Ako využiť krízu vo svoj prospech, na čo by sa mali firmy zamerať, ak nechcú pre zdražovanie prísť o zákazníkov a kedy inflácia prestane rásť? V diskusii prezradili odborníci z praxe.
Rast cien neustáva a podnikatelia musia čeliť mnohým rizikám. Ako nestratiť zákazníkov, ak firma musí zvýšiť ceny produktov a služieb, kedy inflácia klesne a od čoho to závisí, diskutovali odborníci z praxe na Online festivale vzdelávania, ktorý zorganizovala firma KROS. O svoj pohľad sa podelili Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska, Vladimír Jacko, generálny riaditeľ Národnej dopravnej spoločnosti a Jozef Gažo zo spoločnosti BIPower.
Dôvody vysokej inflácie – čo ju spôsobuje?
Vysoká inflácia sa skloňuje v posledných mesiacoch čoraz častejšie. Na Slovensku dosiahla v marci 2022 medziročnú hodnotu 10,4 %. Príčin je viacero a Michal Horváth situáciu odôvodňuje nasledovne: „Najväčším faktorom, ktorý ovplyvňuje cenový vývoj sú ceny energií. Plyn sa používa pri výrobe elektriny či tepla, preto ide o položku, ktorú vnímajú veľmi citlivo najmä domácnosti.“ Odborník vysvetľuje, že ceny energií sa začali dynamicky zdvíhať už v priebehu uplynulého roka, nejde o záležitosť posledných týždňov či mesiacov. Jednou z príčin bolo oživenie ekonomiky po prvotných vlnách pandémie – začalo sa opäť viac vyrábať, a tak stúpal dopyt po plyne či rope. Na jeseň 2021 sa pridalo globálne politické napätie a situácii nepomohol ani konflikt na Ukrajine, ktorý vystrelil ceny energií do nových výšin.
Ako ďalší faktor, ktorý zapríčiňuje vysokú infláciu, vidí hlavný ekonóm NBS vývoj cien potravín. Aj tu sa prejavilo zdražovanie energií a rovnako udalosti na susednej Ukrajine (práve Rusko a Ukrajina patria k významným vývozcom pšenice). Problém sa navyše ukázal v nedostatku nerastných surovín a súčiastok. Ten okrem vojny zasa súvisí čiastočne aj s pandémiou a tým, že svet sa ekonomicky otváral nerovnomerne. Krajiny, kde sa nerastné bohatstvo ťaží alebo potrebné produkty vyrábajú, sa „rozbiehali“ pomalšie ako zvyšok sveta, ktorý mal po daných surovinách vysoký dopyt. „Keď všetky tieto náležitosti pospájame, vznikne ‚kokteil‘ vo forme zrýchľujúcej sa inflácie,“ uvádza odborník. Dodáva však, že do zdražovania sa premieta ešte jeden faktor – prechod na zelenšiu ekonomiku v globálnom meradle. Zvyšujú sa náklady za znečisťovanie prostredia, dbá sa na používanie fosílnych palív v menšej miere a pod. Opomenúť netreba ani klimatické zmeny – práve ceny potravín sú ovplyvnené klimatickou situáciou v tom-ktorom regióne.
Dopady inflácie na podnikateľské prostredie
Inflácia sa dotýka nielen spotrebiteľov, no tiež mnohých firiem a podnikateľov. Aktuálna situácia sa prejavuje v cenotvorbe produktov a služieb a inflácia tlačí ceny hore aj vo firmách, v ktorých sa výraznému zdražovaniu dlhodobo vyhýbali. Problémom je tiež spomínaný nedostatok surovín či materiálov – napríklad na dodávky papiera sa čaká dlhšie ako kedykoľvek predtým a ceny vzrástli už o viac ako 100 %, čo robí vrásky na čele najmä podnikateľom v polygrafickom segmente alebo vydavateľom kníh. Mnohé firmy pristupujú obozretnejšie k uzatváraniu dlhodobých kontraktov s odberateľmi, pretože ceny svojich výrobkov a služieb menia na mesačnej báze a nevedia garantovať ich výšku.
