Zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobných pracovných vzťahoch, ak to ustanovuje osobitný predpis. Aké výdavky (náklady) si môže zamestnávateľ v súvislosti so zamestnancami uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019?
Zamestnávateľ sa pri zamestnávaní fyzických osôb riadi zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníkom práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Je potrebné, aby zamestnávateľ dbal na to, ktoré výdavky (náklady) si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019 a prihliadal z tohto hľadiska najmä na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
To, aké výdavky (náklady) si môže zamestnávateľ, a to či už fyzická alebo právnická osoba uplatniť do daňových výdavkov, a tak si znížiť výšku dane z príjmov za rok 2019, ustanovuje § 19 zákona o dani z príjmov.
O tom, ktoré výdavky (náklady) si môže uplatniť do daňových výdavkov živnostník alebo s.r.o. v roku 2019 si môžete prečítať v článkoch Daňové výdavky živnostníka v roku 2019 alebo Daňové výdavky s.r.o. v roku 2019.
Daňové výdavky (náklady), ktoré si môže zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov v roku 2019
Fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom si môže v roku 2019 uplatniť do daňových výdavkov najmä výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov, ide často o tieto výdavky (náklady):
- výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
- výdavky na hygienické vybavenie pracovísk,
- výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
- výdavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,
- príspevky na stravovanie zamestnancov,
- mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov,
- poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia a preddavky na daň zrazené z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,
- výdavky na cestovné náhrady,
- výdavky na dopravu zamestnanca na výkonu práce a späť,
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
- odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím,
- a iné.
Výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk v daňových výdavkoch zamestnávateľa v roku 2019
Zamestnávateľ je povinný zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a vykonávať na tento účel potrebné opatrenia a zároveň je povinný zlepšovať aj úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach.
V súvislosti so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či hygienickým vybavením pracovísk, zamestnávateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov:
- výdavky na zabezpečenie pitného režimu (ak to vyžaduje ochrana ich zdravia alebo zdravia pri práci, je potrebné však dať pozor napr. na to, ak je na pracovisku zabezpečená pitná voda prostredníctvom verejnej vodovodnej siete a zamestnanci k nej majú prístup, výdavky na nákup napr. minerálnych vôd nebudú uznaným daňovým výdavkom),
- výdavky na nákup umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie hygieny zamestnancov (napr. nákup mydiel, uterákov, či prostriedky na podlahy a pod.),
- výdavky na zabezpečenie pracovného odevu a obuvi zamestnancom (uvedené nižšie v článku),
- výdavky na nákup osobných ochranných pracovných pomôcok (napr. zamestnávateľ, ktorý podniká v stavebníctve nakúpi zamestnancom ochranné pracovné pomôcky ako je ochranná prilba, ochranné rukavice, ochranné rúško a pod.),
- výdavky na rekondičné pobyty (v prípade rekondičného pobytu pre zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolanie, t.j. zamestnanec, ktorý vykonáva nepretržite najmenej 5 rokov povolanie spĺňajúce kritéria sťažených pracovných podmienok, pri uplatnení tohto výdavku je potrebné vychádzať z konkrétnych pracovných podmienok daného zamestnanca).
V súvislosti s nákupom pracovného odevu alebo obuvi zamestnancov, si môže zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov:
- výdavky vynaložené na pracovné ošatenie – v prípade zamestnancov, ktorých odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu: zamestnávateľ by v tomto prípade mal viesť dôslednú operatívnu evidenciu pracovného ošatenia a zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom sú určené podmienky a najmä doba používania daného ošatenia (napr. ošatenie autoopravára),
- výdavky na pracovné rovnošaty – v prípade ak povinnosť ich nosenia pri výkone práce vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo schválenej smernice príslušným rezortom (ide napr. o rovnošaty lesníkov, železničiarov a pod.),
- výdavky na jednotné pracovné ošatenie – ak jednotné pracovné ošatenie zamestnancov nevyplýva pre zamestnávateľa zo žiadneho právneho predpisu: v tomto prípade jednotné pracovné ošatenie využíva zamestnávateľ, ak chce vizuálne odlíšiť zamestnanca od zákazníka, či chce aby oblečenie malo reklamnú a propagačnú funkciu (napr. oblečenie predavačiek, pracovníkov v bankách a pod.). Ak zamestnávateľ v internom predpise stanoví povinnosť používania jednotného pracovného ošatenia, charakter a podobu pracovného ošatenia a označí ho identifikačným znakmi zamestnávateľa, je možné výdavok na toto ošatenie uplatniť do daňových výdavkov zamestnávateľa.
