Konsolidácia je nevyhnutná, no rozpočtovú zodpovednosť nedosiahneme bez rastu ekonomiky. A ten bude v najbližších rokoch zbytočne pomalší. O ekonomických dôsledkoch konsolidačných opatrení s čestným prezidentom Slovenskej asociácie finančníkov.
Konsolidačné opatrenia sú schválené parlamentom a čakajú na podpis prezidenta. Zmeny najmä v daňovej oblasti sú ale pod paľbou kritiky. Odborníci aj podnikatelia upozorňujú na negatíva opatrení, ktoré ovplyvnia nielen podnikateľský sektor, no v konečnom dôsledku aj peňaženky „bežných“ ľudí. Úskalia opatrení, ktoré síce „zaplátajú“ dieru v štátnom rozpočte, no negatívne ovplyvnia ekonomický rast či motiváciu podnikať a investovať na Slovensku, pre Podnikajte.sk priblížil v rozhovore čestný prezident Slovenskej asociácie finančníkov Andrej Révay.
Konsolidácia musí byť vyvážená a diskutovaná
Parlament v skrátenom legislatívnom konaní schválil tzv. konsolidačný balíček. Čo naň hovoríte?
Všetci si uvedomujme, vrátane podnikateľského sektora, že konsolidačné opatrenia sú nevyhnutné. V prvom rade je ale veľmi negatívne, že sa schvaľujú v rámci zrýchleného legislatívneho procesu. Je to vidieť už aj na tom, že sa jednotlivé opatrenia menili, a dosť zásadne, z večera do rána. Na zrýchlené schvaľovanie v prípade takto závažných opatrení, ktoré budú mať dlhodobý vplyv na výkonnosť ekonomiky, tvorbu hrubého domáceho produktu, podnikateľské prostredie a na verejné financie, nie je žiadny dôvod, ba je až v rozpore s legislatívou. Zároveň vláda pri predstavení opatrení hovorila, že sa na konsolidačné opatrenia musia poskladať všetci. Schválené opatrenia sú ale najmä na strane príjmov a na strane výdavkov len minimálne. Je veľmi škodlivé pre vnímanie podnikateľov, ale aj vnímanie bežných ľudí a realizáciu opatrení v praxi, ak sa takto závažné opatrenia konsolidácie nerobia vyvážene. Čo považujem ale za podstatné, je to, že riešia len okamžité vyplnenie diery v štátnom rozpočte bez ďalších impulzov na udržateľný ekonomický rast. A zvýšenými daňami, najmä zo zisku úspešných firiem a z vybraných sektorov ekonomiky, presunie vláda zdroje z vysoko produktívnej ekonomickej sféry do spotreby - do sociálnych balíčkov.
Vláda konsolidačný balíček obhajuje s tým, že opatrenia nezasiahnu, alebo len minimálne, peňaženky bežných ľudí. Súhlasíte?
Opatrenia sa nedotknú peňaženky len tých ľudí, ktorí sú takpovediac bezdomovci (nekúria, nevaria, nebývajú, nemajú nábytok, chladničky,...), alebo nemajú príjem z práce a kupujú len základné potraviny. Všetkých ostatných sa to dotkne, niektorých menej, iných viac. Ale tí, ktorých sa to dotkne najviac, vládu nezaujímajú.
Osobitné odvody regulovaných odvetví zdvihnú ceny finálnych produktov a služieb
Už niekoľko rokov je zavedený osobitný odvod pre regulované odvetvia, ako sú banky či telekomunikačné služby. Aké dôsledky má takéto dodatočné zdanenie?
Hoci banky nechcem obhajovať, musím objektívne povedať, že ide o vysoko regulovaný podnikateľský sektor, ktorý je pre firmy veľmi dôležitý - či už z hľadiska financovania, alebo z hľadiska transakčného bankovníctva. Banky musia byť zdravé, veď hospodária aj s našimi peniazmi. Ak by skrachovali skrachujeme aj my. Ich činnosť si ale vyžaduje vysokokvalifikovaných ľudí, neustále investície do informačných technológií kvôli rýchlosti, bezpečnosti a dostupnosti. Zdroje, ktoré musia platiť v rámci regulačného odvodu, im práve na tieto investície musia chýbať. Prípadný presun centrály banky do zahraničia (už sa uskutočnil a niektorí ho zvažujú) posunie jednu kategóriu riadiacich pracovníkov nižšie, na úroveň s nižšími platmi. Na Slovensku ale, naopak, potrebujeme mať viac takýchto firiem s kvalifikovanými ľuďmi s vyššími platmi. Avšak, vláda firmy s vysokou pridanou hodnotou trestá odvodmi, namiesto zatraktívnenia podmienok pre ich podnikanie.
Opatrenia vyplnia dieru v štátnom rozpočte, no nepodnietia ekonomický rast
V rámci konsolidačného balíka sa zvyšuje osobitný odvod práve pre telekomunikačné služby (napr. mobilných operátorov). Čo táto zmena spôsobí?
