Na čo slúži prehľad cash flow, čo, ak sú výdavky a náklady či príjmy a výnosy v časovom/vecnom nesúlade a prečo sa hovorí, že hotovosť je kráľ?
Hoci by si možno mnohí mysleli, že ziskový podnik nemôže mať finančné problémy a stratová firma ich určite má, nemusí to tak automaticky byť. Aj ziskový podnik môže byť vo finančných ťažkostiach. A naopak, aj niekoľko rokov stratový podnik nemusí mať nevyhnutne finančné problémy. Ako je to možné?
Dôvodom je skutočnosť, že v podvojnom účtovníctve sa výnosy nerovnajú príjmom a náklady nie sú totožné s výdavkami. Teda ani výsledok hospodárenia nekorešponduje s peniazmi, ktoré má podnikateľ k dispozícii. A finančné problémy sa spájajú práve s nedostatkom financií potrebných na úhradu záväzkov podniku.
Skutočný pohyb peňažných prostriedkov vo firme zachytáva prehľad peňažných tokov (angl. cash flow). Potreba zostavovania prehľadu peňažných tokov je daná tým, že v podvojnom účtovníctve sa rešpektuje tzv. akruálny princíp, čo znamená, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy, resp. výdavky.
Časový a vecný nesúlad výdavkov/nákladov a príjmov/výnosov
Príjmy a výdavky (ako prejavy peňažných tokov) môžu byť v podvojnom účtovníctve v časovom alebo vecnom nesúlade s nákladmi a výnosmi.
Časový nesúlad, ktorý sa v podvojnom účtovníctve rieši tzv. časovým rozlišovaním, vzniká v nasledovných prípadoch:
- náklady bežného účtovného obdobia vecne a časovo s ním súvisiace neboli zaplatené v danom účtovnom období (napr. nájomné platené pozadu – ak nájom za rok 2024, povedzme vo výške 2 000 eur, bude platiť podnikateľ v januári 2025, tak suma 2 000 eur je súčasťou nákladov v roku 2024, ale medzi výdavkami figuruje až v nasledujúcom roku),
- náklady vecne a časovo súvisiace s nasledujúcim účtovným obdobím boli uhradené už v bežnom účtovnom období (napr. rôzne predplatné – ak dnes uhradí podnikateľ 500 eur za budúcoročné predplatné časopisu, tak v aktuálnom roku zaznamená výdavok, avšak až v nasledujúcom roku bude suma 500 eur súčasťou nákladov),
- výnosy bežného obdobia vecne a časovo s ním súvisiace neboli skutočným príjmom bežného obdobia (napr. nárok na vyplatenie provízie),
- výnosy vecne a časovo súvisiace s nasledujúcim obdobím boli príjmom už v bežnom účtovnom období (napr. príjem nájomného plateného vopred).
Medzi nákladmi a výdavkami či medzi výnosmi a príjmami existuje aj vecný nesúlad vďaka tomu, že existujú:
- náklady, ktoré nie sú výdavkami (napr. odpisy, tvorba rezerv atď.),
- výdavky, ktoré nie sú nákladmi (napr. splátky istiny úverov alebo nákup dlhodobého majetku),
- výnosy, ktoré nie sú príjmami (napr. aktivácia, t. j. výroba strojov pre samotný podnik a podobne),
- príjmy, ktoré nie sú výnosmi (napr. príjem bankového úveru, príjem peňažného vkladu do podnikania atď.).
Z dôvodu neschopnosti podvojného účtovníctva priamo poskytovať informácie potrebné pre riadenie peňažných tokov a vývoja hotovosti vznikla potreba oddeleného sledovania peňažných tokov v samostatnom prehľade peňažných tokov (cash-flow).
Na čo slúži prehľad peňažných tokov?
Prehľad peňažných tokov je obyčajne súčasťou poznámok účtovnej závierky a slúži na analýzu tvorby a použitia peňažných prostriedkov v podniku za dané obdobie. Zdroje peňažných prostriedkov vrátane ich použitia sa v tomto prehľade členia na tri skupiny:
- z bežnej hospodárskej (prevádzkovej) činnosti,
- z investičnej činnosti,
- z finančnej činnosti.
Podobne ako bola rozvedená položka zisku (resp. výsledku hospodárenia) vo výkaze ziskov a strát, možno sledovať pohyb financií v prehľade hotovostných tokov. Kladnou veličinou sú príjmy peňažných prostriedkov, zápornou, naopak, výdavky. Rozdiel v prehľade musí byť zhodný s rozdielom medzi konečným a začiatočným stavom peňažných prostriedkov zo súvahy.
Podstatnou informáciou je, z ktorých činností podnik dosahuje kladné (príjmy prevyšujú výdavky) a z ktorých záporné (výdavky prevyšujú príjmy) peňažné toky. Napríklad z bežnej činnosti by mal zdravý podnik dosahovať vždy kladné peňažné toky. Opak je totiž znakom toho, že podnik ani zo svojej primárnej činnosti (čiže inkasovaním peňazí z predaja svojich produktov) nedokázal zaznamenať dostatočne vysoké príjmy, ktoré by prevýšili jeho výdavky. A to svedčí o vážnom probléme vo vnútri podniku.
O metódach zostavovania peňažných tokov sa dočítate v článku Aké poznáme metódy zostavovania peňažných tokov a kedy sa používajú?
Zdroj: NARMSP
Vďaka prehľadu peňažných tokov možno zodpovedať otázky položené v úvode článku. Ziskový podnik môže mať finančné problémy, ak mu napríklad jeho klienti nezaplatia faktúry za predaný tovar. Dostane sa tak do tzv. sekundárnej platobnej neschopnosti, keď nedokáže zaplatiť svoje záväzky, pretože mu klienti dlhujú peniaze. A naopak, stratový podnik dokáže určitú dobu fungovať relatívne bez ťažkostí, ak financie na platenie svojich záväzkov získava speňažením svojho majetku, čerpaním v minulosti vytvorenej finančnej rezervy alebo peniazmi získanými od majiteľov (napríklad formou dodatočných vkladov do podnikania).
Náš tip: Pre začiatočníkov v podnikových
financiách odporúčame pozrieť aj: Podnikateľský
plán a financovanie podnikania (videoprezentácie)