Polemické je, či si môže zamestnávateľ uplatniť výdavky (náklady) na reprezentatívne účely (napr. obleky právnikov, daňových poradcov, či manažérov a pod.) do daňových výdavkov. To závisí najmä od toho, či táto povinnosť vyplýva pre zamestnávateľa zo všeobecne záväzného predpisu. Ak reprezentatívne oblečenie nevyplýva pre zamestnávateľa zo všeobecne záväzného predpisu, môže si uplatniť takého výdavky (náklady) na dané oblečenie spravidla v tom prípade, ak vo svojom internom predpisuje ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na poskytovanie tohto pracovného oblečenia. V internom predpise je potrebné, aby zamestnávateľ vymedzil aj charakter a podobu pracovného ošatenia a taktiež aby toto oblečenie trvale a viditeľne označil identifikačnými znakmi zamestnávateľa (trvalým znakom je napr. našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky zamestnávateľa). Tým, že zamestnávateľ označí toto reprezentatívne oblečenie znakmi zamestnávateľa, vylúči to, že zamestnanec ho môže používať na svoje súkromné účely a nebude ho možné si zameniť napr. so spoločenským oblečením.
Výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v daňových výdavkoch zamestnávateľa v roku 2019
Zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov v roku 2019 uplatniť všetky výdavky (náklady) spojené s lekárskymi preventívnymi prehliadkami, ktoré súvisia s nástupom zamestnanca do práce, t. j. náklady na lekársku preventívnu prehliadku:
- pred nástupom zamestnanca do práce,
- v súvislosti s výkonom práce,
- pred zmenou pracovného zaradenia,
- pri skončení pracovného pomeru, pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov.
Zamestnávateľ si môže okrem preventívnych prehliadok uplatniť do daňových výdavkov aj výdavky na mimoriadne lekárske prehliadky. Pri uplatňovaní výdavkov (nákladov) na lekárske prehliadky je však potrebné, aby zamestnávateľ dával pozor na to, či sú naozaj tieto lekárske prehliadky potrebné vo vzťahu k práci zamestnancov, nakoľko iba v takomto prípade, sú uznané za daňový výdavok.
Ide o výdavky (náklady) na prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnanca:
- ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotných rizík (napr. do tretej kategórie rizika patrí baník, chemik, hutník a pod., do štvrtej kategórie rizika patrí zvárač, sústružník a pod.),
- ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotných rizík, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,
- pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
- ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.
Zamestnávateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov aj výdavky (náklady) na pracovnú zdravotnú službu, ktorej úlohou je poskytovať preventívne a ochranné služby (ide najmä o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranu pred ním).
Do daňových výdavkov si môže zamestnávateľ uplatniť aj výdavky (náklady) na vlastné zdravotnícke zariadenia.
Tie výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov, ktoré zamestnávateľ poskytne svojim zamestnancom nad rámec vo vzťahu k práci, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov (napr. očkovanie zamestnancovi proti chrípke a pod.).
Výdavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov v daňových výdavkoch zamestnávateľa v roku 2019
Zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov uplatniť len tie výdavky (náklady) na vzdelávanie či rekvalifikáciu zamestnanca, ktoré:
- súvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa a
- súvisia s pracovných zaradením zamestnanca.
To znamená, že ak si chce zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov tie výdavky (náklady), ktoré vynaložil na vzdelávanie či rekvalifikáciu zamestnancov, musia súvisieť s dosahovaním, zabezpečením a udržaním jeho zdaniteľných príjmov.
Vzdelávanie zamestnancov upravuje § 153 až § 155 Zákonníka práce, kde je uvedené, že zamestnávateľa sa stará o:
- prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov (vzdelávanie): to znamená, že zamestnávateľ prehlbuje (udržiava, zdokonaľuje) tie vedomosti a zručnosti, ktoré už zamestnanec nadobudol a ktoré potrebuje pre výkon svojej práce. Príkladom prehlbovania kvalifikácie je napríklad seminár k zmenám účtovných predpisov, ktorého sa zúčastní účtovníčka – zamestnankyňa daného zamestnávateľa.