Vyššie ceny spôsobujú neistotu aj v stavebnom priemysle. Podľa údajov z cenníkovej databázy CENEKON možno približne za obdobie október 2021 až apríl 2022 pozorovať napríklad nasledovný vývoj:
- ceny hliníkových okien stúpli o 50 %,
- ceny asfaltových zmesí o 20 – 45 %,
- ceny debnenia (pomocná konštrukcia, do ktorej sa zalieva čerstvý betón) podľa typu konštrukcie o 5 – 20 %.
Generálny riaditeľ NDS, Vladimír Jacko, uvádza, že mnohí zhotovitelia v tejto situácii ohlasujú odchod zo stavieb. Argumentujú prudkým nárastom cien stavebných materiálov a neschopnosťou znášať vyššie náklady.
Je ale takéto prudké a nepredvídateľné zdvíhanie cien skutočne oprávnené? V. Jacko vysvetľuje, že vývoj na trhu dáva priestor aj špekulatívnym praktikám. Stretol sa napríklad aj s tým, že niektorí dodávatelia, ktorí nakúpili tovar vopred za nižšie ceny, ho zámerne zadržiavali v sklade, aby ho neskôr predali za vyššiu cenu. No ako chybu tiež vníma, že mnohí podnikatelia spohodlneli a dodávateľov materiálov si nevyberajú podľa najvýhodnejších podmienok, ale napríklad podľa geografickej blízkosti a pod. Nepozerajú sa po iných, možno výhodnejších, ponukách.
Aby sa takýmto situáciám v budúcnosti predišlo pri zhotoviteľoch, s ktorými spolupracuje NDS, vzniká v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR nový valorizačný vzorec. Ide o nástroj, ktorý zohľadní rast cien niektorých stavebných materiálov – nebude sa teda vzťahovať paušálne na všetky druhy. Pôjde o súčet súčinov valorizačných vzorcov danej stavebnej komodity a bude sa používať pri všetkých nových obstarávaniach. Materiály a metodika je ešte v procese prípravy, V. Jacko však očakáva finalizáciu a zavedenie do praxe v najbližších mesiacoch.
Kríza dáva priestor na zmenu uvažovania
Hoci aktuálna kríza dáva istý priestor špekulatívnym praktikám, mnohí podnikatelia sú poctiví a zdvíhajú ceny skutočne oprávnene. Ako sa však vyhnúť drastickej zmene cien svojich výrobkov a služieb a neprísť o zákazníkov? Jozef Gažo, ktorý má dlhoročné skúsenosti so strategickým plánovaním, podnikateľom radí poznať svoj biznis. „Najdôležitejšie je vedieť, čo, prečo a ako vyrábajú, čo má najväčší vplyv na ich firmu z hľadiska ziskovosti.“ Odborník tiež uvádza, že väčšina firiem nevie pracovať s informáciami o svojom podnikaní. Odporúča preto obrátiť sa na spoločnosti, ktoré pracujú s dátami, vedia urobiť firme analýzu ukazovateľov, ktoré sú pre ňu podstatné a ktoré treba zohľadňovať v cenotvorbe – objemy predajov, náklady a pod.
Treba si uvedomiť, že výrazné zdvihnutie cien ovplyvní ďalších ľudí. Odborník odporúča pozrieť sa na situáciu objektívne a zvážiť, či nie je možné niekde ubrať – či už po nákladovej stránke, alebo možno aj z marže, vďaka čomu by sa zdražovanie nemuselo prejaviť v cenách výrobkov a služieb danej firmy až tak drasticky.
Ak je ale zdvihnutie cien nevyhnutné, J. Gažo odporúča komunikovať so zákazníkmi alebo odberateľmi otvorene. Je totiž možné, že sa stretne s pochopením – veď zdražovanie je očakávané, mnohí s tým rátajú. Hoci niekedy firmy zvýšia cenu automaticky, pretože si myslia, že bude prirodzene akceptovaná, v mnohých prípadoch je žiaduce, aby podnikateľ obchodnému partnerovi či zákazníkovi priamo vysvetlil príčiny zdraženia – hovoriť o tom, aké sú náklady a aká je očakávaná miera zisku.
