Ako postupovať pri podávaní daňového priznania, ak mala fyzická osoba príjmy aj zo zahraničia. V ktorej krajine má podávať daňové priznanie?
Je potrebné rozlišovať, kedy je príjem považovaný za príjem zo zdrojov v zahraničí
Základom pre rozhodnutie sa, akými pravidlami sa bude riadiť zdaňovanie príjmov fyzickej osoby pochádzajúcich zo zahraničia, je rozlíšiť, či sa skutočne jedná o príjmy zo zdrojov v zahraničí. Z hľadiska krajiny zdaňovania totižto môže byť rozdiel medzi príjmom zo zahraničia a príjmom zo zdrojov v zahraničí. Napríklad ak slovenský živnostník zo Slovenska predá a odošle tovar českému zákazníkovi, nejde o príjmy zo zdrojov v zahraničí. Ak by ale tento slovenský živnostník predával tovar českým zákazníkom priamo v Česku, jedná sa už o príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Je potrebné vedieť, či je zdroj príjmov skutočne v zahraničí.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) neobsahuje žiadnu definíciu príjmov zo zdrojov v zahraničí, aj keď ju sám častokrát používa. Na rozpoznanie príjmov zo zdrojov v zahraničí však Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo niekoľko materiálov, ktoré posudzovanie príjmov zo zdrojov v zahraničí bližšie objasňujú.
Príjmy zo zdrojov v zahraničí v prípade aktívnych príjmov a v prípade pasívnych príjmov
Pri posudzovaní zdroja príjmov sa postupuje odlišne v závislosti od toho, či ide o príjmy z činnosti (tzv. aktívne príjmy) alebo o príjmy z nakladania s majetkom (tzv. pasívne príjmy).
Pokiaľ ide o aktívne príjmy, rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov je územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí sú v prípade aktívnych príjmov príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí. Pri aktívnych príjmoch tak je dôležité to, kde sa táto činnosť fyzicky vykonávala (nie je dôležité, či sú tieto príjmy vyplácané rezidentom SR alebo zahraničným rezidentom). Medzi aktívne príjmy patria napríklad príjmy zo zamestnania, príjmy zo živnosti, príjmy zo športovej činnosti, príjmy z umeleckej činnosti. Ak napríklad Slovák pracoval v Česku, jedná sa o príjmy zo zdrojov v zahraničí (prácu fyzicky vykonával v Česku). Ak napríklad živnostník vykonával zváračské práce vo Švédsku, ide o príjmy zo zdrojov v zahraničí aj keby mu ich vyplácala slovenská firma (prácu fyzicky vykonával vo Švédsku).
Pri aktívnych príjmoch je dôležité miesto vykonávania činnosti.
Pokiaľ ide o pasívne príjmy, rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov je rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca. Príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí sú v prípade pasívnych príjmov príjmy, ktoré sú daňovníkovi vyplácané rezidentom iného štátu ako je Slovensko. Pri pasívnych príjmoch tak je dôležitá daňová rezidencia osoby, od ktorej tieto príjmy plynú (nie je dôležité, kde sa majetok, z ktorého príjmy plynú, nachádza). Medzi pasívne príjmy patria napríklad príjmy z prenájmu, úroky z úverov, príjmy z predaja cenných papierov a podobné príjmy z nakladania s majetkom. Ak má napríklad Slovák nehnuteľnosť v Budapešti a prenajíma ju maďarským študentom, jedná sa o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (plynú od rezidentov Maďarska). Ak má napríklad Slovák účty na Cypre, úroky z týchto vkladov sa považujú za príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (plynú od rezidenta Cypru).
V ktorej krajine zdaniť (podať daňové priznanie) príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí
Keď už vieme pri konkrétnych príjmoch povedať, že ide o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, je dôležité odpovedať na otázku, či sa tieto príjmy zdania v zahraničnej krajine a v nej treba podať daňové priznanie alebo sa tieto príjmy zdania na Slovensku. Na zistenie, v ktorej krajine sa daný príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí zdaní, je potrebné postupovať podľa konkrétnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia , ktorá má prednosť pred samotným zákonom o dani z príjmov. Zoznam zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je zverejnený na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má pred zákonom prednosť.
V zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je vymenovaných niekoľko druhov príjmov (napríklad príjmy zo zamestnania, príjmy športovcov, dividendy), pri ktorých je presne uvedené, v ktorej krajine sa majú zdaniť, ak pre daňovníka plynú zo zdrojov v zahraničí . Na účely správneho uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je veľmi dôležité poznať daňovú rezidenciu konkrétnej fyzickej osoby. V tejto súvislosti môže byť fyzická osoba daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom Slovenskej republiky).
Daňový rezident a daňový nerezident Slovenskej republiky
Podľa zákona o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (započítava sa každý, aj začatý deň pobytu). Daňový rezident Slovenskej republiky zdaňuje na Slovensku všetky svoje príjmy – príjmy zo zdrojov na Slovensku aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. To však platí len vtedy, ak medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nehovorí niečo iné (má prednosť pred zákonom o dani z príjmov).
Daňový rezident zdaňuje na Slovensku celosvetové príjmy.
V ostatných prípadoch, teda ak fyzická osoba nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom Slovenskej republiky). Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj fyzická osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňuje na Slovensku len príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenska. Znovu to platí len vtedy, ak medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nehovorí niečo iné.
Konflikt daňovej rezidencie a jeho riešenie
Častokrát však dochádza aj k tzv. „konfliktom daňovej rezidencie“. Jedná sa o situáciu, kedy sa jedna a tá istá fyzická osoba považuje za daňového rezidenta (daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou) podľa daňových predpisov jedného štátu aj druhého štátu. Môže ísť napríklad o fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku, ale celý rok pracuje a zdržiava sa v Českej republike. Pri riešení konfliktu daňovej rezidencie je potrebné postupovať práve podľa medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Väčšinou sa používajú štyri kritéria na vyriešenie konfliktu daňovej rezidencie, ktoré sa aplikujú v uvedenom poradí dovtedy, kým výsledkom nie je jeden štát daňovej rezidencie:
- stály byt (Fyzická osoba je daňový rezidentom toho štátu, v ktorom má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter - je zariadený, udržiavaný a prístupný v každom čase. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má fyzická osoba vo vlastníctve alebo len prenajatý.),
- stredisko životných záujmov (Fyzická osoba je daňovým rezidentom toho štátu, ku ktorému štátu má bližšie osobné a hospodárske vzťahy, napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery, kultúrne a iné aktivity.),
- miesto, kde sa obvykle zdržiava,
- štátne občianstvo,
- vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov.
Ak neexistuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenie, postupuje sa podľa zákona
Či niekto je alebo nie je daňovým rezidentom Slovenskej republiky je dôležité nielen na účely medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá tento pojem používa a má pred zákonom o dani z príjmov prednosť v otázke zdaňovania príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí. Ak s konkrétnou krajinou, z ktorej plynú príjmy fyzickej osobe, Slovensko nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa ohľadom rozsahu zdanenia týchto príjmov podľa zákona o dani z príjmov. Závisí to od toho, či táto fyzická osoba je alebo nie je daňovým rezidentom Slovenskej republiky. Ako bolo spomínané, daňový rezident zdaňuje na Slovensku všetky svoje príjmy a daňový nerezident zdaňuje na Slovensku len svoje príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenska.
Daňové priznanie pri zahraničných príjmov a prílohy k nemu prikladané
V daňovom priznaní Slováka s príjmami zo zdrojov v zahraničí je potrebné uviesť všetky jeho príjmy aj vtedy, keď už boli v zahraničí zdanené. Tieto príjmy už na Slovensku zdanené druhýkrát nebudú, pretože sa na elimináciu dvojitého zdanenia použije niektorá z metód na zamedzenie dvojitého zdanenia – metóda zápočtu dane zaplatenej v zahraničí alebo metódy vyňatia príjmov zdanených v zahraničí. Dôležité je zvoliť si aj správny typ daňového priznania. Daňové priznanie typ A použije fyzická osoba vtedy, ak mala len príjmy zo závislej činnosti (napríklad len príjmy zo zamestnania na základe trvalého pracovného pomeru alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru). Ak mala fyzická osoba aj iné ako len príjmy zo závislej činnosti, tzn. mala napríklad aj príjmy z podnikania, z prenájmu, zo športovej činnosti, výhry a podobne, tak musí podať daňové priznanie typ B.
K daňovému priznaniu pri príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí je potrebné priložiť aj množstvo príloh, z ktorých medzi najčastejšie môžu patriť nasledujúce:
- kópie všetkých potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí vrátane potvrdení o zaplatenom povinnom sociálnom a zdravotnom poistení,
- doklady preukazujúce nárok na uplatnenie daňového bonusu, ak nebol uplatnený,
- účtovná závierka v prípade daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva,
- potvrdenie o príjmoch, z ktorých bola zrazená zrážková daň, pri ktorých sa daňovník mohol rozhodnúť o tom, že bude vybratú daň považovať za preddavok,
- potvrdenie o výkone dobrovoľníckej činnosti, ak daňovník splnil podmienky na poukázanie podielu zaplatenej dane vo výške 3 % a rozhodol sa uplatniť tento postup.
Pri zahraničných príjmoch je možný dlhší odklad lehoty na podanie daňového priznania
Všeobecná lehota na podanie daňového priznania podľa zákona o dani z príjmov je do troch kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobie, tzn. za rok 2016 je potrebné podať daňové priznanie do 31. marca 2017. Na základe oznámenia podaného daňovému úradu najneskôr do 31. marca 2017 je možné túto lehotu predĺžiť. Daňovníci, ktorí poberali aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, si môžu lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť až o šesť celých kalendárnych mesiacov. V tejto lehote musia daň z príjmov aj zaplatiť. Daňovníci, ktorých súčasťou príjmov boli aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, tak môžu daňové priznanie podať až do 2. októbra 2017.
