Kto bude najbližších 5 rokov navrhovať legislatívu EÚ? Zoznam eurokomisárov a oblastí, ktorým sa budú venovať, no tiež informácie o tom, ako sa členovia Komisie volia a čo je ich úlohou.
Európska komisia je hlavným výkonným orgánom EÚ. V praxi to znamená, že zodpovedá za každodennú činnosť Únie a ako jediná európska inštitúcia má zákonodarnú moc – teda môže predkladať legislatívne návrhy europarlamentu a Rade. Na čelo Komisie bola v júli 2024 opätovne zvolená Ursula von der Layen, ktorá navrhla 27 eurokomisárov. Čo to v praxi znamená, čo je ich úlohou, kto bude zastupovať Slovensko a ako prebiehajú voľby členov Európskej komisie? Informácie v kocke.
Úlohy a právomoci Európskej komisie
Hlavnou úlohou Komisie je podpora všeobecných záujmov EÚ, a to navrhovaním a presadzovaním právnych predpisov, vykonávania politík a úniového rozpočtu. Ide o politicky nezávislú výkonnú zložku EÚ.
Okrem toho, že europarlamentu a Rade predkladá na schválenie právne predpisy, predkladá im tiež ročné rozpočty a spolu s týmito inštitúciami stanovuje priority EÚ v oblasti výdavkov. Taktiež kontroluje použitie finančných prostriedkov pod dohľadom Dvora audítorov. So Súdnym dvorom zasa zabezpečuje riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch.
Úlohou Európskej komisie je vystupovať v mene všetkých členských štátov v rámci medzinárodných organizácií, a to najmä v oblasti obchodnej politiky a humanitárnej pomoci. V mene EÚ rokuje o medzinárodných dohodách.
Zloženie Európskej komisie
Komisia pozostáva z tímu 27 eurokomisárov, pričom každý z nich zastupuje jeden členský štát a zodpovedá za istú politickú tému/oblasť (napríklad obchod, hospodárska súťaž a podobne). O tom, kto sa bude venovať tej-ktorej oblasti, rozhoduje najvyššie postavená osoba - predseda, resp. predsedníčka Európskej komisie.
Spomedzi komisárov navrhuje podpredsedov, výkonných podpredsedov a jedného vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Kolégium komisárov je kolektívny orgán a dôležité rozhodnutia prijímajú všetci spoločne.
Okrem komisárov tvoria Komisiu viacerí pracovníci (právnici, ekonómovia a podobne), ktorí sú rozdelení do generálnych riaditeľstiev (DG). Každé zodpovedá za inú oblasť politiky a na čele každého z nich stojí generálny riaditeľ. Svojou činnosťou podporujú prácu eurokomisára, ktorého portfólio korešponduje s činnosťou daného DG. Napríklad eurokomisár, ktorý má na starosti oblasť životného prostredia, oceánov a rybárstva spolupracuje pri príprave legislatív v danej oblasti s DG pre životné prostredie a DG pre námorné záležitosti a rybolov.
Kto rozhoduje o postoch v Európskej komisii?
Voľba predsedu/predsedníčky Európskej komisie
Spravidla platí, že predsedu Európskej komisie volí Európsky parlament na päťročné funkčné obdobie. Deje sa tak po eurovoľbách. Kandidáta navrhuje Európska rada, teda hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ. Výber kandidáta však musí zohľadňovať výsledky európskych volieb, pričom navrhovaný kandidát pochádza z najväčšej politickej skupiny (frakcie) v Európskom parlamente.
Nového predsedu Komisie schvaľuje europarlament nadpolovičnou väčšinou, teda za musí byť polovica všetkých poslancov Parlamentu + jeden. Následne Rada vymenuje nového predsedu alebo predsedníčku. V prípade, že kandidát súhlas europarlamentu nezíska, Rada do jedného mesiaca navrhne iného kandidáta.
V júli 2024 bola za predsedníčku Európskej komisie po druhýkrát zvolená Ursula von der Leyen, za ktorú v tajnom hlasovaním bolo 401 europoslancov. Prvýkrát bola do päťročného funkčného obdobia ako predsedníčka Komisie zvolená v roku 2019.
