Kto chce nakupovať ,,bez obalu“ môže zájsť k lokálnym farmárom alebo navštíviť mestský trh, ale hrsť šošovice či tri odmerky kakaa kúpite iba v obchodíku ZeroWaste.
Jedným z dôležitých krokov k ekologickému spôsobu života je zamedzenie tvorby odpadu. Na to, aby človek zredukoval množstvo odpadu, musí minimalizovať zbytočné nákupy a zamerať sa na len to, čo potrebuje. Mária z Banskej Štiavnice vlastní obchodík, v ktorom si môžete kúpiť len toľko tovaru, koľko stihnete spotrebovať. Ak neradi kupujete trojkilové balenia, ktoré vám zastávajú miesto v domácnosti, doneste si vlastnú nádobu a nakúpte ekologicky, bez zbytočného odpadu.
Skúste nám, prosím, na úvod vysvetliť pojem, na ktorom je založený koncept vášho obchodíka.
Zero Waste je pomerne mladý pojem a na Slovensku ešte nie je veľmi populárny. Znamená redukovanie plastov v domácnostiach a zabránenie tvorby zbytočného odpadu.
Za akých okolností ste sa začali zaujímať o produkciu nulového odpadu?
Odoberám časopis, ktorý sa venuje ekológii a práve v ňom som sa prvýkrát stretla s pojmom Zero Waste. Uvedomila som si, že pri troch deťoch v priebehu dvoch týždňov zaplním dve smetné nádoby, čo je pomerne dosť. Začala som preto rozmýšľať, ako odpad zredukovať na minimum. Postupne som uvažovala, kde by sme mohli ubrať, aby bolo odpadkov menej. Raz sme sa s manželom pri bežnom nákupe v supermarkete zamysleli nad tým, či skutočne potrebujeme baliť jablká do igelitových sáčkov. A tak vznikol nápad zredukovať odpad aspoň u nás doma.
Je pravda, že Slováci ešte nie sú stotožnení s pojmom Zero Waste a zatiaľ nevynaložia veľkú iniciatívu?
Ľudia na Slovensku sa veľmi nehrnú do toho, aby s nahromadeným odpadom niečo robili. V porovnaní s ľuďmi žijúcimi v pobrežných oblastiach u nás odpad zatiaľ nepredstavuje hrozbu.
Treba sa však aspoň priblížiť k tomu, aby sme s nerecyklovateľným odpadom niečo robili. Vy ste jedna z mála ľudí na Slovensku, ktorá sa tomuto problému postavila. Kedy ste sa rozhodli svoje vnútorné presvedčenie premeniť na biznis?
O koncepte bezobalového obchodíka som uvažovala už počas materskej dovolenky. Keď nadišiel čas vrátiť sa do práce, začala som rozmýšľať, kde sa zamestnám. Manžel chodieval do práce na týždňovky a mňa, ako ženu s tromi malými deťmi, by ťažko niekde prijali. Rozhodla som sa pre možnosť otvoriť si vlastný obchodík a skúsiť podnikať v Banskej Štiavnici, kde ľudia uvažujú ekologicky. V októbri roka 2017 som si prenajala priestory a v novembri som už otvorila.
Ako vyzerali vaše prvé dni vo vlastnom obchode?
Prvé dni boli tiché. Informácie o novom obchode sa začali šíriť postupne a ľudia chodili skôr zo zvedavosti. Niektorí si začínajú zvykať na bezobalový život a prichádzajú cielene, iní sa zastavia len preto, že idú okolo.
Nemali ste žiadnu reklamu, keď niektorí ľudia o vás vôbec nevedia?
Mám stránku na Facebooku a jeden uverejnený článok v Štiavnických novinách. Na začiatku sme dávali letáky do schránok a ľudia si povedali aj medzi sebou. Čím ďalej, tým viac začínajú ku mne chodiť ľudia z okolitých miest. Boli aj takí, ktorí prišli do Štiavnice cielene kvôli môjmu obchodíku. Nachádza sa v obchodnom centre mesta a kto hľadá, určite ho neprehliadne.
Aké boli reakcie ľudí, keď k vám vstúpili a zistili, že nie ste klasický obchod?
Prví ľudia sa pýtali, či si majú nákup odniesť v rukách. Nevedeli si predstaviť, akým spôsobom predávam, keď nemám žiadne igelitky. Vysvetlila som im, že si môžu doniesť vlastné nádoby alebo si kúpiť naše recyklovateľné obaly. Reakcie boli rôzne a nie každý rozumie tomu, prečo chcem predávať bez obalu. Niekto si môže myslieť, že všetko, čo je zabalené do plastu, je hygienické.
Akým spôsobom nakupujete sortiment do vášho obchodíka?
Nakupujeme od veľkoobchodníkov a zákazníkom ponúkame, že si môžu kúpiť len toľko, koľko potrebujú. Ľuďom sa zapáčilo, že si nemusia kúpiť kilo šošovice, hrachu alebo múky. Predávame hlavne suché potraviny – ryžu, strukoviny, koreniny, bylinky, čaje, kávy či kakao, ale ponúkame aj sortiment, ktorý mnohí ľudia nepoznajú. U nás si môžu kúpiť napríklad bulgur, cícer alebo červenú šošovicu. Tým, že ľudia niektoré produkty nepoznajú, nechcú kupovať veľké balenia. U nás si môžu kúpiť napríklad za hrsť pšena, aby zistili, či im chutí a vrátia sa k nám znovu.
Neobávate sa toho, že si k vám budú ľudia chodiť kupovať len na skúšku a keď im produkt zachutí, kúpia si celé kilo v plastovom obale zo supermarketu?
My Slováci sme pohodlní a radi nakupujeme všetko na jednom mieste. Určite sa nájdu aj ľudia, ktorí si u mňa produkt vyskúšajú a vrátia sa naspäť do overených predajní, ale ku mne chodia nakupovať hlavne takí, ktorým sa páči myšlienka bezobalového spôsobu života. Prvýkrát prídu len zvedavosti a druhýkrát si už donesú vlastný pohárik alebo plátenné vrecúško.
Je vašim snom aby sa pojem Zero Waste rozšíril medzi všetkých Slovákov a aby sa bezobalový predaj stal pre ľudí samozrejmosťou?
Veľmi by som si priala, keby obchodov ako je ten môj vznikalo na Slovensku čoraz viac. V Čechách už existuje komunita bezobalových obchodíkov a páči sa mi, že aj keď fungujú každý sám zas seba, vedia sa navzájom podporiť. Môj obchod sa zameriava len na určitý okruh obyvateľov a prvotná myšlienka sa už ďalej nedostane. Treba urobiť medzi ľuďmi osvetu, aby sa začali zamýšľať nad tým, čo da deje s plastami po tom, ako ich odhodia do nádob na recyklovanie.
To je pravda, čo sa s nimi stane?
Plasty sa dlhé roky odvážali do Číny, kde sa spracovávali a pridávali do textilu alebo do iných výrobkov, aby sa mohli ďalej produkovať. Nedávno Čína stopla príjem plastového odpadu a Európa čelí hrozbe, s ktorou sa bude musieť vysporiadať. Bude treba rozhodnúť, čo sa stane s plastami, ktoré sa stále hromadia. Myslím si, že život aký vedieme, nie je dlhodobo udržateľný. V budúcnosti budú mať naše deti veľký problém, aby dali všetko zase do poriadku.
Existuje riešenie, ktoré by pomohlo zastaviť produkciu obrovských ton škodlivého odpadu?
Veľa ľudí o tomto probléme vie, ale nevedia ho zastaviť. Pokiaľ nepríde rozhodnutie od vlády, my ľudia budeme stále pohodlne ukladať jedlo do plastových igelitiek. Od januára na Slovensku spoplatnili igelitové tašky, no ľudí to neodradí a za pár centov si ich kúpia. Možno by ľuďom blikla kontrolka až vtedy, keby ich úplne zakázali. Mám pocit, že ľudia sa boja spraviť radikálny krok. Museli by urobiť niečo navyše, a na to sú veľmi pohodlní. Možno aj preto nám vláda nastoľuje zmeny po kúskoch, aby sa ľudia príliš nezľakli.
Je sympatické, že aspoň ľudia ako ste vy robia pre ovzdušie niečo užitočné. Čo plánujete v najbližšej budúcnosti?
Do obchodíka sa chystám dopĺňať ďalší sortiment. Plánujem predávať aj čapovanú drogériu a chcela by som spolupracovať s miestnymi farmármi. Budeme mať viac tovaru a už čoskoro budeme ponúkať ovocie a zeleninu. Predpokladám, že sa časom sa už nepomestím do 40 m² a budem sa musieť presťahovať do väčších priestorov. Mojim snom je postaviť si vlastnú budovu, ktorá by bola ekologicky nezávislá. Bola by to ekologická budova pre ekologický obchodík.
Na Facebooku ste propagovali predaj sušených jabĺčok od vašej kamarátky farmárky. Snažíte sa podporovať slovenských výrobcov potravín?
Áno, mojim cieľom je predávať hlavne sortiment od lokálnych producentov. V našom regióne je združenie tzv. bezobalových farmárov, ktorí majú v Štiavnici raz do týždňa debničkový predaj ovocia a zeleniny. Bola by som rada, keby sa aj v mojom obchode predávala lokálna zelenina, aby si ľudia zvykli na to, že mrkva môže byť aj krivá a paradajky nie sú vždy rovnako veľké. Je pravda, že spolupracujem s miestnou pani farmárkou a teší ma, keď zákazníkom môžem povedať o osobe, ktorá tovar ručne vyrobila a nie je dovezený z Číny. Treba podporiť farmárov, lebo ak zaniknú, už sa k slovenských výrobkom len ťažko dopracujeme.
V čom majú u vás ľudia výhodu oproti nákupom vo veľkých supermarketoch?
Snažím sa byť k ľuďom osobnejšia. Pýtam sa ich na to, čo potrebujú a vždy im rada vysvetlím, na čo je daná potravina dobrá a odkiaľ pochádza. U mňa si môžu nakúpiť len toľko, koľko skutočne potrebujú, a tým, že si donesú vlastné nádoby, redukujú tvorbu plastov. Ľudia sú zvyknutí, že v supermarketoch sa ich nikto nič nepýta, a tak si nakúpia veľké balenia a idú preč. Myslím si, že by sme sa mali naučiť medzi sebou komunikovať a potom sa nám bude nakupovať aj žiť oveľa lepšie.
