Dňa 20.9.2011 sa v susednom Česku v Brne v podnikateľskom inkubátore Brno-Jih konalo pod záštitou miestneho biznis angels klubu stretnutie súkromných investorov, ktorého hosťom bola Vlasta Pokladníková – zástupkyňa investičných gigantov zo Silicon Valley. Stretnutie malo pracovný názov Investment opportunities and trends in Silicon Valley – venture capital and angel investing.
Investičné príležitosti za oceánom
Na poldennom stretnutí v Brne sa zúčastnili biznis anjeli z Českej republiky, zástupca Združenia mladých podnikateľov Slovenska a hosť Vlasta Pokladníková, ktorá dlhodobo žije v USA. Organizátorom stretnutia bol brnenský klub biznis anjelov, ktorý na Slovensku spolupracuje so Združením mladých podnikateľov Slovenska. Témy stretnutia boli rozdelené na niekoľko základných okruhov. Boli nimi:
- nálada a trendy investovania v Silicon Valley – história a súčasnosť
- aké príležitosti vyhľadávajú investori v Silicon Valley
- mikrofondy a anjelské investovanie v Silicon Valley
- investičný proces a due diligence
- skúsenosti investorov
Úvodná časť podujatia „patrila“ Vlaste Pokladníkovej, ktorá žije a pracuje v Silicon Valley už viac ako 10 rokov. Vyštudovala Stanford University, pracovala s mnohými firmami zo Silicon Valley a tiež v niekoľkých venture kapitálových fondoch, napr. Sequoia Capital či Draper Fisher Jurvetson. Má tiež bohaté skúsenosti s 'venture-backed' start-upmi v oblasti enterprise software a internet/new media.
Krátky úvod bol venovaný histórii Silicon Valley a prvým investíciám uskutočneným na pôde Standfordskej univerzity a „kremíkového údolia“. „Pikoškou“ bola napríklad prvá investícia, ktorú získali Hewlett Packard – v Silicon Valley začínali so základným kapitálom vo výške 538 amerických dolárov. Dnes sa po mnohých rokoch zo Silicon Valley vybudovalo stabilné „podhubie“ pre mladé start-upy, ktoré dokážu od venture kapitálových fondov alebo od biznis anjelov (podnikateľských anjelov) bez problémov získať investície vo výške niekoľkých miliónov dolárov. Príkladom sú svetoznáme firmy ako Sun, Yahoo, Google či PayPal, ktoré takisto začínali práve v Silicon Valley.
Typickým charakteristickým znakom investovania v Silicon Valley však ani tak nie sú veľké značky, ako najmä skutočne veľké násobky pôvodnej investície, ktorá sa premení na zisk. Hoci štatistika jasne hovorí, že veľmi úspešným investorom vyjde jedna firma z desiatich, zisky, aké dokážu vytvárať americkí investori, sú pre Európu väčšinou utópiou. Tak napríklad:
- Zynga (online hry pre Facebook) - investícia 100 000 dolárov, zisk = 858-násobok investície
- Groupon (zľavový portál) - investícia 1 000 000 dolárov, zisk = 410-násobok investície
- DropBox (ukladanie dokumentov online) - investícia 100 000 dolárov, zisk = 155-násobok investície
Aby sa investori dostali k podobným výsledkom, nevystupujú samostatne, ale vytvárajú siete. Vďaka členským príspevkom tu potom môžu fungovať pracovné skupiny, ktoré hodnotia biznis plány a predkladajú ich investorom (biznis anjelom), či také, ktoré dohadujú podmienky.
Dobrá rada: Už aj na Slovensku existujú podobné siete. Prvou sieťou neformálnych investorov na Slovensku je Klub podnikateľských anjelov.
Okrem tradičných venture kapitálových fondov a biznis anjelov sa v Silicon Valley formujú aj nové štruktúry investorov a fondov, ktoré sú lákavé najmä pre start-upy s potrebou malej investície. Sú to takzvané mikrofondy, kde sa objem investície zvyčajne pohybuje v rozpätí 25 až 250 tisíc dolárov. Medzi takéto mikrofondy patria napr. zoskupenia ako 500 start-ups či Ycombinator.
Rozdiel medzi venture kapitálovými fondmi a mikrofondmi však nie je iba vo výške investície. Napríklad spomínaný Ycombinator síce investuje do firmy na začiatok len málo peňazí (počiatočná investícia okolo 25 tisíc dolárov), no poskytne celému tímu 3 mesiace vzdelávania, čím sa zvyšuje šanca na úspech. Začínal tak napríklad dnes svetoznámy DropBox, do ktorého neskôr investoval VC fond Sequoia. Dnes má DropBox hodnotu 300 miliónov dolárov.
Od nápadu až po exit
V Silicon Valley a celkovo v zaoceánskom prostredí je na rozdiel od Európy v investovaní niekoľko markantných rozdielov. Tým najhlavnejším je zrejme obrovský globálny trh, ktorý v Európe kvôli rozdielnosti kultúr a odlišnosti jazykov neexistuje. Je to tiež dôvod, prečo sa v Európe nerealizujú tak veľké investície do start-upov ako v USA.
Ďalším rozdielom je presná schéma investovania, ktorá má svoje pravidlá od odsúhlasenia investície až po exitovanie zo start-upu či uvedenie firmy na burzu. Dôležité je tiež povedať, že samotné Silicon Valley je miesto najmä pre technologické a internetové start-upy. Ak máte nápad napríklad v oblasti módy, v Silicon Valley určite nepochodíte. Je to aj z dôvodu už spomínaných „best practices“, čiže osvedčených postupov, ktoré sú overené a odskúšané najmä na IT firmách.