S názorom, že treba poznať vnútro firmy, súhlasí aj V. Jacko. Pozornosť však upriamuje na riadenie rizík. Každá kríza má podľa neho svoj význam, dáva priestor na zmenu uvažovania. To sa zvyčajne nedeje v čase blahobytu. Vtedy nikto nepozerá do budúcnosti, čo bude o mesiac či o rok. Potenciálne riziká však treba neustále vyhodnocovať, hľadať ponaučenia z minulých kríz. „Každá náročná situácia nás môže posúvať dopredu.“
Napríklad vo veľkých globálnych koncernoch sa so situáciou snažia vyrovnať tak, že chcú prestaviť dodávateľské reťazce - aby v budúcnosti neboli vystavené tlakom napr. z nedostatku vstupných materiálov. Ustupuje sa od minimalizácie nákladov a viac sa rozmýšľa o rizikách a ich manažmente.
Kedy inflácia klesne a od čoho to závisí?
Ceny a inflácia nemôžu rásť do nekonečna, niekde sa to musí zastaviť. Cieľom Európskej centrálnej banky je inflácia v členských štátoch na úrovni 2 %, namiesto toho máme túto hodnotu na Slovensku až 5-násobne vyššiu. Ozýva sa preto kritika voči ECB, že nekoná dostatočne rázne, aby infláciu potlačila. M. Horváth však upokojuje, že sa očakáva pokles inflácie na prelomoch rokov 2023 a 2024. Avšak, rýchlejšiu zmenu zaznamenajú iné krajiny Eurozóny než Slovensko, nakoľko u nás sa počíta ešte s „poskočením“ inflácie na začiatku budúceho roka, keď sa budú upravovať regulované ceny energií pre domácnosti. Každopádne, podľa odborníka nie je nateraz nutné pristupovať k razantným opatreniam zo strany centrálnej banky, nakoľko je možné predpokladať, že inflácia začne postupne prirodzene klesať.
Zavádzanie opatrení by totiž mohlo mať opačný efekt. Napr. rapídne zvyšovanie úrokových sadzieb by utlmilo ekonomický vývoj bez vplyvu na ceny v najbližšom období. „Treba si uvedomiť, že ECB a Eurozóna išli do tejto krízy po dekáde, keď tu bola inflácia príliš nízka a nespĺňali sme cieľ zo spodnej hranice. A aj to má svoje riziká. Ak by teda ECB v tejto chvíli konala priveľmi razantne, utlmila by investície a zvýšila by sa nezamestnanosť. Takto sa síce dá zmierniť inflačný vývoj, ale až po istej dobe. Opatrenia vykonané teraz, by mali reálny dopad približne o rok – rok a pol,“ vysvetľuje M. Horváth a uvádza príklad z roku 2011. Inflácia vtedy rástla, a tak ECB zasiahla. Avšak, napokon vysvitlo, že cenové tlaky pominuli aj samé a centrálna banka začala utlmovať ekonomiku vo fáze, kedy malo nastúpiť oživenie – potom nasledovala dekáda príliš nízkej inflácie.
Svoje predikcie zakladá na fakte, že vývoj inflácie je poznačený cenami energií, ropy a plynu. Očakáva sa, že minimálne pri týchto položkách by sa rast cien mal časom zastaviť až znížiť. Veľa však závisí od vývoja konfliktu na Ukrajine a globálneho diania. „Ak sa zastaví rast cien týchto komodít alebo, ideálne, poklesnú, automaticky by to malo priniesť citeľný pokles inflácie. Neistota je ale obrovská.“
Ako ale dovtedy situáciu so zdražovaním riešiť? Podľa M. Horvátha by mohla pomôcť cielená pomoc štátu, a to ako v prípade domácností, tak aj firiem. Zároveň je však podľa neho dôležité, aby v ekonomike zostali zachované isté cenové tlaky a ľudia začali uvažovať inak. Firmy sa môžu pripraviť na rôzne scenáre a rozmýšľať, čo robiť, napríklad ak bude pokračovať kríza s plynom - ako ho nahradiť a čo robiť, aby neskôr nezostali podnikatelia zaskočení.
Viac podrobností a tipov, ktoré v diskusii na Online festivale vzdelávania ponúkli odborníci, nájdete vo videu:
