Koučing je vedený rozhovor, vďaka ktorému koučovaný hľadá odpovede na svoje otázky. Kouč podporuje, motivuje a pomáha odhaliť skrytý potenciál, ktorý má človek v sebe. Koučing je dlhodobá spolupráca. Ako prebieha koučovacie sedenie?
Premýšľate nad tým, že si objednáte služby kouča, prípadne vás čaká prvé sedenie a neviete, čo očakávať? Koučing môže pomôcť vášmu osobnému i pracovnému životu. Detaily celého procesu nám priblížilo niekoľko slovenských koučov.
Koľko sedení v rámci koučingu sa odporúča?
„To záleží na kontrakte a cieľoch koučingu,“ odpovedá Zlatica Mária Stubbs, iniciátorka a garantka 78-hodinového kurzu Koučovanie na pracovisku. „Niekedy stačí len zopár stretnutí. Ja osobne ponúkam štyri stretnutia a po nich sa dohodneme, ako ďalej. Často štyri stretnutia stačia, ale mala som aj šesť, osem aj 10, ale to zriedka. Nikdy viac ako 10.“
Kouč Dalibor Bednařík hovorí o piatich až dvanástich koučovacích sedeniach, no sú situácie, keď stači len jedno. Všetko závisí od témy. „Keď sa učíte hrať na klavír, tiež to nejde hneď, učíte sa to roky. Každú vec, ktorú chce človek robiť na istej úrovni, musí robiť systematicky.”
Podľa Denisy Kmecovej, koučky a majiteľky Business Coaching College, zvyčajne postačí päť až 10 sedení v priebehu pol roka až roka. Sú však prípady, kedy má klient dilemu vyriešenú už po prvom stretnutí. „Odporúčame každú formu koučingu, jednorazový aj opakovaný, kratší aj dlhší. Závisí to od témy, časových aj finančných možností klienta."
Nakoľko každý koučing je individuálny, istý počet sedení nemôže vyhovovať rovnako všetkým. „Záleží od rozhodnutia koučovaného a jeho predsavzatia k ceste, ktorú si našiel, aby sa veci zmenili k lepšiemu,“ hovorí biznis kouč Rudolf Lukačka.
Aký je samotný priebeh koučovacieho sedenia?
Na počiatku každého koučovania je potrebné nastaviť si ciele, ktoré si kouč s koučovaným dohodnú. „Na začiatku spolupráce si s koučovaným vyjasním jeho očakávania od spolupráce a zadefinujeme čo najkonkrétnejšie ciele, aby mal proces zmeny čo najvýraznejší dopad,“ hovorí koučka Janette Šimková.
Kouč s koučovaným postupne budujú stratégiu alebo postupnosť krokov, ktoré ho z mentálnej roviny prenesú do aplikačnej. Pri týchto situáciách vychádzajú najavo aj klientove limitujúce presvedčenia, ilúzie a pseudociele, ktoré ho brzdia v rozvoji. „Každý rozhovor začína rekapituláciou toho, čo zafungovalo z predošlých záväzkov. Zmyslom je posilniť sebauvedomovanie a realistické vnímanie toho, čo je možné presadiť a ako. Na úrovni mikrozmien potrebuje koučovaný implementovať svoje záväzky a odhodlania tu a teraz, bez čakania na vhodnú príležitosť. Kontext debaty vždy sleduje vytýčený cieľ a reflektovaním sa posúvame čo najbližšie k tomu, aký bude ďalší konkrétny krok. Sedenie končí rekapituláciou a sumarizáciou záväzkov a akcií, ktoré chce klient podniknúť, s čím experimentovať, čomu sa otvoriť, kde hľadať ďalšie zdroje, podporu, pomoc,“ dopĺňa Šimková.
Dalibor Bednařík pripomína, že cieľom koučingu je pomôcť človeku nazerať na tému z iného uhla pohľadu. „Na začiatku sa vás opýtam, aká je téma, aký je cieľ a s čím chcete odísť. Hlavná časť sedenia je o otázkach, ktoré smerujú k vašim zdrojom, riešeniam. Používajú sa iné prístupy, napríklad analytický prístup hľadá nejaký problém a ten sa snaží odstrániť. V koučingu hľadáme spôsoby, ktoré sa vám osvedčili v iných oblastiach a tie mechanizmy sa snažíme preniesť na súčasný problém.”
Priebeh koučovania má svoje fázy
Koučing prechádza určitými etapami. Koučovaný sa na začiatku môže cítiť, že
nehybne stojí na mieste a nevie, ako sa posunúť.
„Cyklus koučovania má svoje fázy: človek si pripadá „uviaznutý“ alebo zacyklený v probléme a nevie sa pohnúť z miesta,“ opisuje Janette Šimková. „Potom prichádza uvedomenie si toho, že je pripravený na zmeny, ale potrebuje niečo ako štartovací výstrel, po ktorom sa začne meniť, vyvíjať, nemá však ešte jasno o svojom smerovaní a cieľoch. Nasleduje teda voľba toho správneho smeru vývoja, aby sa mohol pozerať dopredu aj dozadu, prehodnocoval svoju víziu a zameral kurz na svoje ciele, ku ktorým si dáva záväzky a vytyčuje konkrétne akcie na realizovanie. Preto sa o koučingu zvykne hovoriť, že je to veda o osobnom záväzku.“
Čo by malo byť výstupom každého sedenia a výstupom celej série koučovacích sedení?
Na konci každého sedenia by podľa Rudolfa Lukačku mali byť konkrétne kroky k zmene, ktoré sa bude snažiť koučovaný dodržať. Súhlasí s ním aj Janette Šimková.
„Klient odchádza po každej debate so záväzkami, čo urobí inak ako doteraz – tak na úrovni mentálneho, emočného ako aj fyzického prežívania. Nestačí o veciach uvažovať a čakať na vhodnú príležitosť, chce to akčný rádius a rozpohybovanie sa v ústrety tomu, čo si klient želá a čo očakáva. Zmyslom je, aby bol realistický v tom, na čo všetko má v procese zmeny dosah a neplytval energiou na veci, ktoré ovplyvniť nevie (napríklad ľudí okolo seba).“
V priebehu koučingu sa pri ceste k požadovanému cieľu mení aj optika, ktorou sa naň koučovaný pozerá. „Ja klientom značím myšlienkové mapy – je to záznam pre nich, na ktorom vidia svoje myšlienkové pochody, vzájomné prepojenia a súvislosti. Oni si ich potom dotvárajú ešte sami podľa urobených krokov. Na záver spolupráce vzniká veľká sumarizačná myšlienková mapa s prejdenou cestou klienta, jeho významnými medzníkmi a sebaoceneniami, ako aj s budúcimi cestami, ktoré má vo výhľade.“
Kedy je koučovanie úspešné?
Kouč Peter Benkovič z Maxman Consultants tvrdí, že úspech koučingu možno odmerať tým, keď sa naplnia ciele, ktoré si kouč s koučovaným stanovili na začiatku.
„Ľudia, ktorí prejdú koučovacím procesom, posilnia svoju proaktivitu a rozvinú skrytý potenciál. Nahradia svoje neefektívne a obmedzujúce myšlienkové schémy takými, ktoré ich vedú k hľadaniu možností a východísk. Robia zrelé, dobré rozhodnutia, ktoré im pomáhajú plniť si tak osobné, ako aj profesionálne ciele,“ tvrdí Janette Šimková.
„Vďaka rozvíjaniu sebareflexívneho uvažovania a podpore sebauvedomovania vedie koučovanie človeka k prebraniu zodpovednosti a iniciatívy. Koučovaný sa stáva sám sebe autoritou a vedome sa opiera o svoje životné, osobné a pracovné skúsenosti. S radosťou vždy pozorujem, že klientova sebaistota a sebahodnota vzrástli vďaka tomu, že má dobrý dôvod vstať ráno z postele.“
Musí sa klient vopred pripraviť na koučovacie sedenie?
Je, samozrejme, jednoduchšie, ak klient vie už na začiatku, akou témou by sa v rámci koučovania chcel zaoberať. No ak v tom nemá jasno, práve na to podľa Dalibora Bednaříka slúži prvé sedenie, kde sa téma, prípadne témy, jasne pomenujú.
Kouč Zoltán Demján hovorí aj o prípadoch, kedy síce klient príde s konkrétnou témou, no v priebehu koučovania zistí, že ide o dôsledok a že príčina je niekde hlboko v osobnom živote. „Potom sa uberáme touto cestou. Najlepšia príprava je, keď si človek uvedomí, prečo za koučom ide a kde ho tlačí topánka.“
Na to však koučovaný potrebuje čas a práve ten klientom podľa skúseností Zoltána Demjána chýba najviac. Keď ešte koučoval v Bratislave, prichádzali k nemu manažéri veľmi nesústredení. Trvalo niekedy pol hodinu až hodinu, kým sa začali fokusovať na koučing a mohli začať reálne pracovať. Výsledky zďaleka neboli také, aké mohli byť, skúsený kouč považoval takéto stretnutia za neefektívne.
„S manželkou sme vybudovali asi 100 km od Bratislavy v krásnom prírodnom prostredí vrbovských kopaníc koučovacie centrum, kde obaja pracujeme. Je to krásny drevený dom s veľkou záhradou. Partneri majú hodinu čas na to, aby rozmýšľali cestou k nám, čo vlastne chcú riešiť a často od nich počúvam, že cestou späť im ešte veľa vecí dôjde, čo by sa pri rýchlom návrate na pracovisko nenastalo,” dopĺňa Zoltán Demján.
Je kouč s koučovaným v kontakte i medzi sedeniami?
Dalibor Bednařík hovorí, že kontakt s koučom mimo sedení nie je obvyklý, no môžu sa tak obe strany dohodnúť, ak im to vyhovuje. Takúto službu napríklad svojim klientom ponúka Janette Šimková.
„Keď prechádzajú transformačným procesom, mávajú potrebu zdieľať, čo sa s nimi deje. Môžu mať nejasnosti, otázky, alebo potrebujú podporu, lebo sú v kríze. Rovnako sa teším, keď sa pochvália s priebežnými úspechmi. Neraz tým, že mi o tom píšu, získajú odstup a nadhľad od svojho prežívania a pomáha im to rozhodovať sa. Ten pocit, že niekto pri nich stojí a verí im, posilňuje ich vlastnú zodpovednosť, odhodlanie a motiváciu.“
Kouč vás nebude priebežne kontrolovať, či si plníte svoje predsavzatia stanovené na poslednom sedení. Nie je to jeho úloha. Jeho úlohou je pomôcť vám pomenované ciele alebo kroky pretaviť do bežného života. „Domácu úlohu si dáva a odnáša sám koučovaný, lebo implementácia do reality je cieľom koučingu,“ dodáva na záver Dalibor Bednařík.
