Daniela Zvalová (U Dobrožrúta): Fungujeme na internetovej slovesnosti

Meniť svet k lepšiemu sa dá, stačí tvoriť menej odpadu. Myšlienku zero waste filozofie vyznávajú aj manželia Zvalovci, ktorí otvorili v Bratislave prvú bezlepkovú pekáreň spojenú so zero waste obchodom.

O tom, že aj malými krokmi je možné zachraňovať planétu, svedčí narastajúca komunita „ekofriendlistov“. Dada a Matúš milujú život, prírodu, a samozrejme, 4-ročnú dcérku Zoe. Svojím životným štýlom šíria osvetu celej zemeguli a pritom nemusia robiť nič zásadné. Poukazujú len na to, aby sa ľudia začali zaujímať o svoje stravovanie a o to, kde nakupujú.

Ako to celé začalo

Zmena stravovania u Daniely nastala pred trinástimi rokmi, keď jej zistili celiakiu. „Musela som z jedálnička vylúčiť klasickú múku a kravskú bielkovinu,“ vysvetľuje Dada. Diagnostika choroby ju donútila chodiť do bioobchodov a zoznamovať sa s novými potravinami. „Začala som inak variť a nabehla som na novú celkom inú stravu ako doposiaľ“ priznáva.

Spolu s manželom, vyučeným kuchárom, vymýšľali rôzne vegánske a bezlepkové recepty a občas sa nimi pochválili na svojich súkromných facebook-ových profiloch. Táto aktivita ich začala robiť populárnymi a známi ich čoraz častejšie vyzývali k novým receptom. „Chvíľu sme boli raw, chvíľu vegáni, ale ani jeden smer nám nevyhovoval,“ hovorí Dada. Neradi sa totiž držali striktných hraníc a radi si dali med a občas aj praženicu. Išlo im najmä o dobro, či už pre telo alebo pre prírodu. „Šesť dní po narodení našej dcérky sme spustili blog a nazvali sme ho Dobrožrúti,“ opisuje prelomový moment, keď recepty z Facebook-u presunuli na web, a tým si otvorili cestu k vlastnému podnikaniu.

Do kaviarne s vlastným koláčom

„Robila som kompromisy medzi koláčmi, ktoré som mohla jesť a tými, ktoré ponúkali v cukrárňach,“ spomína na svoje diétne začiatky Dada. Hovorí, že ak nechcela porušiť celiatickú diétu, „vonku“ si mohla dopriať iba raw cakes. Spolu s manželom však našli spôsob, ako tento problém vyriešiť. Začali piecť vlastné bezlepkové a vegánske koláče, najskôr doma v kuchyni, neskôr vo vlastnej pekárni. „Konečne som objavila to, čo mi chutí a občas si vezmem vlastný koláčik aj do kaviarne," smeje sa Daniela.

30 chlebov a odchod z práce

Koncept vlastnej pekárne nevznikol u Dady a Matúša zo dňa na deň. Najskôr bolo pečenie po večeroch popri Matúšovej práci a koláče dodávali do kaviarní svojich kamarátov. „Manžel bol v práci spokojný, ale potom prišlo veľké rozhodnutie, či zostať zamestnaný alebo rozbehnúť podnikanie naplno,“ spomína Dada, ktorá počas materskej experimentovala s výrobou domáceho chleba . „Pečeniu poctivého chleba predchádzali dlhé roky pokusov, až som raz objavila kváskovanie a začala som vyrábať kváskový chlebík,“ vraví s nadšením.

Popritom, ako manžel piekol koláče do kaviarní, sa z Danielinho hobby stalo pravidelné pečenie. Spočiatku vyrobila 5-10 chlebov denne, postupne ich bolo do 30, a to sa už fyzicky nedalo zvládať. Okrem toho, že bola na výrobu sama, potrebovala aj väčší priestor, kde by sa mohla naplno realizovať. Úlohou číslo jeden bolo nájsť miesto, zamestnancov a hlavne peniaze, ktoré pokryjú vzniknuté náklady.