Aj v tomto prípade ide o oblasť, ktorá si vyžaduje neustále investície do skvalitňovania služieb kvôli rýchlosti, bezpečnosti a pokrytia lokalít signálom. Je to oblasť, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska digitálnej transformácie, ktorá je výrazne preferovaná aj z Plánu obnovy a odolnosti a v ktorej Slovensko výrazne zaostáva. Zvýšený odvod, ako aj zvýšená sadzba dane zo zisku, vo veľkej miere odčerpá vlastné zdroje firiem na investície, čo sa prejaví aj v raste cien za ich produkty a služby.
Z konsolidačného balíčka bolo vypustené zvýšenie osobitného odvodu pre energetické firmy, no schválené bolo zavedenie mimoriadneho odvodu pre rafinérie. Čo na to hovoríte?
Vláda sa nakoniec vyhla zvýšenému osobitnému odvodu pre energetické firmy, nakoľko by porušila memorandum o nezvyšovaní cien energií. V situácii, keď sa Slovensko definitívne odpája od dovozu ruskej ropy, sú potrebné výrazne zvýšené investície do presmerovania dodávateľských trás na dovoz ropy z iných zdrojov a investície do spracovania ropy iných vlastností. Aj v tomto prípade zvýšený odvod a zvýšená sadzba dane zo zisku značne odčerpá vlastné zdroje spoločností, ktoré by mohli investovať, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na raste cien za ropné produkty.
Nové dane už aj tak neprehľadnému daňovému systému nepomôžu
Súčasťou opatrení sú viaceré daňové zmeny, no jednou zo zásadných, ktorá vyvolala vlnu kritiky, je zavedenie dane z finančných transakcií. Ako ju hodnotíte?
Pre ekonomický rast je dôležitý voľný pohyb kapitálu. Európsky parlament prijal nové pravidlá pre okamžité platby, ktoré sú významnou technologickou inováciou. Umožňujú uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré sú zablokované vo finančnom systéme, vďaka čomu sú okamžite dostupné koncovým používateľom, teda spotrebiteľom a firmám v EÚ, na účely spotreby a investícií. V tejto súvislosti EÚ dokončuje prípravu legislatívy na zavedenie digitálneho eura, ktoré posilní obchodné podmienky najmä v oblasti maloobchodu. Na druhej strane na Slovensku zavádzame daň z bankových transakcií, ktorá nedáva žiadny zmysel okrem zabrzdenia ekonomických aktivít.
Prečo?
V prvom rade treba povedať, že daňový systém má vytvárať makroekonomické parametre, na základe ktorých získava štát finančné prostriedky na financovanie verejných služieb a zároveň podporovať ekonomický rast a stabilitu, prípadne utlmovať ekonomické aktivity prostredníctvom zdaňovania negatívnych externalít. Avšak, daň z finančných transakcií zdaňuje všetky platby, dokonca aj tie, ktoré nemajú nič spoločné s podnikaním. Zvyšuje daňové bremeno a náklady firiem bez ohľadu na to, či sú ziskové, alebo stratové. Keďže banky dostali za úlohu túto daň vyberať, musia si upraviť informačné systémy, čo im zvyšuje náklady na prevádzku, a tiež na administratívu. Keďže banky na Slovensku (aj v Európe) zabezpečujú financovanie biznisu na takmer 80 %, je potrebné aby boli v dobrej kondícii.
Daň z finančných transakcií zvyšuje náklady firmám bez ohľadu na to, či sú ziskové, alebo stratové
Mnohí hovoria, že daňový systém na Slovensku je veľmi neprehľadný. Ako situáciu ovplyvnia ďalšie daňové novinky v rámci konsolidácie?
Podnikatelia sa dlhodobo sťažujú na neustále zmeny najmä v daňovej oblasti, ktoré prinášajú potrebu zásadných úprav v informačných systémoch, no tiež neprehľadnosť a riziko chýb pri zaraďovaní do rôznych daňových pásiem. Okrem toho aj zvýšené administratívne náklady a zvýšenú náročnosť na obsluhu účtovno-daňových systémov. Už len zmeny v informačných systémoch znamenajú vyššie náklady, časovú náročnosť na testovanie a implementáciu a zvýšenie rizika pri daňových kontrolách pre chyby v aplikácii.
Čo by ho mohlo zjednodušiť?
Dlhodobo sa hovorí o zjednotení výberu daní a odvodov. No obdobie, ktoré nám ukázalo, ako sa dá daňový systém zjednodušiť, tu už raz bolo, a to s veľmi dobrými výsledkami - po roku 2003, po reforme účtovníctva a daňovej reforme, keď Slovensko dostalo prezývku „ekonomický tiger“. V tom období naša krajina zažívala rýchly ekonomický rast a bola jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcou krajinou v Európe. Vtedy sme v rámci konvergencie aj dobiehali vyspelé krajiny EÚ. So zahraničnými investíciami a výrazným ekonomickým rastom v najbližších rokoch ale počítať netreba.
