Zákazníkov na začiatku obsluhovala s uplakanou dcérou v šatke. Manžel chodil na týždňovky, ona bola na obchod aj na dieťa veľakrát sama. Dnes sa môže pýšiť prvou slovenskou barefoot značkou.
Pavlína Lišková je už štvrtý rok majiteľkou prvej predajne s barefootovou obuvou na Slovensku. Za ten čas si získala zákazníkov zo Slovenska, Česka, Poľska, Estónska, Nemecka, či Spojených arabských emirátov. Barefootovú obuv predáva aj prostredníctvom e-shopu a zákazníci si k nej okrem topánok chodia aj po úsmev. Filozofiu svojho biznisu stavia na ľudskom a trpezlivom prístupe a poskytuje nielen predaj, ale aj bezplatný servis a poradenstvo.
Chrobák v hlave
Pavlína nemala špeciálny vzťah k podnikaniu a už vôbec by si pred pár rokmi nepomyslela, že bude odborníčkou na detskú obuv. Po vysokej škole, kde študovala marketingovú komunikáciu, sa zamestnala v reklamnej agentúre na pozícii account managera a o dva roky neskôr otehotnela. Jej dcérka mala len deväť mesiacov, keď začala chodiť a Pavlína hľadala pre ňu vhodnú obuv. Ani jedny topánky však malej Amélii nesedeli a ona musela hľadať ďalej.
Natrafila na doposiaľ nepoznanú barefootovú obuv, ktorá je pravým opakom klasickej ortopedickej. Podrážka barefootovej topánky je mäkká a špička anatomicky tvarovaná. Barefoot topánočky pripomínajú chôdzu naboso, pretože v nej dieťa cíti povrch terénu a prirodzene pohybuje prstami. Pavlíne sa takáto obuv zapáčila, ale na Slovensku ju nevedela zohnať.
Tovar si objednávala až z Ameriky a kamenné predajne s barefoot obuvou ešte pred štyrmi rokmi neexistovali. Raz večer pozerali Liškovci televíziu a Pavlína sa priznala, že pre malú nedokáže zohnať topánky. Jej manžel sa nad tým veľmi nezamýšľal a povedal jej: „Tak si otvor obchod.“ V tom momente dal Pavle „chrobáka do hlavy“ a ona ho už nedokázala dostať von.
Prieskum na „Modrom koníku“
Motivovaná manželovým nápadom si začala študovať všetko o barefootovej obuvi. Na internete si tiež vyhľadala legislatívu týkajúcu sa obchodu a vďaka diskusnému fóru Modrý koník zistila, aké detské topánky kupujú mamičky najčastejšie. Následne napísala vybraným výrobcom maily, aby si overila nákupné ceny. Všetko sa zdalo byť veľmi pekné a jednoduché, a tak Pavlíne nič nebránilo v tom, aby si v Bratislave našla priestor a prerobila ho na obchodík s detskou obuvou.
Nedochvíľni dodávatelia
„Do podnikania som vstupovala nepripravená, bez skúseností a s veľmi malou sumou na účte,“ začína svoje rozprávanie Pavlína. Niečo mala vraj našetrené od rodičov na vkladnej knižke, niečo investoval jej manžel. Pavlína bývala večer často sama doma, pretože manžel chodieval na týždňovky. Keď dcérka zaspala, googlila, kde by mohla zohnať väčšie množstvo barefootovej obuvi.
Dodávatelia boli hlavne zo zahraničia, z Chorvátska a USA a dosť veľa ich bolo prekvapivo aj v Českej republike. Na začiatku zohnala štyroch, ktorí jej boli ochotní poslať niekoľko párov zo svojej značky. „S dodávateľmi je niekedy náročná komunikácia,“ konštatuje Pavla, „nedvíhajú telefóny, neodpovedajú na maily a keď niečo reklamujete, reagujú často neskoro a my potom nestíhame zákonné lehoty,“ opisuje zložitú spoluprácu.
Málokto je vraj z rôznych dôvodov dochvíľny, čo je v obchode pomerne obmedzujúce. Pavlíne začalo vŕtať v hlave, ako zariadiť, aby zákazníci nečakali na nové modely do ďalšej sezóny a aby bola celková spolupráca flexibilnejšia. „Pri objednávaní tovaru treba rozmýšľať rok dopredu. Musím odhadnúť, aké veľkosti, farby a modely topánok sa budú predávať v nasledujúcej sezóne,“ hovorí skepticky.
Niekedy sa dokonca stáva, že dodávatelia zle pochopia objednávku a miesto 300 párov príde 30, z toho 5 je poškodených. Pre Pavlínu je komunikácia na prvom mieste, a keď nefunguje, je to pre ňu „zabijak“ spolupráce. Aj z toho dôvodu už s niektorými značkami rozviazala spoluprácu a topánky od nich prestala odoberať. Na druhej strane narazila na malú ponuku značiek a dopyt zákazníkov po množstve bol tiež väčší, ako im ona mohla ponúknuť. Jediným možným východiskom z tejto slepej uličky bola vlastná značka.
Vlastná značka Baby Bare Shoes
Pavlína hľadala alternatívne riešenie, ktoré by nahradilo chýbajúce značky a zároveň by bolo zákazníkom dostupné celoročne. Zdalo sa, že zvolila cestu z kratšieho konca, no opak bol pravdou. Ukázalo sa, že voľba vlastnej značky nebude jednoduchá, a to najmä preto, že výrobcovia tradičnej obuvi neverili barefoot konceptu. Boli zvyknutí na hrubú kožu a pevné podrážky a barefootová obuv je presný opak.
Po dlhom hľadaní sa Pavlíne nakoniec podarilo nájsť výrobňu, ktorá bola síce tradičná, ale novému nápadu sa nebránila. „Nemali predstavu o tom, aké sú pri barefootovej obuvi výrobné a technologické postupy. Výslednému produktu predchádzalo veľmi veľa meetingov a desiatky nevydarených vzoriek,“ spomína Pavli na začiatky. V procese testovania obkresľovali deťom chodidlá, aby dokázali vyrobiť čo najuniverzálnejší tvar topánky.
Dizajn navrhovala Pavlína sama. Prototypovanie a všetky náklady na materiál musela výrobcovi zaplatiť. Tým, že sa predĺžil plánovaný čas testovania, navýšili sa aj financie a Pavlína musela všetky dovtedy zarobené peniaze investovať do výroby. „To, čo som si myslela, že bude trvať mesiac, trvalo asi rok,“ spomína spätne. Dnes má jej značka na trhu dobré meno, patrí k najpredávanejším barefoot značkám na slovenskom trhu.
Kľúčom je komunikácia a rýchle dodacie lehoty
Pavlína sa snaží vo svojom biznise uplatňovať to, čo jej ako zákazníčke chýbalo inde. Komunikáciu postavila na úprimnom a ľudskom prístupe. Ten dodržiava nielen pri osobnom kontakte so zákazníkom, ale aj v prípade e-shopu, ktorý, mimochodom, vznikol práve na podnet klientiek. „Vyžadovali ho kvôli jednoduchšej distribúcii,“ vysvetľuje Pavli. Kontakt so zákazníkmi udržiava prostredníctvom e-mailov, ale s viacerými mamičkami sa pozná aj osobne.
Zákazníkom je ochotná vyhovieť pri akomkoľvek probléme a keď treba vyriešiť reklamáciu, posiela kuriéra. „Kuriér vyzdvihne poškodené topánky u zákazníka, vo výrobe ich opravia a o deň neskôr má už zákazník tovar naspäť,“ vysvetľuje šikovná podnikateľka. Žiadne dlhé lehoty, žiadne čakania, presne to je jej zásada.
Jej značka má dnes zákazníkov nielen zo Slovenska a z Čiech, ale aj z Estónska, Poľska či Nemecka. Po predaji zimnej kolekcie plánuje Pavlína preniknúť aj na ďalšie zahraničné trhy. Momentálne komunikuje s potenciálnou distribútorkou zo Spojených arabských emirátov. Distribúcia na zahraničné trhy vraj prišla akosi prirodzene v momente, keď začal byť o Baby Bare veľký záujem doma.
„Kolekcia sa začala rýchlo predávať vo veľkých množstvách a bolo treba vyriešiť distribútora pre zahraničie,“ spomína. Nepredávať na zahraničných trhoch priamo, ale mať distribútora, je vraj výhodné aj z hľadiska reklamácií, pretože klienti nemusia posielať poškodenú obuv na Slovensko. Baby Bare Shoes má dnes zahraničného distribútora pre Pobaltské krajiny a v štádiu rokovaní je Francúzsko a Španielsko.
Boom na sociálnych sieťach
Ako sa dá dosiahnuť to, že malá slovenská firma, navyše v niche segmente, prerazí nielen doma, ale aj na toľkých zahraničných trhoch? Pavlína má jednoduchý recept. Keďže predáva detskú obuv, musela sa na začiatok zamerať na marketing medzi mamičkami. Najmä pri tých bratislavských jej výborne poslúžil Modrý koník, kde Pavlína inzerovala otvorenie obchodu.
Pre Barefootovo takisto vytvorila facebookovú stránku a zákazníci začali postupne chodiť aj z Facebooku. V čase, keď začínala, sa postupne rozširovalo aj povedomie o barefootovej obuvi. A ako inak, ak nie prostredníctvom sociálnych sietí. Práve prítomnosť na sieťach bola pre Pavlínu výborným marketingom. Za celé trojročné fungovanie značky vraj neinvestovala do outdoorovej reklamy ani cent. Dodnes využíva na propagáciu iba Instagram a sponzorované príspevky na Facebooku.
Dcéra motivátorka
Pri otázke, čo bolo počas jej trojročného podnikania najťažšie, odpovedá, že asi všetko. Pavlíne sa vraj občas zdá, že jej neustále chýba skúsenosť, ktorú nemá.
Nikto mi nepovedal, čo mám robiť a nikto ma nevaroval. Učila som sa z vlastných chýb.
Niekedy by vraj celý ten kolotoč najradšej zastavila. Potom ale príde do predajne a zbadá svojich malých klientov, ktorým dokonale sadne topánočka. Vtedy je šťastná. Pavlína deti miluje a myslí si, že tento druh biznisu nie je možné robiť bez lásky k nim.
Energiu jej dodáva aj trojročná dcérka Amélia, ktorá s mamou v podniku vyrastala. „Vďaka nej moje podnikanie začalo a ona je dôvodom, prečo sa vždy dokážem opäť postaviť na nohy. Keď je všetko v „kýbli“, príde Amélia, začne tancovať a všetko je zase super,“ vyznáva Pavli úprimnú lásku k dcére.
Bláznivý time management
Z Pavlíninho denného režimu by sa nejednému zatočila hlava. Ráno musí vstať o 6:50, umyť malej zuby, zaviezť ju do škôlky, vyvenčiť psa, ísť do predajne, bežať na poštu, doniesť veci do Zásielkovne, kuriérovi nachystať tovar a o štvrtej zasa utekať pre malú do škôlky. Okrem toho sa jej musí venovať, pretože ju celý deň nevidela.
„Večer som s ňou a keď zaspí, do druhej v noci pracujem, lebo inokedy nie je čas,“ hovorí úprimne. Človek vraj nad podnikaním rozmýšľa stále. V noci uvažuje o tom, aký materiál použije, ako vyrieši problém s reklamáciami, či kedy stihne vypracovať predobjednávky. Často sa jej zdá, že deň je príliš krátky, aj keď funguje na plný plyn.
Keby ste sa ma chceli opýtať, ako filtrujem stres, tak po večeroch revem doma do vankúša,“ smeje sa z chuti. Potom však zvážnie a pokračuje: „Niekedy si už aj poviem, že treba zastaviť, no neposlúchnem. A potom príde choroba a urobí to za mňa.“ Raz mala päť dní v kuse štyridsiatky horúčky a nevedela piť, jesť ani sedieť. Všetko na ňu zrazu doľahlo a nemohol jej pomôcť ani manžel, ktorý mal vtedy dôležitý event v práci. „Podnikanie je skutočne makačka,“ uzatvára Pavlína, vstup do biznisu by si ale vraj nerozmyslela.
Pavlínine osobné lekcie
- Podnikať sa môžete naučiť aj vtedy, ak nie ste podnikateľský typ.
- Ak máte kvalitný produkt a dáte zákazníkovi pridanú hodnotu, nemusíte sa vôbec báť konkurencie.
- Pri komunikácii so zákazníkom buďte otvorení a všetko povedzte na rovinu.
- Aj keď sa bojíte začať, choďte do toho a robte biznis naplno, aby ste si mohli povedať, že ste pre úspech urobili všetko, čo je vo vašich silách.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