V prípade prehlbovania kvalifikácie, t. j. vzdelávanie zamestnancov si môže zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov:
- náklad na seminár (príp. kurz),
- mzdu prípadne nadčasy, ktoré prináležia zamestnancovi za dni, počas ktorých sa zúčastní vzdelávania,
- cestovné náhrady (pri vzdelávaní zamestnanec spravidla vykonáva prácu na inom mieste, než je jeho pravidelné pracovisko a je vlastne na pracovnej ceste)
- zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov (rekvalifikáciu): rekvalifikácia zamestnancov znamená také vzdelávanie, pri ktorom dochádza ku zvýšeniu kvalifikačného stupňa zamestnanca, zamestnanec tým získava nové poznatky, vedomosti, či skúsenosti (napr. vyššie odborné vzdelanie, vysokoškolské štúdium 1. stupňa, získanie certifikátu a pod.). V prípade rekvalifikácie však u zamestnanca nejde o výkon jeho práce (ako je to u vzdelávania), ale ide o prekážku v práci na strane zamestnanca. Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancovi udelí náhradné voľno (nie je to jeho povinnosť), tak potom daňovým výdavkom u zamestnávateľa je náhrada, ktorá zamestnancovi prináleží počas náhradného voľna (napr. ak má zamestnanec prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a získal titul Bc. a chce pokračovať v štúdiu a získať druhý stupeň vysokoškolského vzdelanie a titul Ing., avšak dosiahnutie vyššieho vzdelania nesúvisí s jeho zamestnaním, zamestnávateľ mu nemusí udeliť náhradné voľno ani preplatiť cestovné náhrady).
Zamestnávateľ je však povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh, či spôsob práce (ak je to nevyhnutné napr. z hľadiska zmien v organizácii práce). V tomto prípade, si môže zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov:
- náhrady mzdy,
- úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom,
- cestovné náhrady.
Príspevky na stravovanie zamestnancov v daňových výdavkoch zamestnávateľa v roku 2019
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie, a to priamo na pracovisku alebo v ich blízkosti. V rámci zabezpečenia stravy pre zamestnancov môže zamestnávateľ:
- využívať svoje vlastné stravovacie zariadenie,
- využívať stravovacie zariadenie iných zamestnávateľov,
- zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
Daňovým výdavkom u zamestnávateľa je výška príspevku na stravovanie, ktorá musí byť minimálne vo výške 55 % ceny jedla a maximálne vo výške 55 % stravného, ktoré je poskytované pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, t. j. 55 % zo sumy 4,80 eura a to znamená, že zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov uplatniť maximálny príspevok na stravovanie vo výške 2,64 eura.
Výdavky na cestovné náhrady v daňových výdavkov zamestnávateľa v roku 2019
Daňovým výdavkom zamestnávateľ sú aj vyplatené cestovné náhrady, na ktoré má nárok zamestnanec pri výkone tuzemskej alebo zahraničnej pracovnej cesty.
Ak je zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste, má nárok na tieto náhrady:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny.
Ak je zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste, má nárok na tieto náhrady:
- náhrady, na ktoré má nárok pri tuzemskej pracovnej ceste,
- vreckové,
- náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí,
- náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie.
Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použije na pracovnej ceste, môže si zamestnávateľ do daňových výdavkov uplatniť aj tieto náhrady, na ktoré ma zamestnanec nárok pri použití súkromného vozidla:
- základná náhrada za každý 1 km jazdy,
- náhrada za spotrebované pohonné látky.
Daňovým výdavkom zamestnávateľa je aj zároveň daň z motorových vozidiel, ktorú je povinný zaplatiť zamestnávateľ za použitie motorového vozidla svojho zamestnanca na pracovnej ceste.
Výdavky na dopravu zamestnanca v daňových výdavkov zamestnávateľa v roku 2019
Podľa § 19 ods. 2, písm. s) zákona o dani z príjmov sa považuje za daňový výdavok aj výdavok zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Ak si chce zamestnávateľ uplatniť uvedený výdavok na dopravu zamestnanca, je potrebné aby použiť na tento účel motorové vozidlá, ktoré sú určené na prepravu desať a viac osôb (autobusy), okrem trolejbusov a elektrobusov.