Investori v Silicon Valley hľadajú najmä vyzreté start-upy, ktoré majú od začiatku jasnú víziu, premyslené kroky rozvoja a komplexný tím. Hlavné slovo má zvyčajne jeden zakladateľ, ktorý má pod palcom obchody a jeden technologický zakladateľ, ktorý má technologické know-how. Keď do firmy vstupuje investor, býva jeho podiel zvyčajne najviac 30 %, aby boli zakladatelia aj celý tím motivovaní k práci. Ich zisk však nie je okamžitý, práve naopak. Zo začiatku všetci pracujú ako sa hovorí 24/7. V praxi to znamená 12 hodín denne, soboty a nedele a nie je nič výnimočné, ak sa firma za rok rozrastie aj o 250 zamestnancov. Zakladatelia nedostávajú svoj zisk na ruku, pracujú najmä s vidinou získania veľkej sumy pri neskoršom predaji firmy. Pre start-upy v USA je typický jasný plán exitu. Investor vie, koľko musí s firmou rásť, aby dosiahla potrebný úspech. Tiež sa od začiatku plánuje, kto by neskôr mohol inovatívny produkt kúpiť. Tak to bolo napríklad s fúziou YouTube + Google, ktorá bola viac menej dopredu plánovaná. Samotní investori zoznamujú start-upistov s manažmentom „veľkých hráčov“, ktorí sú im užitoční nielen ako radcovia, ale neskôr aj ako potenciálni kupci už rozvinutej firmy.
Ďalšou odlišnosťou amerického systému od toho nášho je pomer podielov investora, dohadovanie zmlúv a odlišné typy akcií. Investor si môže pri vstupe do firmy vybrať z dvoch typov akcií – na výber sú bežné akcie a prioritné akcie, vďaka ktorým má následne investor pri predaji alebo pri bankrote vyššie práva ako ostatní akcionári. VC fondy skupujú práve spomínané prioritné akcie, ktorých benefitom je i to, že si neskôr môže investor posadiť svojho človeka do predstavenstva a tým pádom sa čiastočne podieľať aj na riadení a smerovaní firmy. Príkladom toho je aj vyvinutý systém kontroly, ktorý môže vyústiť napríklad aj do výmeny CEO firmy (generálneho riaditeľa), ak s jeho konaním nie je investor spokojný a je v rozpore s dohodnutou zmluvou. V tej sa start-upisti napríklad často zaväzujú aj k tomu, že nebudú počas práce na tomto projekte začínať žiadne iné start-up aktivity.
Zaujímavosťou oproti európskemu systému je i to, že v USA nik neinvestuje do „eseročiek“, stat-up musí mať právnu formu akciovej spoločnosti. Je však nutné povedať, že v USA je založenie tejto právnej formy jednoduchšie ako u nás. Odlišne funguje aj samotné financovanie podnikateľského nápadu. Kým u nás sa začínajúci podnikatelia najčastejšie obracajú na „3F“ (friends, family, fools) či na banku, v USA si pôžičku neberie takmer nik, pretože je k dispozícii dostatok súkromného kapitálu prostredníctvom biznis anjelov, venture kapitálových fondov a mikrofondov.
Rady a tipy pre slovenské start-upy
Ako prezrádzajú vyššie spomínané informácie, investovanie a podnikanie v USA a konkrétne v Silicon Valley je od toho nášho pomerne odlišné. Na Slovensku sa start-upová kultúra rozbieha len pomaly, no napriek tomu si od amerických kolegov možno zobrať niekoľko užitočných rád a tipov, ako na úspešný start-up.
Ako bolo počas prednášky niekoľkokrát prízvukované, dôležité je mať všetko perfektne premyslené. Samotný nápad je ešte veľmi málo. Prvým krokom je premyslieť si, či bude pre firmu vhodnejší biznis anjel alebo venture kapitálový fond. Ak sa firma rozhodne ísť do podnikania s investorom, mala by si tiež vopred presne stanoviť vlastnícku štruktúru. Každý zo zakladateľov by mal mať jasne definovaný podiel vo firme a všetci zakladatelia by sa tiež mali dohodnúť, do akej výšky percent sú ochotní odovzdať firmu investorovi.
Ďalším krokom je vývoj modelu prípadne aj jeho patentovanie. Stretnutie s investorom by malo prísť až po tom, keď už má firma čo ukázať (napr. funkčná služba alebo jej časť, prototyp a pod.). Nemenej dôležitá je aj štruktúra tímu a jeho prezentácia investorovi. Malo by byť jasné, kto je zakladateľ, kto je technologický zakladateľ, akí sú ďalší členovia tímu, aké je ich vzdelanie a motivácia. Celý tím by mal byť samozrejme dostatočne flexibilný a etický. Pri prezentácii pred investorom potom v žiadnom prípade nesmie chýbať jasný biznis model a biznis plán. Častou chybou je, ak sa start-upisti snažia vyvinúť „ďalší Facebook“ alebo ak nevedia povedať, v čom je ich technológia unikátna alebo v čom sa líši od konkurencie. Poslednou ale neopomenuteľnou položkou je veľkosť trhu. Dôraz sa kladie najmä na slovo „globálny“. Silicon Valley v tejto oblasti nenecháva priestor na žiadne kompromisy. Trh s veľkosťou pol milióna potenciálnych zákazníkov či užívateľov je jednoducho tak malý a nezaujímavý, že sa s vami žiadny investor nebude o nápade ani rozprávať.
Ak vás článok zaujal a sami máte nápad, využite možnosť získať slovenského investora prostredníctvom slovenskej siete biznis anjelov – Klub podnikateľských anjelov Slovenska. Aj napriek rozdielom v európskom a americkom investovaní totiž ešte nikde nie je napísané, že práve u nás sa nemôže zrodiť ďalší Google či Facebook...
