Čo všetko sa rozumie zamestnaneckým dielom, aké je rozdelenie práv k takémuto dielu medzi zamestnanca a zamestnávateľa, a aké dôsledky z toho pre obe strany plynú?
Aké autorské diela sa považujú za zamestnanecké
Nie je ničím neobvyklým, že zamestnanec, ktorého profesionálna oblasť sa orientuje na tvorivú činnosť (grafici, dizajnéri, návrhári...), v rámci svojej pracovnej náplne vytvára „produkty“, ktoré majú parametre autorského diela. Ako je to v tomto prípade s autorskými právami?
Na takýto typ diel sa uplatní zvláštna úprava, ktorá má za cieľ zohľadniť skutočnosť, že autor diela takéto dielo netvorí nezávisle, ale v rámci pokynov zamestnávateľa, ktorý k tejto činnosti poskytuje nevyhnutné ekonomické a personálne zázemie.
Autorský zákon zamestnanecké dielo vymedzuje ako dielo vytvorené na splnenie pracovných povinností zadaných zamestnávateľom v pracovnoprávnom (nezávisle na tom, či ide o trvalý pracovný pomer alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), ale aj služobnom a štátnozamestnaneckom vzťahu (režim zamestnaneckého diela sa tak vzťahuje aj na pracovníkov v štátnej službe – úradníkov a ďalšie skupiny ako sú policajti, hasiči či vojaci). K tomu je vhodné poznamenať, že z hľadiska posúdenia diela ako zamestnaneckého je bezvýznamné, či zamestnanec má „tvorivú činnost“ dohodnutú ako druh práce. Na druhej strane zamestnaneckým dielom nie je dielo, ktoré zamestnanec vytvorí k inému účelu ako ku splneniu pracovných povinností, a to hoci by k jeho vytvoreniu použil napr. aj pracovné prostriedky zamestnávateľa (napr. náradie, softvér).
Príklady:
1. Nezáleží tak na tom, či v prípade veľkého periodika má vytvorenie grafickej úpravy a štylizácie webových stránok vydavateľstva na starosti tím špecializovaných zamestnancov – grafikov, alebo v prípade malého lokálneho magazínu dostane túto úlohu na starosť administratívny pracovník, o ktorom je inak známe, že sa grafickej tvorbe vo voľnom čase amatérsky venuje. V oboch prípadoch pôjde o zamestnanecké dielo.
2. Zamestnaneckým dielom však už nebude dielo, ktoré grafik z vyššie uvedeného príkladu vytvorí pre svoje vlastné potreby (napríklad dizajn osobných webových stránok), a to aj napriek tomu, že mu zamestnávateľ v rámci určitej formy firemného benefitu umožnil pre tieto účely použiť špecializovaný firemný softvér.
Režim zamestnaneckého diela je však rozšírený aj na tzv. spoločné dielo , kedy ide o vytvorenie diela dvoma alebo viacerými autormi pod vedením inej osoby, ktorá vytvorenie diela iniciuje, a zároveň usmerňuje a zabezpečuje proces jeho vytvárania, nie je však zamestnávateľom autorov. Ide tak o situáciu, ktorá sa na zamestnanecké prostredie do značnej miery faktický podobá. Právna úprava preto pri vedomí tejto skutočnosti „oceňuje zásluhy“ vedúcej osoby tak, že jej vo vzťahu k vytvorenému dielu priznáva rovnaké postavenie ako zamestnávateľovi, hoci ním v skutočnosti nie je.
Príklad: V rámci výstavby rodinných domov sa developer dohodne so skupinou architektov a dizajnérov na spracovaní detailnej vizualizácie výstavby, pričom developer poskytne všetky podklady týkajúce sa stavu katastrálneho územia, počtu a typu plánovaných domov a ich príslušenstva, zabezpečí hromadnú licenciu vizualizačného softvéru, atď. V takom prípade sa na takto vytvorené dielo uplatní režim zamestnaneckého diela, aj keď architekti a dizajnéri nie sú vo vzťahu k developerovi v pracovnoprávnom vzťahu – pôjde totiž o spoločné dielo. Práva a povinnosti oboch strán tak budú rovnaké ako pri diele zamestnaneckom.
Čo sa týka vytvorenia zamestnaneckého diela, autorský zákon sám o sebe nerozlišuje, či takéto dielo vzniklo u zamestnanca v hlavnom pracovnom pomere alebo u "dohodára". Na druhej strane je však potrebné upozorniť, že zákonník práce zakazuje uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer tam, kde už je dopredu zrejmé, že hlavným účelom takejto dohody bude vytvorenie autorského diela .
Príklady:
1. Lokálny magazín zamestná dohodára, ktorého práca spočíva vo výkone administratívnych činností, za úlohu však môže dostať spracovanie odborného článku. Takáto dohoda bude platná, pretože jej účelom nie je vytváranie autorsky chránených diel, ale výkon závislej práce - zamestnávateľ bude môcť požívať výhody zamestnaneckého diela (článku).
2. Lokálny magazín zamestná dohodára, ktorého práca spočíva v písaní odborných článkov. V danom prípade dochádza k vytvoreniu simulovaného pracovného vzťahu, pretože účelom takéhoto vzťahu nie je výkon závislej práce, ale pravidelné vytváranie autorských diel (zamestnávateľ v prípade dohody využíva výhody zamestnaneckého diela, pre autora je však dohoda nevýhodná, pretože vykonávateľom práv k zamestnaneckému dielu je zamestnávateľ, nie samotný autor). Dohoda bude neplatná, pretože s autorom článkov je potrebné uzatvorenie riadneho pracovného pomeru alebo autorskej zmluvy a zmluvy o dielo.
Odporúčame preto v každom prípade, kedy vieme odhadnúť že ku vzniku autorských diel môže v rámci budúceho vzťahu dôjsť, zvážiť či máme priestor na to danú osobu zamestnať na trvalý pracovný pomer (a “čerpať výhody” z režimu zamestnaneckého diela).
Osobnostné a majetkové práva k zamestnaneckému dielu
Zamestnanec vytvorením autorského diela v rámci pracovnej náplne neprichádza o autorstvo k tomuto dielu, a naďalej mu náleží aj výkon časti tzv. osobnostných práv k autorskému dielu, čo zahŕňa najmä na ochranu pred neoprávneným zásahom do diela a hanlivým nakladaním s dielom, ktoré by malo za následok narušenie cti a povesti autora. Na druhej strane však zamestnanec musí strpieť fakt, že napriek jeho autorstvu na verejnosť dielo zásadne uvádza pod svojím menom zamestnávateľ.
Najpodstatnejším obmedzením práv autora k zamestnaneckému dielu je však skutočnosť, že pokiaľ nie je medzi zamestnancom a zamestnávateľom výslovne dohodnuté inak, všetky majetkové práva k dielu vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet, pričom zamestnanec je povinný sa výkonu svojich majetkových práv zdržať. Ide tak najmä o právo:
- dielo použiť a verejne vykonať (ako pre „vonkajšie“, tak aj pre „vnútorné“ použitie zamestnávateľa - napr. pre zasadanie predstavenstva alebo dozornej rady)
- dielo ďalej spracovať
- udeľovať tretím osobám licenciu k použitiu diela, vrátane práva sublicencie a ďalšieho postúpenia licencie
- poberať úžitky z výkonu týchto práv, teda najmä autorské odmeny
Zamestnávateľ je ďalej oprávnený k ochrane autorských práv, môže sa tak v prípade neoprávneného použitia diela sám domáhať jeho súdnej ochrany, nepotrebuje k tomuto postupu žiadny súhlas zamestnanca.
Naopak, súhlas zamestnanca je nutný v situácii, kedy by sa zamestnávateľ rozhodol postúpiť (odpredať) oprávnenie k výkonu svojich majetkových práv k dielu na inú osobu. Hoci to autorský zákon výslovne neuvádza, odporúčame v takýchto prípadoch získať od zamestnanca dopredu písomný súhlas, ktorý je možné koncipovať aj všeobecným súhlasom zamestnanca k postupovaniu práva výkonu majetkových práv k budúcim zamestnaneckým dielam u daného zamestnávateľa na tretie osoby. Zákon síce nezakazuje takýto súhlas vteliť aj do pracovnej zmluvy, v rámci možnej súdnej ochrany zamestnanca ako slabšej strany však, pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne takúto všeobecnú formu súhlasu využiť, odporúčame ju učiniť formou samostatného výslovného prehlásenia zamestnanca.
Problematickým bodom rozdelenia osobnostných a majetkových práv medzi zamestnanca a zamestnávateľa je nedôslednosť autorského zákona, ktorý na jednej strane priznáva zamestnávateľovi vo vzťahu k dielu výkon spracovateľského práva (tj. práva s dielom ďalej tvorivo nakladať – učiniť ho súčasťou iného diela, pozmeniť ho, atď.), na druhej strane ponecháva zamestnancovi výkon práva na nedotknuteľnosť svojho diela (tj. práva na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do diela, najmä takými, ktoré by autor vnímal ako formu jeho poškodenia). Vo vzťahu k zamestnaneckému dielu preto chýba vymedzenie, do akej miery môže zamestnávateľ spracovateľsky s dielom nakladať (napr. prekladom diela, spojením s iným dielom, zaradením do súborného diela apod.). Pokiaľ tak nechceme poprieť zmysel zamestnaneckého diela ako takého a zamestnávateľovi fakticky odobrať akúkoľvek možnosť takto s dielom nakladať, musíme v každom konkrétnom prípade zvažovať, ktoré z kolidujúcich práv preváži.
Príklad: Zamestnávateľ zadá svojmu zamestnancovi vytvorenie náčrtu profilu tváre svojho klienta. Klient však nie je s výsledkom spokojný a so zamestnávateľom sa dohodne, že dielo bude zmenené na karikatúru. To však zamestnanec odmietne urobiť, nakoľko sa domnieva, že by to ohrozilo jeho súčasnú povesť a povedomie o ňom v príslušných kruhoch. Zamestnávateľ tak spracovanie diela zverí inému so svojich zamestnancov, ktorý dielo na karikatúru prerobí. Ak sa prvý zamestnanec bude súdne domáhať ochrany pred nedovoleným zásahom do svojho diela, súdu zrejme nezostane, než zvážiť, či sa jedná s ohľadom na všetky okolnosti o tak vážny zásah, ku ktorému už spracovateľské oprávnenie zamestnávateľa nepostačuje.
Mzda zamestnanca a autorská odmena
Autorský zákon vychádza z predpokladu, že zamestnanec za svoju činnosť, pri ktorej vytvorí zamestnanecké dielo, dostáva riadnu odmenu v rámci pracovného vzťahu, a bez ohľadu na to, ako ziskové sa použitie zamestnaneckého diela pre zamestnávateľa ukáže, nezakladá automatický nárok zamestnanca na dodatočnú (autorskú) odmenu nad rámec dohodnutej mzdy . Samozrejme, napr. v rámci istej motivácie zamestnanca, zákon nekladie prekážku tomu, aby sa napr. na určitom podiele zo zisku zamestnávateľa strany dohodli.
Z hľadiska daňového a účtovného je tak rovnako logické, že za výdavok (náklad) zamestnávateľa a príjem zamestnanca býva uprednostnená práve mzda (resp. iná odmena za prácu), z čoho následne vyplývajú dôsledky pre zaradenie do účtovníctva zamestnávateľa a pre zaradenie do príjmov podliehajúcich daňovej a odvodovej povinnosti.
Dôsledky ukončenia pracovného vzťahu na zamestnanecké dielo
V prípade, ak zamestnanec rozviaže so zamestnávateľom pracovný (alebo obdobný) pomer, pričom je nerozhodné či sa tak stalo výpoveďou niektorej zo strán alebo dohodou, zostáva režim zamestnaneckého diela ku konkrétnemu vytvorenému dielu nedotknutý. Bývalý zamestnávateľ je tak vo vyššie uvedenom rozsahu i naďalej oprávnený vykonávať majetkové a čiastočne aj osobnostné práva autora a bývalý zamestnanec musí ich výkon strpieť.
Odlišná situácia nastáva v prípade ak zomrie zamestnávateľ - fyzická osoba a živnosť po ňom nezačne prevádzkovať niektorý z dedičov (resp. ak žiadnych dedičov niet), alebo ak zamestnávateľ ako právnická osoba zanikne bez právneho nástupcu (napr. konkurzom). V takom prípade oprávnenia zamestnávateľa zanikajú a výkon osobnostných aj majetkových práv v plnej miere preberá autor diela (predchádzajúce úkony, ktoré zamestnávateľ v rámci výkonu práv vo vzťahu k dielu učinil, však zostávajú nedotknuté).
Autorský zákon výslovne nerieši situáciu, pokiaľ k zániku pracovného vzťahu dôjde pred dokončením diela. Odporúčame preto zamestnávateľom, v prípade, že predpokladajú, že zamestnanec môže v rámci svojej činnosti autorské diela vytvárať, vteliť do pracovnej zmluvy klauzulu, že zamestnanec udeľuje zamestnávateľovi súhlas s dokončením svojho nehotového zamestnaneckého diela pre prípad, že jeho právny vzťah k zamestnávateľovi skončí skôr než dielo dokončí , ako aj pre prípad, že budú existovať dôvodné obavy, že zamestnanec dielo nedokončí riadne a včas v súlade s potrebami zamestnávateľa (napr. dlhodobá choroba zamestnanca).
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré problematiku ochrany autorského diela vytvoreného zamestnancom upravujú
- § 10; §§ 17 – 18; § 39 a § 50 zák. č. 618/2003 Z.z., zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), v platnom znení
- § 223 zák. č. 311/2001 Z.z., zákonník práce, v platnom znení
- ČENTÍK, Tomáš. Vybrané právne problémy zamestnaneckého diela. Justičná revue. č. 6 – 7, roč. 2010, s. 855 – 860.
