Začínala u mamy v kuchyni s vyradeným kuchynským náradím. Dnes spracuje 300 kíl šampónového prášku za pol roka a výrobky balí do 100% kompostovateľných obalov.
Ivana Zuzinová je vyštudovaná inžinierka. V rámci diplomovej práce sa venovala programovaniu neurónovej siete a po škole sa zamestnala ako programátorka. Začiatky v novom zamestnaní boli ťažké. Na zaúčanie novej programátorky nikto nemal čas a ju zaháľanie až tak nebavilo. Popri zamestnaní teda veľa experimentovala.
Odmalička chcela byť výskumníčkou a túžila vytvoriť niečo nové, čo sa uchytí vo svete. Aby vyvážila technickú stránku svojej práce, doma sa venovala výrobe mydiel. Prihliadnuc k náročnému zamestnaniu uvažovala o tom, že by mohla svoje hobby rozvinúť naplno. Rozhodla sa teda založiť živnosť na výrobu kozmetiky a popri nej robiť programovanie na polovičný úväzok. Všetko sa ale nakoniec vyvinulo úplne inak...
Byrokratické začiatky a rodičia investori
Hoci Ivana nechcela podnikať vo veľkom, výroba mydiel ju zamestnala natoľko, že inú prácu už nedokázala stíhať. Jej začiatky boli plné pokusov a omylov: „Začínala som doma v kuchyni s vyradeným kuchynským náradím.“ Najťažšie boli prvé mesiace, keď postupne zisťovala, čo všetko vlastne k podnikaniu potrebuje.
Pôvodne čakala, že si založí živnosť, vystaví faktúru, odošle tovar a vec je vybavená. Prekvapilo ju, že okrem živnosti potrebovala odborné vzdelanie, certifikáty k výrobkom a následne aj „hygienou“ schválenú prevádzku. „Pre človeka, ktorý také niečo robí prvýkrát, je to dosť veľké sústo,“ hodnotí na základe skúseností. Kým si naštudovala všetky legislatívne povinnosti, mala vraj hlavu ako melón. Dostupnosť informácií o podnikaní tiež bola v jej začiatkoch slabšia.
Postupne sa dozvedela, že povinný certifikát na jeden výrobok stojí 300 eur, čo bola pre začínajúcu podnikateľku nepredstaviteľná čiastka. „Možno to znie smiešne, ale v začiatkoch sú podobné sumy veľmi odrádzajúce,“ priznáva s pokorou.
Hoci všade vraví, že nemala investora, nie je to celkom pravda. „V mojom prípade boli investormi moji rodičia,“ prezrádza so smiechom. Rodičia jej prispeli na podnikanie sumou 3 000 eur. Boli to peniaze, ktoré pre ňu šetrili od malička. Na čo ich použije, už nechali na ňu.
„Veľké oči“ neprospievajú biznisu
Ivaninou filozofiou v biznise je: robiť kvalitne, ale nikdy nie tak, aby jej podnikanie prerástlo cez hlavu. Nikdy nemala „veľké oči“ a nepotrebovala mať všetko hneď. Možno aj preto už sedem rokov úspešne podniká a darí sa jej uživiť seba aj dve zamestnankyne.
Dopyt a ponuka sú dlhodobo stabilne vyrovnané a podnikateľke nevznikajú na sklade žiadne prebytky. „Nesnažíme sa rásť extrémne rýchlo. Do ďalšieho rozvoja nás zakaždým tlačí aktuálna situácia.“ To znamená, že všetky inovácie vo firme idú ruka v ruke s vývojom objednávok. „Keď je hrniec malý, kúpime väčší, a keď časom opäť firma narastie, kúpime ešte väčší,“ vysvetľuje svoju filozofiu.
