Ako získať patent pre vynálezy

Prehľad podmienok pre vydanie patentu a postup pri jeho získaní.

V predchádzajúcich článkoch venovaných právu duševného vlastníctva sme upozorňovali, že autorské právo k dielu (fotka, článok atď.) vzniká bez akejkoľvek registrácie, či iného rozhodnutia príslušného orgánu. Opačne tomu je práve v oblasti práva priemyslových vzorov, kde ochrana vynálezu ako patentu vzniká až na základe rozhodnutia Úradu pre ochranu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“).

Ktoré vynálezy môžu byť patentovateľné

Zákon č. 435/2001 Z.z., patentový zákon, považuje za patentovateľné tie vynálezy z oblasti techniky, ktoré zároveň spĺňajú tri podmienky. Musí tak ísť vždy o vynález, ktorý

• je nový
• zahŕňa vynálezcovskú činnosť
• je priemyselne využiteľný

Vynález sa pritom považuje za nový, pokiaľ nie je súčasťou stavu techniky, to znamená, pokiaľ do okamihu, kým nedôjde k podaniu žiadosti o patent, nebolo technické riešenie, na ktorom spočíva, akýmkoľvek spôsobom verejnosti prístupné. Podmienka zahrnutia tzv. vynálezcovskej činnosti je zachovaná v tom prípade, ak daný vynález je výsledkom činnosti, ktorá pre odborníka v danej oblasti nevyplýva zo spomenutého súčasného stavu techniky. Ide teda o podmienku „nesamozrejmosti“ vynálezu. Výsledkom takéhoto riešenia tak nesmie byť vynález, ku ktorému by bol jednoduchým postupom schopný dospieť akýkoľvek priemerný odborník na danú oblasť. Priemyselná využiteľnosť vynálezu je napokon daná vtedy, ak sa vynález môže vyrábať alebo využívať v akomkoľvek hospodárskom odvetví. Treba zdôrazniť, že zákon má na mysli schopnosť opakovanej výroby alebo opakovaného použitia, nemôže tak ísť o nereplikovateľné prototypy alebo o „veci na jedno použitie“.

Príklady:

1. Za „nové“ v zmysle vyššie uvedených podmienok tak bude považované aj niekoľkoročné technické riešenie prístroja, ktoré pôvodcovská firma doposiaľ uchovávala v utajení. Existencia takéhoto vynálezu totiž ešte nebola nijakým spôsobom sprístupnená verejnosti. Naopak, novým nebude vynález, ktorý nezávisle na sebe v rovnakom čase vyvinuli obchodná spoločnosť a tím nezávislých vedcov, pokiaľ vedci svoje objavy ihneď publikujú na internete. Takéto technické riešenie už totiž nie je vďaka jeho verejnému sprístupneniu „nové“, hoci jeho faktický vek je omnoho nižší než v prvom prípade.
2. Vynálezcovská činnosť nebude zahrnutá napríklad v prípade technického riešenia už existujúceho domáceho spotrebiča, ktoré len zmení jeho vonkajšie geometrické rozmery. Každému odborníkovi bude totiž zrejmé, že pokiaľ to povaha spotrebiča umožňuje, je takéto technické riešenie bez ďalšieho bádania uskutočniteľné.
3. Kvôli nedostatku priemyselnej využiteľnosti nebude môcť byť registrovaný patent, ktorý ráta s využitím princípu „perpetuum mobile“. Také technické riešenie totiž odporuje fyzikálnym zákonom, a preto je v reálnom hospodárstve nevyužiteľné. Nie je bez zaujímavosti, že ešte v bývalom Československu skutočne došlo k neúspešnému pokusu perpetuum mobile patentovať.

Podanie patentovej prihlášky na vynález

Proces udelenia patentu na vynález sa začína podaním patentovej prihlášky na Úrad (písomne v dvoch vyhotoveniach). Oprávnenou osobou, ktorá môže patentovú prihlášku podať, je vždy osoba ktorej svedčí tzv. právo na riešenie. Tou je vždy pôvodca vynálezu, teda osoba, ktorá vynález vytvorila vlastnou tvorivou činnosťou. Pokiaľ je pôvodcov vynálezu viac, prihlášku môže vo svojom mene podať aj iba jeden alebo niektorí z nich. Ostatných spolupôvodcov Úrad na ich žiadosť zapíše ako spoluprihlasovateľov. Naopak, pokiaľ určitý vynález vytvorí viacero osôb nezávisle na sebe, bude svedčať právo na riešenie tomu, kto ako prvý prihlášku podá.

