Čo sú reklamné predmety, kedy sú daňovými výdavkami a aká je ich úprava z pohľadu DPH?
Čo sa považuje za reklamné predmety?
Konkrétnu definíciu reklamného predmetu by sme v národnej legislatíve hľadali márne. Napriek tomu, že tento pojem sa v daňových zákonoch používa, ani jeden z nich reklamné predmety priamo a konkrétne nedefinuje. Istú kompenzáciu nám poskytuje zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa neho je reklamou prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Produkt je v súvislosti s tým definovaný ako tovar, služba, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
Z tejto definície vychádza aj zákon o dani z príjmov pri vymedzení výdavkov na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k) kde sa uvádza, že daňovými výdavkami sú „výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.“
Z uvedeného môžeme odvodiť, že za reklamné predmety sa považujú všetky vecné predmety prezentujúce činnosť podnikateľa, tovar, služby, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochrannú známku, obchodné označenie výrobkov alebo iné práva a záväzky súvisiace s činnosťou podnikateľa s cieľom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov.
Príklad reklamných predmetov:
Spoločnosť, ktorá pôsobí v oblasti informačných technológií a vývoja softvérových riešení sa zúčastnila na medzinárodnom veľtrhu IT firiem, kde návštevníkom rozdala niekoľko USB kľúčov s logom spoločnosti. Tieto USB kľúče sa považujú za reklamné predmety - prezentujú danú spoločnosť, jej meno a služby.
Reklamné predmety z pohľadu zákona o dani z príjmov
V súvislosti so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa na reklamné predmety vzťahuje aj ustanovenie v § 21 ods. 1 písm. h), podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky. Nepriamo sa teda hovorí, že výdavky na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus sa považujú za daňové výdavky. A naopak, reklamné predmety v hodnote prevyšujúcej 17 eur za reklamný predmet (teda najmenej 17,01 eur za kus) nie sú daňovým výdavkom a budú zvyšovať výsledok hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane. Väčšina firiem má z tohto dôvodu snahu nakupovať reklamné predmety v nižšej hodnote, aby spĺňala zákonný limit na daňovú uznateľnosť.
Príklad na reklamné predmety z pohľadu zákona o dani z príjmov:
Spoločnosť zaoberajúca sa informačnými technológiami (platiteľ DPH) v priebehu roka obstarala dva druhy reklamných predmetov. Jedným boli perá v hodnote 0,50 eur za kus, druhým boli tašky na notebooky v hodnote 30 eur za jednu. Spoločnosť sa zúčastnila veľtrhu IT firiem s bohatým sprievodným programom, kde prišlo mnoho potenciálnych zákazníkov. Firma niektorým účastníkom rozdávala tak perá ako i tašky na notebooky. Zatiaľ čo perá v hodnote 0,50 eur neprevyšujú sumu 17 eur, sú podľa zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom, tašky na notebook v hodnote 30 eur budú už položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia (resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami), pretože ich hodnota prevyšuje 17 eur za kus, a teda nie sú daňovým výdavkom.
Zákon o dani z pridanej hodnoty a reklamné predmety
Z hľadiska DPH pre reklamné predmety platí § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto ustanovenia môžu vzniknúť pri reklamných predmetoch v súvislosti s DPH nižšie uvedené situácie.
- Reklamné predmety sa nepovažujú za dodanie tovaru za protihodnotu
Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za kus sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda nepodlieha zdaneniu. Bezodplatné dodanie reklamných predmetov je obchodným účelom, pod týmto pojmom môžeme rozumieť ekonomickú činnosť smerujúcu k dosiahnutiu, zabezpečeniu alebo udržaniu príjmov, no v súvislosti s reklamnými predmetmi najmä propagácia firmy, výrobkov, tovaru alebo služieb s cieľom zvýšiť ich predajnosť.
Príklad: Ak spoločnosť nakúpi napr. poznámkové bloky so svojím logom v hodnote najviac 17 eur bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdáva napr. na výstave, tak sa to nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu - nevzniká daňová povinnosť.
- Reklamné predmety sa považujú za dodanie tovaru za protihodnotu
Ak by však hodnota reklamného predmetu presiahla 17 eur bez dane za predmet, považovalo by sa jeho bezodplatné odovzdanie dodaním tovaru za protihodnotu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, čím by podliehalo zdaneniu. Pri nákupe reklamných predmetov má platiteľ nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu (okrem výnimky uvedenej v nasledujúcom bode).
Príklad: Ak spoločnosť nakúpi reklamné predmety, ktorých hodnota bez dane je aspoň 17,01 eur za kus, napr. tašky na notebook, tak ich bezodplatné odovzdanie je považované za dodanie tovaru za protihodnotu – vzniká daňová povinnosť.
- Nie je možné odpočítať DPH z reklamných predmetov
Vo všeobecnosti vzniká platiteľovi DPH pri nákupe reklamných predmetov nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu. Existuje však výnimka, podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie DPH z reklamných predmetov, ak ich použil na podporu činnosti, ktorá je od dane oslobodená, v tomto prípade DPH bude zvyšovať ich hodnotu.
Príklad: Zákon o dani z pridanej hodnoty počnúc § 28 uvádza činnosti, ktoré sú od DPH oslobodené, sú nimi napr. poisťovacie služby. Preto ak by poisťovňa bezodplatne odovzdávala akékoľvek reklamné predmety, ktoré by slúžili na podporu jej činnosti, nemá nárok na odpočítanie DPH z týchto reklamných predmetov, a to bez ohľadu na ich hodnotu.
Všetky tieto ustanovenia platia pre registrovaného platiteľa DPH, na neplatiteľa DPH sa nevzťahujú. Neplatiteľovi DPH teda bez ohľadu na hodnotu reklamných predmetov nevzniká právo na odpočítanie ani daňová povinnosť v oblasti dani z pridanej hodnoty.
Článok o hodnote reklamných predmetov z pohľadu platiteľa a neplatiteľa DPH si môžete prečítať tu.
Príklad na reklamné predmety z pohľadu zákona o DPH
Vychádzajúc z príkladu so spoločnosťou zaoberajúcou sa IT službami (platiteľ DPH), ktorá na veľtrhu rozdávala perá i tašky na notebooky si túto situáciu zanalyzujme teraz z pohľadu dane z pridanej hodnoty. Reklamné predmety, perá v hodnote 0,50 eur za kus, ktoré rozdávala účastníkom veľtrhu nebudú podliehať zdaneniu DPH, pretože ich hodnota nepresahuje 17 eur za jeden kus. Tašky na notebook s hodnotou 30 eur však hodnotu 17 eur presahujú a považujú sa teda za dodanie tovaru za protihodnotu (čo je zdaniteľný obchod) a vzniká tu daňová povinnosť v oblasti DPH vo výške 6 eur (20 % z 30 eur = 6 eur) za každý odovzdaný kus – na tento účel je potrebné viesť evidenciu reklamných predmetov. Za predpokladu, že daná firma by platiteľom DPH nebola, daňová povinnosť z titulu DPH pri odovzdaní akéhokoľvek predmetu nevzniká, no z hľadiska dane z príjmov by šlo o pripočítateľnú položku.
Informácie, ako sa posudzujú výdavky na reprezentáciu z pohľadu dane z príjmov a DPH nájdete v článku Výdavky (náklady) na reprezentáciu a reklamné predmety – daňové výdavky a DPH.