Podobne to bolo aj s mydlom. Na začiatku spotrebovala kilo mydla a dokázala ho pomiešať aj ručne. Postupne dokúpila malý mixér, keď sa pokazil, kúpila väčší. Rast firmy je u Ivany postupný aj v oblasti financií. „Najskôr máte stratový biznis a potom nulový – všetko investujete a prvé dva roky máte na výplatnej páske nulu,“ vysvetľuje Ivana.
Pravidlá kedysi a dnes
Povolenia na výrobu kozmetiky sú podobné ako v potravinárskom biznise. „Dnes je jednotný európsky systém a každý výrobok musí mať vypracované hodnotenie bezpečnosti,“ vysvetľuje Ivana. Kozmetické vzorky musí posielať do externého laboratória, kde všetky podrobne testujú a na základe výsledkov vypracujú posudok. V dobe, keď Ivana začínala, mohli mať kozmetické produkty rôznu formu, dnes sú pravidlá unifikovanejšie.
Posun eviduje Ivana aj z hľadiska kontroly. V začiatkoch podnikania sa jej dokonca z Úradu verejného zdravotníctva pýtali, čo od nej majú vyžadovať a ako sa handmade kozmetika vyrába, pre úradníkov to totiž bola neznáma oblasť.
Šampúchy a pazúchy online aj offline
Prvé výrobky Ivany Zuzinovej mohli nájsť zákazníci na handmade portáli Sashe.sk. Príkladom toho, že sa nevrhla do podnikania na plné obrátky hneď od začiatku, je aj jej e-shop. Ten si založila až vtedy, keď ju ľudia poznali. Informácia o kozmetike Ponio sa medzi zákazníkmi rozšírila prirodzene. Ivana dodnes využíva na propagáciu značky Facebook a Instagram, nikdy ale neinvestovala do platenej reklamy a nespolupracuje ani s blogermi.
Hovorí sa, že najsilnejšou reklamou sú referencie od spokojných zákazníkov, a to platí aj v Ivkinom biznise. Jej zákazníkmi sú uvedomelí ľudia, ktorí hľadajú ekologickejšie kozmetické alternatívy a nepozerajú sa v prvom rade na cenu.
Vďaka poctivej práci teší značka Ponio zákazníkov prírodnými mydlami, masážnymi kockami, kondicionérmi, pleťovými krémami, voňavými tyčinkami na pery, ale hlavne obľúbenými tuhými šampúchmi a prírodnými dezodorantmi, ktoré dostali názov pazúchy.
Majiteľka značky si zakladá na šetrnom prístupe k prírode, a to nielen obsahom kozmetiky, ale aj 100% kompostovateľnými obalmi. Ekologická alternatíva je už dnes pre značku Ponio samozrejmosťou, na začiatku to však jednoznačné nebolo. „Keď mi výrobca eko krabičiek povedal cifru, za ktorú mi tieto obaly predá, až sa mi zatočila hlava,“ spomína Ivana, ktorá si na šetrnú alternatívu musela ešte chvíľu počkať. „Rok a pol som používala plastové obaly a keď si produkty na seba zarobili, mohla som prejsť na kompostovateľné.“
Ivana spočiatku predávala svoju kozmetiku iba online, dnes už má veľkoobchodných odberateľov, vďaka ktorým vidíme produkty Ponio aj v regáloch známych drogérií. Spolupráca s veľkoobchodníkmi prišla postupne. „Spočiatku sme nechceli byť v kamenných predajniach. Naše mydlá a šampúchy neboli nijako zabalené, posielali sme ich cez e-shop len v zásielkovej krabičke,“ hovorí zakladateľka. Zákazníci kamenných prevádzok si však Ponio vypýtali sami. „Je príjemné, ak sa nemusíme nikam tlačiť a odberatelia nás oslovujú sami,“ dodáva.
Dodávatelia z Bardejova aj USA
Ivana sa snaží sieť dodávateľov zužovať na tých najlokálnejších. Bylinky zbiera ručne vo vlastnej záhradke, slnečnicový olej nakupuje od Slovákov a obalový materiál odoberá z Bardejova. Nie všetky druhy obalov sa však vyrábajú na Slovensku, preto Ivana hľadá aspoň európske alternatívy. Kompostovateľné kelímky dováža z Fínska, ale úplne rozložiteľné obaly na dezodoranty nakupuje až z USA.
Veľa surovín bolo treba doobjednať postupne a koľkokrát za 20-násobnú cenu. „Človek chce niekedy surovinu len na skúšku, ale dodávateľ preferuje, aby od neho zákazník hneď nakúpil veľké množstvá,“ vysvetľuje Ivana. Na začiatku mala pocit, že 5 kíl kokosového oleja je veľa, dnes úplne bežne objednáva 300 kíl na pol roka.
Spomína si na to, ako oslovila prvého dodávateľa šampónového prášku. Bolo to na začiatku, keď začínala s výrobou šampúchov a plánovala ich otestovať na pár vzorkách. Na prvú dávku plánovala spotrebovať kilo prášku, maximálne bola ochotná kúpiť 5 kíl. Dodávateľ jej však povedal, že najmenší možný odber je 90-kilový sud. „Bola som zhrozená, myslela som si, že taký objem nemám šancu minúť ani za celý život,“ smeje sa. 90-kilový sud vtedy nakoniec objednala a firma ho dokonca spotrebovala do pol roka, pre začínajúcu podnikateľku to bol ale obrovský risk. Dnes vraví, že je lepšie zaplatiť radšej viac peňazí za malý objem a nechať výrobky zarobiť si samy na seba.
Mama ako najväčší kritik
Ivana sa pri vymýšľaní nových produktov inšpiruje svojím okolím. Samozrejme, počúva potreby iných, ale v prvom rade vytvára produkty, s ktorými je spokojná ona sama. „Keď daný výrobok potrebujem ja a ešte aspoň jeden ďalší zákazník, idem do toho,“ hovorí podnikateľka.
Poradný hlas od zákazníkov je v jej biznise kľúčový, ale rovnako dôležití sú aj kritici. „Najväčším kritikom je moja mama,“ priznáva Ivana. V podnikaní je vraj dôležité mať pri sebe človeka, ktorý vám poradí a zároveň niekoho, u koho máte stopercentnú istotu, že vám povie pravdu na rovinu. Iba vtedy má podnikateľ schopnosť posúvať sa ďalej a vychytať všetky potenciálne chyby.
Osvedčené ženské trio
Tím Ivany Zuzinovej tvoria aktuálne dve stále zamestnankyne. Pomocná sila bola skôr z núdze cnosť, ako výsledok nejakého plánovania. „Pred Vianocami som nestíhala s výrobou, tak som si zavolala na pomoc sesternicu. Tá sa práve vrátila z Anglicka a hľadala si prácu,“ opisuje Ivana, ktorá dala pomocníčke za úlohu lepiť kartónové krabičky. Napokon nezostalo iba pri Vianociach a Ivana si šikovnú sesternicu nechala nastálo.
„Mať stáleho zamestnanca bolo ťažké, zo začiatku som jej vedela ponúknuť len minimálnu mzdu,“ spomína Iva. V hlave si stále prerátavala tržby, a keď v polovici mesiaca zarobili potrebných pár stoviek eur na mzdu, dýchalo sa jej oveľa jednoduchšie. V prvom rade musí byť na výplaty zamestnancov, až potom myslí Ivana na seba.
„Sesternica bola chvíľu aj vo výrobe, no prácu jej moc neuľahčovali dlhé nechty,“ smeje sa Iva. Nakoniec pre zhovorčivú rodinnú príslušníčku vymyslela ideálnu pozíciu – komunikácia so zákazníkom a spracovávanie e-shopových objednávok. To jej vraj išlo výborne.
Podobná situácia nastala aj v prípade druhej zamestnankyne. Opäť šlo o osobu, ktorú Iva veľmi dobre poznala. „Dlhšiu dobu som lanárila kamarátku, ktorá bola nespokojná v práci, aby dala výpoveď a prešla ku mne,“ spomína. Na rozdiel od iných podnikateľov sa Ivane spolupráca s blízkymi ľuďmi osvedčila najviac. Človek, ktorého našla cez inzerát, vraj vo väčšine prípadov odišiel po týždni a spolupráca skončila fiaskom.
Očakávaná „uhorka“ neprišla
Existuje uhorková sezóna aj v kozmetickom biznise? „Ako kedy,“ odpovedá Ivana. Smeje sa, pretože naposledy ubezpečovala kolegyňu, že v septembri si konečne oddýchnu. Predpokladala, že ľudia minuli všetky peniaze na letnej dovolenke a po návrate chvíľu nenakupujú. September bol však oproti ostatným mesiacom bez zmeny a kolegyňa sa jej spýtala: „Už bola tá uhorková sezóna?“ „Odpovedala som jej: Bola, keď sme zbierali uhorky zo záhrady,“ vtipkuje Ivana.
Odpoveď na otázku, či je kozmetika sezónny biznis, nie je teda jednoznačná a nedá sa zovšeobecniť. Pravdou je, že Vianoce sú z hľadiska predaja najsilnejšie, kozmetika však nie je iba darčekový artikel a kupuje sa celoročne. Ešte pred pár rokmi sa Ivana vždy tešila na obdobie po Vianociach, keď ľudia nenakupovali a ona mohla v pokoji tvoriť. Dnes to už vraj neplatí. Stáva sa dokonca, že priamo na Štedrý deň prídu aj tri objednávky a do Štefana sa ich nahromadí toľko, že medzi sviatkami musia ísť dievčatá do práce.
Prísne oko na financie
Človek sa v biznise veľa naučí. Zvlášť vtedy, ak je na všetko sám a nemá žiadne skúsenosti. Podľa Ivany je najdôležitejšie mať na začiatku vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu. Keď človek vyvíja nový produkt, byť stratový je logické. Vďaka tomu, že Iva nikdy veľmi neriskovala a pripúšťala, že môže kedykoľvek skončiť, nikdy neprišla o veľký balík peňazí.
Priznáva, že pokiaľ ide o financie, je maximálne poctivá, a to vyžaduje aj od partnerských spoluprác. „Predajňa od nás nedostane ďalší tovar, ak má u nás neuhradené faktúry,“ hovorí striktne. Na vzťahoch si dáva záležať. Poctivosť a férový prístup platí aj opačne. „Ak máme s niekým dobré vzťahy, nie je problém urobiť ústupok,“ vraví Ivana.
V práci mydlá, v súkromí traktor
Ivana je vo svojej podstate introvertka. Občas sa vraj snaží „poľudštiť“, aby bola ku kolegom milšia a menej kritická. „Som veľká kritička po mame. Výrobky sú ako moje deti a niekedy som k nim až priveľmi úzkostlivá,“ priznáva. Rada tvorí vo svojom labáku a niekedy sa cíti ako asociál, pretože má veľmi rada samotu. Kúpila si dokonca dom na lazoch a práve tam trávi všetky svoje voľné chvíle. Keď práve nepracuje, zamestná sa oberaním jabĺk, inokedy jazdí na koni alebo dokonca na traktore. Programátorka, majiteľka handmade kozmetickej značky a šoférka traktora – Ivana je multifunkčná žena, ktorá si ide za tým, čo ju baví.
Ivanine osobné lekcie
- Úspešní budete iba vtedy, ak budete robiť poctivo.
- Nájdite si kritika a otestujte na ňom trh.
- Nájdite si motivátora, ktorý vás bude posúvať vpred.
- Neponáhľajte sa. Začnite po večeroch, postupne.
- Zamýšľajte sa nad inováciami, neustále vylepšujte svoje produkty alebo výrobný proces.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