Napokon, pokiaľ je pôvodcom vynálezu zamestnanec (nezávisle na tom, či ide o trvalý pracovný pomer alebo niektorú z dohôd) v rámci plnenia svojich pracovných úloh, právo na riešenie, a teda aj oprávnenie podať prihlášku, prechádza na zamestnávateľa, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom inak nedohodnú. Zamestnanec je zároveň povinný bezodkladne zamestnávateľa písomne vyrozumieť o vytvorení vynálezu a odovzdať mu príslušné podklady. Následne má zamestnávateľ 3 mesiace na to, aby právo na riešenie voči zamestnancovi písomne uplatnil. Pokiaľ tak neučiní, prechádza toto právo spoločne s právom podať prihlášku späť na zamestnanca. Je však potrebné dodať, že ak zamestnávateľ voči zamestnancovi právo na riešenie uplatní, prislúcha za to zamestnancovi dodatočná primeraná odmena nad rámec jeho obvyklej mzdy.

V prípade, že si nie sme istí tým, či ide o vynález, ktorý je patentovateľný, prípadne chceme mať istotu, že konanie pred Úradom nebude zaťažené chybami prihlášky alebo inými nedostatkami, môžeme v tejto súvislosti využiť služby patentových zástupcov, ktorých náplňou činnosti je odborné poradenstvo vo veciach priemyslových práv a zastupovanie osôb v konaní pred Úradom. Všetci patentoví zástupcovia pôsobiaci na území Slovenska sú združení v Slovenskej komore patentových zástupcov (skpz).

Prihlášku odporúčame podať prostredníctvom formulára pripraveného Úradom (hoci to nie je zákonom vyžadované). Na to, aby bola prihláška úplná a správna, totiž musí spĺňať pomerne podrobné a náročné obsahové náležitosti (výslovné uvedenie žiadosti o udelenie patentu, podrobný opis vynálezu, jasné a zrozumiteľné vymedzenie predmetu, na ktorý sa požaduje udelenie, atď.), ktoré sú detailne vymedzené vyhláškou Úradu č. 223/2002 Z.z. Ak by totiž prihláška obsahovala veľmi závažné nedostatky (napr. by v nej chýbal dostatočný opis vynálezu), nepovažuje sa až do jej doplnenia prihláška za riadne podanú. V takom prípade by prihlasovateľovi nevzniklo právo prednosti k vynálezu a i naďalej by mu hrozilo, že ho konkurenčný vynálezca môže podaním, hoci neskoršej ale úplnej prihlášky, predbehnúť.

Podanie prihlášky a následné konanie je spoplatnené správnymi poplatkami, ktorých výška závisí najmä od toho, či prihlasovateľ hodlá prihlásiť patent len na území Slovenskej republiky, alebo ráta s využiteľnosťou svojho produktu aj v zahraničí. Vtedy prichádza do úvahy podanie európskej patentovej prihlášky, kde si prihlasovateľ vyberá dva alebo viaceré členské štáty Európskej patentovej organizácie (38 európskych štátov), v ktorých chce požívať patentovú ochranu, prípadne podanie medzinárodnej prihlášky, kde si žiadateľ po predbežnom posúdení vyberá, v ktorých zo zmluvných štátov Zmluvy o patentovej spolupráci chce patentovú ochranu požívať (148 krajín po celom svete).

Konanie o prihlásení „slovenského“ patentu žiadateľa vyjde na 143 až 169 EUR, „európsky“ patent stojí 120 až 210 EUR, sumy za „medzinárodný“ patent sa pohybujú až okolo 1 100 EUR (v tomto prípade však tento poplatok obsahuje aj posúdenie patentovateľnosti vynálezu v jednotlivých krajinách). O všetky formy patentu je možné požiadať aj prostredníctvom Úradu, v prípade medzinárodného patentu je však nutné doložiť prihlášku v angličtine, francúzštine alebo nemčine.

Konanie pred patentovým úradom - právo prednosti, predbežné a úplný prieskum prihlášky

Ako bolo povedané už vyššie, podaním prihlášky, ktorá netrpí závažnými nedostatkami vzniká prihlasovateľovi právo prednosti, ktoré v praxi znamená, že až do doby prípadného zamietavého rozhodnutia zo strany úradu nemôže dôjsť k udeleniu patentu na zhodný alebo (funkčne) zameniteľný vynález iného prihlasovateľa.

Následné konanie pred Úradom sa rozpadá na dve fázy – fázu predbežného prieskumu a fázu úplného prieskumu. V rámci predbežného prieskumu Úrad najmä posudzuje navrhovaný patent z hľadiska toho, či sa nejedná o predmet zjavne nepatentovateľný. To znamená, či vôbec ide o vynález v zmysle patentového zákona, či daný vynález predbežne spĺňa vyššie uvedené tri základné podmienky, prípadne či nejde o vynález, ktorý patentový zákon výslovne z možnosti udeliť naň patent vylučuje.