Okrem väčšej neprehľadnosti v daňovom systéme mnohí upozorňujú aj na negatívne vplyvy z hľadiska investícií. Prečo?
Aj samotná vláda v Programe stability Slovenska počíta v najbližších 2 – 3 rokoch s ekonomickým rastom len zo zdrojov Plánu obnovy a fondov Európskej únie. A to je ešte riziko nedočerpania týchto zdrojov. Tým, že vláda presunie zdroje firiem do spotreby a sociálnych balíčkov, tieto financie budú firmám chýbať na investície do technológií, digitalizácie, zelenej ekonomiky, ktoré prinášajú vyššiu produktivitu a vyšší rast. Taktiež je známe, že investičný deficit Slovenska je v desiatkach miliárd eur. Slovensko potrebuje čo najviac úspešných ziskových firiem s vysokokvalifikovanými zamestnancami, ktoré sú jediným zdrojom, ako investičný dlh riešiť.
A čo sa týka zahraničných investorov – budú chcieť investovať na Slovensku?
Naopak, konsolidačnými opatreniami podľa môjho názoru vláda vystavila stopku zahraničným investorom. Veď ktorý investor má záujem vstúpiť na trh, kde je jedna z najvyšších daní z príjmov právnických osôb (najvyššia v regióne), zvýšené odvody zo zisku a zvýšené sociálne odvody pre vysokokvalifikovaných zamestnancov? Tieto investície budú chýbať po uplynutí obdobia, keď sa vyčerpajú zdroje z EÚ, na ďalší ekonomický rast.
Čo s tým?
Vláda by mala skôr podnietiť firmy (napr. bonifikáciou investícií zo zisku), aby investovaním do inovácií zvyšovala produktivitu a konkurencieschopnosť firiem. Na ekonomický rast nevyhnutne potrebujeme stimulovať kapitálové investície tak domácich firiem, ako i zo zahraničia. Je potrebné motivovať firmy, aby vracali kapitál späť do ekonomiky. V Európe sa uplatňuje viac ako 10 schém podpory investícií zo zisku do preferovaných oblastí ako je digitalizácia, zelená ekonomika, inovácie, veda, výskum. Od vlády ale dlhodobo počúvame, že konsolidáciu zaplatia bohaté firmy, bohaté banky, ako keby tvorba zisku bola negatívna. Naopak, na ekonomický rast a na stimulovanie investičného dlhu potrebujeme ešte viac bohatých firiem s vysokokvalifikovanými zamestnancami. Ale akú „prorastovú atmosféru“ môžeme čakať od podnikateľov aj od bežných ľudí, pri používaní naratívu „Bohaté firmy so ziskom a vysokokvalifikovaní zamestnanci nech prispievajú viac“? Podnikateľská sféra si uvedomuje potrebu konsolidácie, ale musí byť vyvážená. Takže vidím viac priestoru na skresanie výdavkov a adresnosť pomoci sociálne slabším skupinám obyvateľstva, aby to nebolo natoľko zaťažujúce pre štátny rozpočet. Pozitívne vnímam zvyšovanie nepriamych daní zaťažujúcich spotrebu s tým, že by mala byť jednoduchšia úprava, ako tri sadzby DPH, ktoré robia systém neprehľadným.
Na tlačovej konferencii Iniciatívy za právny štát ste upozornili na to, že vládne opatrenia sú v protiklade s „Národným programom reforiem SR na rok 2024“, ktorý schválila v apríli. V čom je rozpor?
Vláda v uvedenom schválenom dokumente uvádza:
„Daňový systém Slovenska má potenciál byť zreformovaný s cieľom zvýšiť hospodársku efektívnosť, podporiť environmentálnu a fiškálnu udržateľnosť a zvýšiť spravodlivosť. Daňové zaťaženie práce osôb s nízkymi príjmami a jednorodičovských domácností je v porovnaní s inými krajinami EÚ mimoriadne vysoké. Na druhej strane sa naplno nevyužíva potenciál environmentálnych daní a daní z nehnuteľností. Zmena daňového mixu by mohla podporiť rast a zároveň pomôcť podporiť zelenú transformáciu a environmentálnu udržateľnosť.“
Vláda porušuje jednak procedurálnu stránku schvaľovania takéhoto dokumentu, lebo ho schvaľuje bez diskusie, v zrýchlenom legislatívnom konaní a miesto podpory rastu a podpory digitálnej a zelenej transformácie ekonomický rast zabrzdí. Podnikateľská verejnosť je pripravená viesť s vládou dialóg na reformu daňového systému tak, ako je schválený v uvedenom dokumente.