Formovanie kolégia komisárov
Po zvolení predsedníčka Komisie zasiela oficiálne listy hlavám štátov alebo vlád členských krajín s výzvou, aby navrhli svojich kandidátov na posty eurokomisárov. Návrh nového zloženia Európskej komisie pre volebné obdobie 2024 – 2029 Ursula von der Leyen predstavila 17. septembra 2024. Pozostáva z 16 mužov a 11 žien a má šesť výkonných podpredsedov. Medzi tzv. dezignovanými komisármi je za Slovensko Maroš Šefčovič, ktorý ako portfólio dostal oblasť obchodu, ekonomickej bezpečnosti, medziinštitucionálnych vzťahov a transparentnosti.
Navrhnutí komisári následne predstúpia pred jednotlivé výbory, pod ktoré spadajú ich portfólia. Každý výbor komisárov verejne vypočuje (tzv. híring), vypracuje hodnotiacu správu o odborných znalostiach a kvalitách dezignovaného komisára a odovzdá ju Konferencii predsedov výborov. Tá všetky správy predkladá predsedovi europarlamentu. Ak kandidát dostane negatívne hodnotenie, môže sa rozhodnúť odstúpiť. O finálnom zložení Komisie (komisároch, predsedovi Komisie a vysokom predstaviteľovi pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku) rozhoduje Európsky parlament. Do funkcie ich hlasovaním kvalifikovanou väčšinou menuje Európska rada (prezidenti/predsedovia vlád členských krajín).
Predstavené zloženie Európskej komisie:
| Post v Európskej komisii | Meno | Krajina | Pridelené portfólio | Generálne riaditeľstvo (DG) |
|---|---|---|---|---|
| Predsedníčka | Ursula von der Leyen | Nemecko | - | - |
| Výkonný/á podpredseda/ podpredsedníčka | Teresa Ribera Rodríguez | Španielsko | Čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod | |
| Henna Virkkunen | Fínsko | Technická suverenita, bezpečnosť a demokracia | ||
| Stéphane Séjoumé | Francúzsko | Prosperita a priemyselná stratégia | ||
| Kaja Kallas* | Estónsko | Zahraničné veci a bezpečnostná politika | ||
| Roxana Mînzatu | Rumunsko | Ľudia, zručnosti a pripravenosť | ||
| Raffaele Fitto | Taliansko | Súdržnosť a reformy |
| Ostatní komisári/komisárky | |||
|---|---|---|---|
| Meno | Krajina | Pridelené portfólio | Generálne riaditeľstvo (DG) |
| Hadja Lahbib | Belgicko | Pripravenosť, krízový manažment a rovnosť | |
| Ekaterina Zaharieva | Bulharsko | Startupy, výskum a inovácie | |
| Dubravka Šuica | Chorvátsko | Stredomorie | |
| Costas Kadis | Cyprus | Rybolov a oceány | |
| Jozef Síkela | Česká republika | Medzinárodné partnerstvá | |
| Dan Jørgensen | Dánsko | Energie a bývanie | |
| Apostolos Tzitzikostas | Grécko | Udržateľná doprava a cestovný ruch | |
| Wopke Hoekstra | Holandsko | Klíma, znižovanie emisií skleníkových plynov a čistý rast | |
| Michael McGrath | Írsko | Demokracia, spravodlivosť a právny štát | |
| Andrius Kubilius | Litva | Obrana a vesmír | |
| Valdis Dombrovskis | Lotyšsko | Hospodárnosť a produktivita; Implementácia a zjednodušenie | |
| Christophe Hansen | Luxembursko | Poľnohospodárstvo a potraviny | |
| Oliver Várhelyi | Maďarsko | Zdravie a dobré životné podmienky zvierat | |
| Glenn Micallef | Malta | Medzigeneračná spravodlivosť, mládež, kultúra a šport | |
| Piotr Serafin | Poľsko | Rozpočet, boj proti podvodom a verejná správa | |
| Maria Luís Albuquerque | Portugalsko | Finančné služby | |
| Magnus Brunner | Rakúsko | Vnútorné záležitosti a migrácia | |
| Maroš Šefčovič | Slovensko | Obchod, ekonomická bezpečnosť; Medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť | |
| Marta Kos | Slovinsko | Rozšírenie | |
| Jessika Roswall | Švédsko | Životné prostredie, ochrana vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo | |
