Pri našich potulkách po ambicióznych menších a stredných spoločnostiach sa často stretávame s veľmi zaujímavými ľuďmi. Častokrát najmä majiteľmi, zakladateľmi alebo výkonnými riaditeľmi (CEOs). Je zaujímavé sledovať, ako rôzne k svojim firmám pristupujú, no jedna vec je spoločná: miera energie, ktorú dávajú do svojej práce je enormná.
Chief enthusiasthic officer
V rozhovore s jedným uznávaným bývalým TOP manažérom som postrehol veľmi osvietenú vetu, ktorú povedal: „V budúcnosti bude pozícia CEO (dnes je to skratka pre „Chief executive officer“, čiže šéf výkonu) postavená inak, a síce ako „Chief enthusiastic officer“. Teda v preklade ten, kto rozdáva energiu a entuziazmus. Mňa tento výrok doslova trafil, pretože takto to dlhodobo vnímam aj ja.
Kto nehorí, nezapáli
Jednou z najdôležitejších úloh dnešných CEO je a bude podnecovať v ľuďoch motiváciu. Ak sa k tomu pridružia aj ďalšie vlastnosti, ako je pracovitosť, schopnosť vidieť dopredu, motivácia vzorom, autenticita a prirodzená podpora, ktorú ľuďom dáva – potom tu máme pred sebou ideálny leadership. A ak líder dokáže prenášať energiu na ľudí pod ním, potom sa dostávame k tej kľúčovej otázke: Kto dobíja jeho?
Poraď si sám
Dnešný CEO teda stojí zoči-voči základnej otázke. Ako zvládnuť re-energetizáciu samého seba, aby som ju dokázal odovzdávať ostatným? Pozrime sa na to v širších súvislostiach.
Som tu správne?
Čo určite vo svete platí je, že každý a všetko má svoje miesto. Nie len pracovné. Čiže ak človek so sebou pracuje a dobre sa pozná (čo je však stále malé percento ľudí), tak je schopný identifikovať, v čom je najlepší.
A ak využíva to, v čom je najlepší, potom ho to dobíja neustále. Inými slovami, keď je niekto naozaj talent na vedenie ľudí a firmy, tak ho táto pozícia bude napĺňať. Preto je to veľmi jednoduché: Hľadaj, v čom si najlepší a venuj sa iba tomu - nájdeš svoju nekonečnú energetickú nabíjačku.Hľadaj v čom si najlepší a venuj sa iba tomu.
Očakávania iných ľudí
Je neuveriteľné, koľko je vo svete nereálnych očakávaní. A je neuveriteľné, koľko ľudí je ich stále ochotných napĺňať. V priestore podnikania je veľakrát situácia taká, že vedenie alebo akcionári chcú všetko rýchlejšie a viac. A samozrejme, veľakrát nereálne. Ak k tomu pridáte, že častokrát v týchto pozíciách sedia rôzni špekulanti, deti zbohatlíkov a rôzni ľudia, ktorí šikovne zarobili, keď sme sa my ešte tešili z prvých tyčiniek Snickers, tak potom je to naozaj veľmi náročné. Človek, ktorý im má tieto ambície naplniť – CEO – je pod obrovským tlakom. Niekedy v menšej spoločnosti je to ešte bizarnejšie. CEO je zároveň jeden z majiteľov a sám si schváli nereálny plán. A potom celý natešený sa rozbehne do energetickej špirály, na konci ktorej čaká gilotína. Čo určite pre tieto situácie platí je: Zostaň nohami na zemi. Pozeraj sa na to triezvo, zreálňuj seba aj okolie. A pokiaľ okolie nezreálniš, tak ho zmeň za iné. Lebo toto ťa určite o energiu oberie.
Správny oddych
Toto je naozaj vec disciplíny. Naučiť sa správne oddychovať je taký istý „skill“, ako sa naučiť plávať. Pod oddychom si nepredstavujme iba večer s pohárom vína alebo upotené uteráky na páse vo fitku. Oddych musí nastávať na všetkých úrovniach – telesnej (fyzickej), duševnej, duchovnej a mentálnej.
Oddych musí nastávať 4 úrovniach – telesnej (fyzickej), duševnej, duchovnej a mentálnej.
Zväčša majú CEO zvládnutý level 1 – fyzickú úroveň. Dobrá strava, pravidelný šport a kvalitná dovolenka. OK. Ale to je stále „must be“. Ďalšie úrovne sú náročnejšie a sú veľmi individuálne. Tam chia semiačka nebudú stačiť. Duševná je pre niekoho dobrá kniha a mentálna zase účasť na nejakom think-tank klube alebo písanie blogu. Duchovnú nechám nedotknutú, lebo je to čisto súkromná záležitosť, ale patrí tam určite všetko od meditácie až po nedeľnú omšu. Pointa je však v tom, že je nevyhnutné sa venovať všetkým štyrom oblastiam rovnomerne, aby človek naozaj zregeneroval a doplnil energiu. Asi najlepšia kniha, ktorá o tomto poníma je First think first od Stevena Coveyho.
Plánované hospodárstvo relaxu
Ďalší dôležitý faktor. Ľudia znalí veci (rozumej tí, ktorí už na vlastnej koži zažili syndróm vyhorenia alebo nejakú podobnú sladkú pochúťku) majú toto ako jednu z oblastí, ktoré pravidelne manažujú.
A ľudia v CEO pozícii o to viac. Jednoducho si naplánujú oddych aj mesiace dopredu, častokrát podľa toho, ako im nasledujú záťažové obdobia, aké majú koníčky alebo podľa inej metriky. A hlavne to dodržujú. Napríklad dobre funguje systém 4/4. Na 4 týždne manažérskeho šprintu si dať 4 dni plnohodnotného voľna. Vždy to ale znamená naozajstné voľno – čiže všetko od úteku z mesta až po dobrý program. Vtedy sa dostavujú výsledky.Na 4 týždne manažérskeho šprintu si dajte 4 dni plnohodnotného voľna.
Dôležité veci nikdy nehoria
Naozaj je zaujímavé sledovať, čomu vrcholoví manažéri a častokrát aj majitelia firiem venujú pozornosť. Čo určite platí, je, že úspešní ľudia si vypestovali jednu schopnosť: rozlíšiť, čo je naozaj dôležité a venovať sa najmä (alebo ideálne) iba tomu. V praxi je to samozrejme náročné – kvantum emailov, telefonátov, rôznych problémov a do toho ešte nejaké rozmýšľanie. Jasné, sú obdobia kedy to jednoducho cez nálož operatívy nejde. Ale tak či onak, riešiť tréning obchodných zástupcov a neurobiť si pritom prieskum trhu na produkt, ktorý majú predávať je jednoducho ignorácia prioritizácie. Rovnako to platí s oddychom – neplánovať si ho vopred sa rovná ho nemať. Alebo aspoň nie na takej kvalitnej úrovni. A ak je pre CEO niečo dôležité, tak je to jeho naladenie, schopnosť rozmýšľať a celkový nadhľad. A to bez oddychu, a to plánovaného, nedosiahne.
Pusť bitku, vyhraj vojnu
Toto je naozaj zručnosť, ktorá sa ťažko buduje. Ale je neuveriteľne prospešná. Je náročné si predstaviť, že niektoré veci, zväčša tie, ktoré sa javia menej podstatné, jednoducho necháte „vyhniť“. Aby ste sa mohli venovať tým naozaj podstatným. Je to doslova duchovné cvičenie, naučiť sa niečo jednoducho nechať len tak. No je to neuveriteľne funkčné, pretože vďaka tomu môžete vložiť energiu do vecí, ktoré majú zásadný dopad.
V skratke ide, ako vždy, o kombináciu vecí. Mať uprataného samého seba a jasne odhadnúť reálnosť očakávaní. Plánovať kvalitný oddych a rozvíjať sa aj v iných oblastiach. A nakoniec vedieť rozlíšiť, čo je podstatné a to nepodstatné neriešiť. Znie to jednoducho, ale do praxe to uvedie len pár ľudí. A tí sú naozaj supervýkonní a superžiadaní. A patrí im môj naozajstný obdiv a rešpekt.
Takže milý CEO, hlavne relax. Menej je niekedy naozaj viac.