Šialené investičné rozhodnutie

„Človek má na začiatku strach a snaží sa vyrátať, koľko peňazí bude potrebovať,“ spomína Dada na začiatky, keď s manželom vybavovali úver. Z vlastnej skúsenosti sa poučili, že pokiaľ ide o peniaze, treba si vyrátať sumu a navýšiť ju o dvojnásobok. Mali vraj možnosť požičať si 30 000 eur, ale nakoniec vzali len 10 000. „Potrebnú sumu sme neodhadli viac ako o polovicu a postupne sme si tých 20 000 museli aj tak požičať,“ priznáva.

Financovať zriadenie výroby si okrem pôžičky v banke vyžadovalo aj finančnú pomoc od rodiny. Keďže Matúš sa vzdal predošlej práce, nebolo cesty späť. „Bolo to hop alebo trop. Buď sa nám to podarí, alebo sa popri materskej zamestnám a splatíme dlh,“ opisuje Dada možnosti, aké mali na konci roka 2014. Po prvom roku fungovania sa dostali na nulu a následne, každý mesiac investovali všetky peniaze do nákupu tovaru. „Zriadiť gastro výrobňu bolo finančne veľmi náročné. Urobili sme šialené rozhodnutie,“ pozerá sa Dada spätne na krok spred štyroch rokov. Dlh banke ešte nesplatili, vraj to niekoľko rokov potrvá. Pozitívna správa je, že sa dostali do plusu, čo je pre firmu s ôsmymi zamestnancami kľúčové. Výraznou investíciou bol aj prvý zamestnanec. Našli ho cez inzerát a hoci už u nich nepracuje, v tej dobe im veľmi pomohol. Dnes majú Zvalovci ôsmich zamestnancov, z toho sú štyria vo výrobe a štyria v predajni.

#dasatopodobrom

Prvými záujemcami o kváskové pečivo boli čitatelia blogu a postupne sa nabaľovali ďalší. Pýtate sa, ako sa ľudia dostanú k súkromnému blogu? „Veľmi jednoducho. Kamoši kamošov a tí majú zase kamošov,“ smeje sa Dada.

Zákazníkov postupne pribúdalo a Dada s Matúšom sa už museli obzerať po nových priestoroch. Predaj pečiva na Zámockej ulici v Bratislave totiž fungoval na nepohodlnom princípe. „Nebolo tam možné zaparkovať. Ľudia len vyskočili z auta, hodili 4-smerovky, rýchlo nakúpili a išli preč,“ opisuje Daniela. Navyše bol na dverách zvonček a zákazníci chodili do pekárne len v dohodnutom čase.

Marketingové aktivity na podporu pekárne nepotrebovali. „Všetko je len o internetovej slovesnosti,“ vraví Daniela. Za celé tri roky mali len dva sponzorované príspevky, jeden bol k vianočnému pečivu, druhý na podporu podujatia. V rámci blogu sa zameriavajú iba na malé spolupráce, ktoré im dávajú zmysel. Nerobia reklamu na produkty, ktoré sami nepoužívajú a nespolupracujú so spoločnosťami, ktorým ide iba o peniaze. „Z obchodného hľadiska je to možno chyba, ale my nedokážeme podporovať produkt, s ktorým nesúznieme ,“ vysvetľuje Dada.

Na prezentáciu svojich výrobkov od začiatku využívajú len sociálne siete. Na Instagrame spustili projekt s hashtagom #dasatopodobrom čím vyzývajú ľudí, aby sa pridali na stranu ekológie a postupne, malými krokmi, kráčali za myšlienkou zero waste.

Chceme, aby ľudia začali najskôr v malom, nemusia hneď zachraňovať oceány.