Príklad:

Patent tak nemôže byť udelený na postup, ktorým má dôjsť k zaručenému diagnostikovaniu určitej choroby, ako ani na vedeckú teóriu, ktorá v teoretickej rovine popisuje zloženie účinnej látky, ktorá má byť pri liečení účinnej choroby podávaná. V prvom prípade totiž patentový zákon vyslovene vylučuje udelenie patentov na diagnostické a terapeutické postupy, hoci by sa inak na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o vynález pozostávajúci z určitého technického riešenia. V druhom prípade vôbec o vynález nejde, nakoľko sa jedná len o teoretický model, ktorému absentuje hmotný výsledok. Samotná účinná látka vyrobená vo forme liečiva spôsobilého aplikácie do ľudského tela však už patent dostať môže.

Ak Úrad zistí niektorý z uvedených nedostatkov a prihlasovateľ nebude schopný tieto nedostatky vyvrátiť, bude prihláška patentu zamietnutá. V opačnom prípade Úrad po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti zverejní prihlášku vo vestníku Úradu. Od tohto okamihu môže ktokoľvek podávať pripomienky proti patentovateľnosti zverejneného vynálezu, ktoré sú predmetom posudzovania v nasledujúcej fáze konania – úplnom prieskume.

Fázu úplného prieskumu síce môže začať aj Úrad sám, nie je to však jeho povinnosť. Preto v každom prípade odporúčame po zverejnení prihlášky podať žiadosť o úplný prieskum prihlášky. Ak totiž Úrad sám túto fázu konania nezačne a ani mu do 36 mesiacov odo dňa podania prihlášky nie je doručená uvedená žiadosť, Úrad konanie zastaví. V rámci fáze úplného prieskumu Úrad detailným spôsobom v súčinnosti s prihlasovateľom skúma jednotlivé podmienky patentovateľnosti vynálezu, ako aj prípadné podané pripomienky proti jeho patentovateľnosti.

Pokiaľ Úrad zistí, že patent udelený byť nemôže, žiadosť aj v tomto prípade zamietne. V opačnom prípade prihlasovateľovi udelí patent a prihlasovateľ sa tým stáva majiteľom patentu. Úrad vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku Úradu. Patent sa udeľuje na 20 rokov odo dňa podania prihlášky. Počas existencie patentu je však zaň nutné platiť tzv. udržiavacie poplatky, stanovených na každý rok trvania patentu osobitne sadzobníkom.

Rozsah patentovej ochrany

Ochrana vynálezu patentom v praxi znamená, že majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo. Bez súhlasu majiteľa tak nikto nesmie uvádzať patentované výrobky na trh, prípadne používať výrobný postup, ktorý je chránený patentom, prípadne ponúkať takto chránený postup na využívanie inej osobe. Avšak v prípade, že zo strany majiteľa alebo s jeho súhlasom dôjde k uvedeniu konkrétneho výrobku chráneného patentom na trh, patentové práva sa do určitej miery vyčerpávajú. Vo vzťahu k tomuto konkrétnemu výrobku už totiž majiteľ patentu nemá právo zakázať ďalšie nakladanie s ním (jeho ďalší predaj, prenájom, spôsob využitia, atď.)

Čo sa týka nakladania so samotným patentom, v prípade, že sa majiteľ rozhodne patent previesť na inú osobu, vyžaduje sa pre túto zmluvu písomná forma. Zmluvu je následne potrebné doručiť Úradu, ktorý zapíše nového majiteľa patentu do patentového registra. Až od tohto zápisu sa totiž môže nový majiteľ vykonávať uvedené patentové práva voči ostatným osobám.

V prípade, že sa majiteľ patentu rozhodne speňažiť ekonomický potenciál patentu jeho poskytnutím inej osobe, avšak zároveň nechce o tento patent definitívne prísť, je možné k patentu uzatvoriť licenčnú zmluvu, a to buď ako výlučnú alebo nevýlučnú (ak je licencia výlučná, nesmie majiteľ patentu naň udeliť licenciu ešte inej osobe). Aj licenčná zmluva vyžaduje písomnú formu a nadobúdateľ licencie môže takto nadobudnuté práva voči ostatným osobám uplatňovať taktiež až po zápise licencie Úradom do registra.

Právne predpisy, ktoré problematiku patentov upravujú, a iné dôležité dokumenty,

Zákon č. 435/2001 Z. z., o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

Zákon č. č. 344/2004 Z. z., o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z.

Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

§§ 508 – 515 zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník

Stránky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Stránky Slovenskej komory patentových zástupcov

Stránky Európskej patentovej organizácie

Informácie o Zmluve o medzinárodnej patentovej spolupráci

TIP: Chcete si vybaviť špeciálne povolenia, licencie alebo registrovácie? Informujte sa o službách v oblasti vybavenia povolení, licencií a registrácií pre váš podnik.