, ak sú slovenskí podnikatelia registrovaní pre DPH aj v konkrétnom členskom štáte, kde sú zároveň platiteľmi DPH a dodávajú tam v danom období tovary a služby s miestom dodania v tomto členskom štáte (okrem určitých výnimiek, napr. dodanie prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane), alebo tam majú miesto podnikania či prevádzkareň, o vrátenie zaplatenej DPH v tomto členkom štáte požiadajú prostredníctvom daňového priznania podaného v tomto štáte.
Ak však v zahraničí (v členskom štáte EÚ) nie sú platiteľmi DPH, nemajú tam sídlo, miesto podnikania, ani prevádzkareň, musia o vrátenie zaplatenej DPH v zahraničí požiadať prostredníctvom systému tzv. refundácie DPH.
Systém refundácie DPH je v EÚ harmonizovaný, čo znamená, že rovnaký postup uplatnia všetky krajiny, a teda aj zahraničné osoby, ktoré nakúpia tovary a služby na území Slovenska a zaplatia tu „slovenskú“ DPH, majú po splnení podmienok nárok na vrátenie tejto „slovenskej“ DPH.
Medzi členskými štátmi však existujú určité výnimky na rôzne tovary a služby, z ktorých DPH nevracajú, resp. vracajú za určitých podmienok. V niektorých krajinách tak nie je možné žiadať naspäť DPH z reštauračných služieb, nákupu pohonných hmôt, služieb zábavného charakteru a pod. Orientačný prehľad podmienok členských štátov zverejnila Finančná správa SR. Odporúčame však aktuálnosť údajov pri jednotlivých vždy štátoch overiť, pričom aktuálne podmienky zverejňuje každý členský štát na svojich webových stránkach.
Refundáciu DPH upravujú § 55a až § 58 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Podanie žiadosti o vrátenie DPH zo zahraničia upravujú konkrétne ustanovenia § 55f a § 55g zákona o DPH. Ustanovenia § 55a až § 55e zákona o DPH upravujú vrátenie DPH na opačnom princípe, t. j. vrátenie DPH zahraničnej osobe z iného členského štátu.
Kto môže požiadať o vrátenie DPH zo zahraničia?
Podať žiadosť o vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte EÚ môže platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH. Platí, že platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 zákona o DPH môže podať žiadosť o vrátenie DPH z členského štátu, v ktorom, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.
Základným predpokladom je, aby platiteľ uvedený vyššie, nakúpil tovary a služby v inom členskom štáte s DPH príslušného štátu (resp. doviezol tovary do iného členského štátu) na účely svojho podnikania.
Znamená to, že platiteľ DPH na Slovensku môže požiadať o vrátenie DPH, napr. z tankovania v inom členskom štáte, ak v tomto štáte zároveň nemá registrované sídlo či bydlisko, nepodniká z tohto štátu (miesto podnikania), nemá tu prevádzkareň a obvykle sa tu nezdržiava.
Príklad na splnenie podmienok na nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu
Spoločnosť, ktorá je na Slovensku registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH, má zároveň registráciu pre DPH aj v ČR, kde má jednu výrobnú dielňu. Za rok 2021 dodala v ČR pod českým IČ DPH tovar pre iného platiteľa DPH registrovaného v ČR v hodnote 250 000 českých korún. Môže spoločnosť žiadať o vrátenie DPH za nakúpené vstupy v ČR cez žiadosť v rámci tzv. refundácie DPH z ČR?
Nie, keďže spoločnosť vykonáva svoju podnikateľskú činnosť z územia ČR a zároveň uskutočnila aj dodania tovarov s miestom dodania v ČR, nemôže si o DPH z ČR požiadať prostredníctvom refundácie DPH, ale cez podané daňové priznanie v ČR.
Spôsob uplatnenia vrátenia DPH zo zahraničia
Nárok na
vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte sa uplatní podaním
žiadosti o vrátenie DPH elektronickými prostriedkami na webovom sídle Finančného
riaditeľstva SR. Žiadosť sa teda podáva výlučne elektronicky.
Pri žiadosti je potrebné použiť kvalifikovaný elektronický podpis (KEP). Na prístup a využitie elektronickej služby, ktorou sa žiadosť podáva, je potrebné aby sa žiadateľ najprv zaregistroval na portáli Finančnej správy a následne autorizoval, t. j. preukázal oprávnenie konať v mene daňového subjektu.
Podrobnejší návod zverejnila Finančná správa SR v používateľskej príručke Aplikácia na podanie žiadosti o vrátenie DPH z členských štátov EÚ (VAT Refund).
Žiadosť o vrátenie DPH je možné podať samostatne za jednotlivé členské štáty alebo aj hromadne jednu žiadosť o vrátenie DPH z viacerých členských štátov naraz.
Keď Finančné riaditeľstvo SR príjme žiadosť zaslanú elektronicky, najskôr potvrdí žiadateľovi prijatie žiadosti zaslaním potvrdenia o prijatí žiadosti. Finančné riaditeľstvo SR preskúma aj ostatné podmienky na vrátenie DPH, a ak sú splnené, odošle žiadosť príslušnému členskému štátu, resp. viacerým členským štátom. Ak podmienky nie sú splnené, Finančné riaditeľstvo SR žiadosť o vrátenie dane neodošle do členského štátu vrátenia dane a túto skutočnosť elektronicky oznámi platiteľovi.
Ak je žiadosť do členského štátu zaslaná, členský štát je povinný zase oznámiť doručenie žiadosti, od ktorej sa bude počítať lehota (4 mesiace). Komunikácia ďalej prebieha už len medzi Finančným riaditeľstvom SR a konkrétnym členským štátom.
Formálne náležitosti žiadosti o vrátenie DPH zo zahraničia
Žiadosť o vrátenie DPH musí obsahovať:
- priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
- elektronickú adresu žiadateľa,
- opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu*,
- obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
- vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa zákonnú podmienku**,
- IČ DPH žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,
- údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).
*Pozn.: Číselný kód podnikateľskej činnosti sa stanoví podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení.
**Pozn.: Žiadateľ musí prehlásiť, že v období, za ktoré žiada vrátenie DPH nedodal v danom členskom štáte tovar ani službu s miestom dodania v tomto členskom štáte (výnimkou sú prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od DPH, služby a dodania, ak sa daňová povinnosť prenáša na príjemcu, resp. pri dodanie plynu).
Žiadosť musí obsahovať aj údaje z každej faktúry za tovar a službu, z ktorej žiadateľ žiada vrátenie DPH a číselný kód pre nadobudnutý tovar a služby.
Požadujú sa tieto údaje z faktúr:
- priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
- IČ DPH dodávateľa pridelené v inom členskom štáte,
- dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry,
- základ dane a sumu DPH v eurách,
- výšku odpočítateľnej DPH,
- v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej DPH podľa § 55a ods. 3 zákona o DPH vyjadrenú v percentách,
- číselný kód, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby,
- bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu pri použití číselného kódu 9*.
*Pozn.: Pri číselnom kóde 9 sa vyžaduje ešte bližšie určujúci kód podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 1174/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania čl. 34a a 37 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2008/9/ES (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009).
Dôležité je ešte uviesť, že v prípade, ak podnikateľ dostane v zahraničí namiesto faktúry len pokladničný doklad (bloček z pokladnice) s uplatnenou zahraničnou DPH, v takomto prípade hovoríme o zjednodušenej faktúre. Podmienky členských štátov sa tu opäť líšia. Zatiaľ čo niektoré krajiny nemusia vrátenie DPH z takýchto zjednodušených faktúr uznávať vôbec, niektoré krajiny ich akceptujú aj teda bez uvedenia údajov o odberateľovi (slovenskom podnikateľovi) na týchto „bločkoch“, a to do stanovenej sumy.
Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:
- pohonná látka číselným kódom 1,
- nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,
- výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3,
- poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,
- cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,
- ubytovacie služby číselným kódom 6,
- jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,
- vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,
- výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,
- iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.
Ak všetky vyššie uvedené údaje na žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu chýbajú, žiadosť sa považuje za nepodanú.
Žiadateľ musí zároveň pri nárokovaní zaplatenej DPH sledovať:
- minimálne limity výšky DPH na vrátenie uplatnené v jednotlivých členských štátoch,
- skutočnosť, či DPH, ktorú žiada vrátiť, by splnila podmienky na odpočítanie v konkrétnom členskom štáte,
- či sú splnené náležitosti dokladov, z ktorých si chce o vrátenie DPH požiadať.
Niektoré štáty požadujú aj zaslanie kópií faktúr a dokladov, z ktorých sa DPH žiada.
Podmienky v jednotlivých krajinách sa líšia a môžu sa meniť. Preto odporúčame sledovať vždy aktuálne podmienky v konkrétnom členskom štáte. Napríklad, v Českej republike nie je možné žiadať o vrátenie DPH za tankovanie, z taxíkov, z nákladov na ubytovanie, tovarov a služieb na osobnú spotrebu. Podmienky si stanovujú členské štáty sami a odporúčame ich sledovať priamo z ich relevantného zdroja.
Obdobie, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie DPH zo zahraničia
Žiadosť o vrátenie DPH sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie DPH. Za rok 2021 je tak možné o vrátenie DPH žiadať najneskôr do 30. septembra 2022, za rok 2022 do 30. septembra 2023 atď.
Minimálna suma DPH na podanie žiadosti o jej vrátenie zo zahraničia je 50 eur.
V niektorých prípadoch (v niektorých členských štátoch) je možné požiadať o vrátenie DPH aj za obdobie kratšie ako kalendárny rok (nie kratšie ako 3 mesiace), ak suma DPH, ktorá sa žiada vrátiť, prekročí určitú výšku (najčastejšie 400 eur).
Dokedy budú peniaze (DPH) vrátené na uvedený účet?
Členský štát oznámi výsledok rozhodnutia do 4 mesiacov od doručenia žiadosti tomuto členskému štátu. Výsledkom môže byť schválenie alebo zamietnutie žiadosti. Pri schválení žiadosti vráti členský štát sumu DPH najneskôr do 10 pracovných dní od uplynutia 4 mesiacov od doručenia výzvy (lehota na vydanie rozhodnutia). Členský štát však môže dožiadať ďalšie informácie, a v tom prípade sa lehota na vrátenie predlžuje.
Pomerné vrátenie DPH zo zahraničia
Pri podávaní žiadosti o vrátenie DPH zo zahraničia je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ak podnikateľ – žiadateľ nakúpené vstupy, z ktorých žiada vrátiť DPH, použije aj na činnosti s uplatnením DPH a aj na činnosti, pri ktorých nemá nárok na vrátenie DPH (napr. oslobodené činnosti). Podľa slovenského zákona o DPH poznáme „koeficient DPH“ a takýmto koeficientom sa v tomto prípade rovnako uplatní len pomerná časť DPH zo vstupov, t. j. nakúpených tovarov a služieb. Ako bolo spomenuté vyššie, do žiadosti o vrátenie sa v takomto prípade uvádza aj pomerná výška odpočítateľnej DPH vyjadrená v percentách. Pomerná výška DPH, na ktorú má nárok sa počíta podľa pravidiel slovenského zákona o DPH (podľa štátu, kde má žiadateľ sídlo, bydlisko, miesto podnikania, prevádzkareň alebo kde sa obvykle zdržiava).
Nesprávne údaje v žiadosti o vrátenie DPH zo zahraničia a ich oprava
V prípade, ak žiadateľ odošle žiadosť a zistí, že neobsahovala správne údaje, opravu je možné vykonať vytvorením novej verzie žiadosti. Nová verzia žiadosti sa vytvára vždy z poslednej existujúcej verzie. Novú verziu žiadosti však už nie je možné upravovať o nové vstupy, z ktorých by sa dodatočne žiadala vrátiť DPH. V takom prípade je potrebné podať už novú žiadosť o vrátenie DPH.
Vrátená/nevrátená DPH zo zahraničia a daňový výdavok
Suma DPH zo zahraničia sa musí rovnako posúdiť z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Platí tu nasledovné pravidlo: Daňovým výdavkom je suma DPH zo zahraničia v prípade, ak podnikateľovi vznikol nárok na vrátenie DPH v členskom štáte, kde bola uplatnená a podá si aj žiadosť o jej vrátenie, ale aj suma DPH, na vrátenie ktorej nárok nevzniká z dôvodu nedosiahnutia limitu na jej vrátenie (t. j. 50 eur). Zároveň platí, že daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov musí byť aj tovar a služba, ku ktorým sa DPH uplatnená v zahraničí vzťahuje.
Nedaňovým výdavkom je suma zahraničnej DPH, ak podnikateľovi vznikol nárok na jej vrátenie, ale o ňu nepožiada.
