Alternatívne formy financovania sú s výnimkou vlastných úspor a financovania prostredníctvom úspor rodiny či známych prakticky jedinou cestou, ako získať kapitál na rozbeh startupu. Hoci podnikateľov, ktorí pre svoj startup získajú investora alebo zrealizujú úspešnú crowdfundingovú kampaň je minimum, záujem ostatných o tieto formy financovania to nijako neodrádza.
Podľa štatistík EBAN objem investícií podnikateľských anjelov do startupov dosiahol v Európe za rok 2013 objem 5,5 miliardy Eur, kým podiel crowdfundingu predstavoval len 80 mil. Eur. Napriek tomu sa crowdfunding vo svete teší stále väčšej obľube. Na internete vznikajú rôzne crowdfundingové platformy, ktoré umožňujú nielen financovanie projektov prostredníctvom predobjednávok či mikropríspevkov od širokej verejnosti, na ktoré sme zvyknutí pri portáloch ako indiegogo.com či kickstarter.com, ale po novom umožňujú tiež zakúpiť si investorský podiel v začínajúcej spoločnosti. Príkladom týchto „equity crowdfundingových“ platforiem, ktoré dosiaľ sprostredkovali milióny eur, môžu byť britské portály crowdcube.co.uk, seedrs.com alebo kalifornský portál crowdfunder.com. Tento typ financovania v slovenských podmienkach nemá oporu v legislatíve a zatiaľ zostáva doménou krajín s vyspelejším finančným trhom. Avšak aj v týchto krajinách je okolo tejto témy pomerne živá odborná diskusia, pretože investovanie do neregulovaných spoločností, ktoré nemajú žiadne informačné ani mnohé iné ďalšie povinnosti verejne obchodovaných spoločností, je spojené s vysokým rizikom, ktoré si nekvalifikovaný investor nemusí uvedomovať.
Nedávna konferencia Startup Factory Slovakia, ktorú organizovalo coworkingové centrum Connect s podporou Slovak Business Agency a pod záštitou Ministerstva financií Slovenskej republiky, priniesla celodenný zaujímavý program panelových diskusií so startupovskou tematikou. Jedna z panelových diskusií sa venovala aj rozdielom medzi financovaním startupu prostredníctvom klasických anjelských investícií a financovaním prostredníctvom crowdfundingu. Aké sú teda zásadné rozdiely medzi týmito dvoma alternatívami financovania?
1. Štádium projektu a konkrétnosť produktu
Podľa jedného z panelistov, Kennetha Ryana z poradenskej spoločnosti KPMG, je podnikateľský anjel človek, ktorý posudzuje nápady iných ľudí. Ten často posudzuje potenciál nápadov v štádiu, keď ešte nie je zrejmá finálna podoba produktu. Kenneth na túto tému hovorí: „Investovanie do startupov je svojím spôsobom gambling, ktorý je v poriadku ak investujete len toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť.“
Ak sa začínajúci podnikateľ uchádza o financie formou crowdfundingovej kampane, musí svojmu publiku predstaviť produkt, ktorý je hmatateľný a má určité parametre, hoci len v podobe prototypu. Anjelské investovanie teda prebieha neraz v skoršom štádiu, ako je to pri crowdfundingu.
2. Druh projektu
Pokiaľ hovoríme o klasickom crowdfundingu, teda financovaní prostredníctvom predobjednávok, zo skúseností Viktora Reviliaka, spoluzakladateľa startupu Culcharge.com vyplýva, že šancu na úspech majú najmä hardwarové produkty.
Naopak, paleta financovaných startupov prostredníctvom anjelských investícií je podstatne širšia. Taktiež v prípade „equity crowdfundingu“ sú rovnako ako pri anjelských investíciách financované aj podniky služieb, resp. ďalšie typy startupov mimo tých, ktoré vyrábajú hmotné produkty.
3. Typ financovania
Veľkou výhodou klasického crowdfundingového financovania projektov prostredníctvom predobjednávok v porovnaní s anjelským investovaním je skutočnosť, že pôvodný majiteľ si ponecháva 100% majetkový podiel v spoločnosti. Ak podnikateľ dokáže prostredníctvom svojej crowdfundingovej kampane doručiť úspešný produkt a v nadväznosti na to využije ďalšie distribučné kanály zabezpečujúce následný predaj, môže vďaka tejto stratégii rozbehnúť úspešné podnikanie. Skúsenosti Viktora Reviliaka potvrdzujú, že distribútori sú oveľa náchylnejší na spoluprácu, ak predajný potenciál produktu je potvrdený úspešnou crowdfundingovou kampaňou.
4. Vzťah s investorom
Vzťah s podnikateľským investorom alebo profesionálnym investičným fondom je oveľa tesnejší a dôvernejší ako je tomu v prípade crowdfundingu. V prípade klasického crowdfundingu ide o vzťah podnikateľ – zákazník, v prípade vzťahu s investorom ide o partnera, ktorý má v spoločnosti majetkový podiel.
Aj pri equity crowdfundingu síce investori získavajú drobné obchodné podiely, no títo partneri sa aktívne nepodieľajú na riadení spoločnosti. Jednou z nevýhod equity crowdfundingu môže byť skutočnosť, že množstvo drobných investorov a komplikovaná majetková štruktúra môže odrádzať prípadných ďalších investorov od investovania v prípade, ak je potrebné doplniť ďalší rastový kapitál.
5. Pridaná hodnota investora
James Morgon, riaditeľ stratégie venture kapitálového fondu DesnaCap, prízvukuje: „Podnikateľ niekedy potrebuje byť ochránený pred samým sebou. Kým profesionálny investor skúma zámer zo všetkých možných hľadísk, laickí investori tento kritický pohľad na projekt často nezdieľajú. Startup tak síce získa financie, no úvodné nadšenie davu investorov rýchlo vystrieda veľké sklamanie z toho, že podnikateľ nedoručí produkt alebo že projekt jednoducho nefunguje tak ako bolo plánované“.
Pridanou hodnotou anjelských investorov, resp. venture kapitálových fondov sú v každom prípade skúsenosti a cenná spätná väzba, ktorú podnikateľ dostáva. V prípade crowdfundingu startup síce dostane spätnú väzbu, táto je však relevantná len v tom prípade, ak podnikateľ sľubovaný produkt aj dokáže doručiť.
6. Miera publicity
Ak sa podnikateľ rozhodne financovať svoj startup prostredníctvom crowdfundingovej kampane, ide takpovediac s kožou na trh. Verejnosti a tiež svojej konkurencii predkladá svoj biznisplán, svoju stratégiu, svoj produkt. Musí pripraviť nielen premyslenú marketingovú kampaň, ale najmä dodržať svoje sľuby. Prítomní panelisti sa zhodli, že najväčším rizikom crowdfundingu je reputačné riziko.
Naopak v prípade financovania startupu rizikovým kapitálom sú prípadné zmeny v projekte viacmenej bežnou súčasťou hľadania cesty k podnikateľskému úspechu.