Uplatniť zero waste myšlienku v jej plnom znení a byť zároveň šťastný podľa Daniely nie je možné. Prehnané rozmýšľanie nad otázkou „čo s odpadom“ môže byť pre človeka deprimujúce a v horšom prípade sa z toho môže zblázniť. „Zero waste filozofia znamená iba priblíženie sa k tvorbe nulového odpadu, netreba v tej myšlienke hľadať nulu,“ radí Dada. Ona ani jej manžel vstup do zero waste sveta neľutujú a túto filozofiu vyznávajú aj vo svojej domácnosti.

Obchodík a predajné okienko vo výrobe

Záujem o „dobrožrútske“ koláče a pečivo narastal, a tak sa Dada a Matúš rozhodli posunúť podnikanie ďalej. Tentokrát v podobe vlastného obchodíka. Keď videli, koľko odpadu musia každý deň vynášať, rozhodli sa životný štýl zero waste uplatniť aj v podnikaní. „Oslovili sme Ivanu Máleš, zakladateľku Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, a s jej pomocou sme aplikovali zero waste filozofiu vo výrobni aj v obchodíku,“ opisuje Dada. Ivana im poradila, čo majú vo výrobni zmeniť a odporučila im elektrický kompostér, ktorý dokáže všetok biologický odpad rozložiť do 24 hodín.

Prepojiť pekáreň s obchodom bolo pre manželov Zvalových prirodzené a z praktického hľadiska aj potrebné. Dnes si u nich ľudia nakúpia potraviny, ale aj kozmetiku a ekologické pomôcky do domácnosti. Ich najbližšie plány smerujú k otvoreniu okienkového predaja vo výrobni. Koncept rýchleho predaja bude cestovne výhodný pre ľudí z Dúbravky či Lamača. Okrem okienka v Karlovej Vsi otvoria ďalšiu kamennú prevádzku v Novej Cvernovke. Momentálne hľadajú investorov a vychytávajú chyby, ktoré urobili pri prvej prevádzke, aby ich pri zriaďovaní novej už nezopakovali. „Keď bude celý systém pripravený a obe prevádzky dobre zabehnuté, môžeme začať uvažovať o možnosti franchisingu,“ pripúšťa Dada.

S manželom si musíme dohodnúť stretnutie

Na otázku, ako sa jej podniká s manželom, odpovedá s úsmevom: „Dobre.“ Aj keď na začiatku mali obdobie, kedy sa museli naučiť rozdeľovať čas medzi prácu a súkromie. „Pracovali sme 16 hodín denne a nonstop sme sa rozprávali o práci,“ hovorí Dada. Obaja boli podnikaním takí nadšení, že zabúdali na čas strávený spoločne. „Všetok náš čas sme delili medzi firmu a našu dcéru a nevedeli sme si nájsť chvíľku pre seba,“ hovorí úprimne. Postupne si však našli systém a dnes im to klape výborne. Jeden na druhého sa môžu stopercentne spoľahnúť a dokážu sa na rovnakej úrovni rozprávať o veciach v rámci posunu firmy či komunikácie so zamestnancami. Dada má pod palcom predajňu, Matúš výrobu. V podnikaní sa naučili, že úlohy treba mať rozdelené, ale na firemné úspechy a riešenie krízových situácií sú zasa vždy dvaja. Paradoxne sa vo firme takmer nevidia, a keď treba niečo vyriešiť, musia si dohodnúť stretnutie. V rámci efektivity majú ešte jeden dobrý tip, ktorý im zaručuje spokojné partnerské spolužitie. „ Chcem, aby sme sa v čase voľna nerozprávali len o práci. Keď Matúšovi niečo napadne, vždy mu poviem: napíš mi to do mailu,“ smeje sa Dada.

Aj keď majú vraj rozdielne povahy, prežili spolu už celých trinásť rokov. Daniela sa narodila v znamení baran, Matúš je rak. „Sme oheň a voda. Matúš si veci premyslí a dokáže ich doťahovať do konca, ja som skôr vizionár a nezvládam technické záležitosti. Je skvelé, že sa vzájomne dopĺňame,“ uzatvára Dada.

Danielin medailónik a osobné lekcie