60 až 70 % sporov, ktoré sa riešia mediáciou, má úspešný koniec a strany prichádzajú k dohode. Konania sú neverejné, účastníci aj mediátor sú viazaní mlčanlivosťou.
Ak máte obchodný alebo rodinný spor, nemusíte sa s ním obrátiť hneď na súd. Existujú totiž alternatívne riešenia sporov, medzi ktoré patrí aj mediácia. Prečo jej dať prednosť pred súdnym procesom? Čitateľom Podnikajte.sk odpovedá mediátor Martin Biskupič, ktorý sa okrem mediácie venuje aj pomoci obetiam trestných činov a lektorskej činnosti.
V rozhovore s mediátorom Martinom Biskupičom sa dozviete:
- Kedy je mediácia možná (zákon ju pripúšťa) a kedy je naopak vhodná?
- Prečo sa o rozvode podnikateľa na súde dozvedia detaily aj obchodní partneri a v prípade mediácie to nehrozí?
- Či je možné využiť mediátora, ak sa chce dohodnúť iba jedna zo strán?
- Ako prebieha mediácia v praxi na Slovensku?
- Čo sa stane, ak jedna zo strán poruší dohodu z mediácie?
- Kto platí mediátora, aby bol nestranný?
Čo je mediácia?
Mediácia je alternatívna forma mimosúdneho riešenia sporov. Hlavnou úlohou mediátora je vytvoriť vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré zohľadňuje záujmy sporových strán. Mediátor je vždy v postavení tretej nezávislej a nestrannej osoby.
Ľudia majú často predsudky voči mediácii, pretože sa boja riešiť spory inak ako súdnou cestou. Mediácia však možnosť uplatniť si nároky na súde nevylučuje. Aj v prípade neúspešnej mediácie zostáva otvorená možnosť podať žalobu na súd.
Mediácia alebo súd
Čo je výhodou mediácie v porovnaní so súdnym procesom?
Ak sa pozrieme na súdny proces, má svoje prísne formálne postupy, ktoré treba rešpektovať a výsledkom súdneho procesu je vždy autoritatívne rozhodnutie sudcu. Výsledok síce dosiahnete, no neviete aký a kedy.
Na rozdiel od toho mediácia prináša stranám sporu možnosť pokúsiť sa o okamžité riešenie. Výhodou je, že riešenie je v rukách účastníkov mediácie a nehrozí, že odídu s konečným rozhodnutím, s ktorým by sa nestotožnili.
Častým argumentom proti mediácii je, že o dosiahnutie dohody sa už strany sporu neúspešne pokúšali. Aj pri obchodných sporoch však platí, že najčastejším problémom je zlá alebo nedostatočná komunikácia.
Podmienky, ktoré mediátor stranám sporu vytvára, im umožňujú bezpečne vyložiť karty na stôl a v prípade obojstranného záujmu o zmierlivé riešenie poskytuje priestor pre hľadanie alternatív.
Ako sa mediácia líši od súdneho procesu dĺžkou konania a cenou? Zabezpečí mi mediácia rýchlejšie vyriešenie sporu a bude ma stáť menej?
Mediácia je neformálny proces a o priebehu konania rozhoduje mediátor spolu so stranami sporu. Pri súdnom procese je potrebné dodržiavať zákonné postupy a nemožno sa od nich odchýliť. Rozdiel je tiež v tom, že mediácia je zameraná na hľadanie riešenia vzniknutého problému a súdny proces je zameraný na právne posúdenie problému, a teda hľadanie vinníka.
V prípade, ak sú obe strany sporu nastavené tak, že chcú problém vyriešiť, mediácia im nepochybne prinesie rýchlejší a lacnejší proces.
Aký je priemer počtu stretnutí? Stačí niekedy aj jedno?
Mediácia obvykle vyžaduje tri stretnutia. Na tom prvom sú vyslovované individuálne záujmy a postoje, je identifikované, čo je sporné a v čom je zhoda. Druhé stretnutie je o hľadaní čiastkových riešení a návrhov. A v ideálnom prípade je tretie sedenie zamerané na konkretizáciu a formálne spísanie záverečných dohôd.
Mediačné konanie je spravidla rýchlejšia ako súdny proces, aj keď niektoré prípady je potrebné riešiť dlhšie. Napríklad pri mediačnom konaní sa rodičia dohodnú na starostlivosti o dieťa, ale najskôr si chcú vyskúšať, ako bude dohodnuté riešenie fungovať v praxi. Počas tejto doby je mediačné konanie prerušené. Na pár mesiacov si to vyskúšajú a zistia, či to funguje. Následne sa opäť stretnú a skonzultujú si aj s mediátorom, či je riešenie vhodné pre obe strany. Takúto možnosť im súd neposkytne.
Mediácia pri rozvode či v trestnom konaní
Aké spory môžu byť riešené formou mediácie?
V zákone je definované, že formou mediácie môžeme riešiť občianske, rodinné, pracovné a obchodné spory. Správne konanie a trestné spory sú vylúčené. Trestný vzťah je medzi páchateľom a štátom, avšak netreba zabúdať, že poškodený má voči páchateľovi aj občiansko-právne nároky, napríklad nárok na náhradu škody, ušlý zisk, nároky vyplývajúce z práva na ochranu osobnosti. Preto tieto veci možno riešiť aj mediáciou.
Existujú prípady, pre ktoré je naopak mediácia nevhodná a jediným možným riešením je súd?
Podstatou každého právneho sporu, či už obchodného, rodinného, majetkového, je okrem právnej roviny, aj rovina emočná a hodnotová. V prípade vyhrotenia konfliktu a prerasteniu emócií do stavu, kedy nie je právna rovina stranami sporu vôbec akceptovaná, dochádza k eskalácii konfliktu do deštruktívneho stavu.
Mediácia síce nie je vylúčená, ale sú to prípady, kedy je na upokojenie situácie vhodnejší priamy a neodkladný zásah zo strany súdu. Nie je vylúčené následne vec opätovne riešiť mediáciou.
Ako môže mediácia reálne pomôcť sporiacim sa stranám?
Začnem príkladom. Manželia sa rozvádzajú. Žena chce deti do starostlivosti a chce, aby ich otec len navštevoval. Otec však chce mať rovnaké rodičovské práva ako matka. Keď dáte tento prípad na súd, súd vám dá rozhodnutie, avšak musíte presvedčiť súd, prečo on je ten zlý alebo prečo ona je tá zlá a nie je vhodná na výchovu detí. Musíte preukázať všetky podrobné informácie zo súkromného aj pracovného života, ktoré môžu poškodiť jedného z účastníkov.
Tým sa začína malá vojna medzi rodičmi. Súd dá rozhodnutie, avšak jeden rodič bude nespokojný. Dieťa sa často dokáže prispôsobiť situácii, ale nie je preň nič horšie, ako keď nie sú rodičia medzi sebou vyrovnaní a začnú bojovať o dieťa nečestným spôsobom.
Ak by išli za mediátorom, môžu si konflikt alebo spor vysvetliť, vydiskutovať. Mediátor prítomnosť emócií nevylučuje, no pracuje s nimi na ich zvládnutí, aby boli všetky veci vypovedané a vyriešené. Mediátor vedie rodičov k tomu, aby si uvedomili, že prioritou je dieťa.
K mediačnému konaniu sú prizývaní aj psychológovia, ak rodičia s tým súhlasia. Psychológovia sú nezaujatí a dostávajú všetky informácie od oboch strán, ktoré sú aj mnou kontrolované. Ja ako právnik v tomto prípade nemôžem povedať, čo je v záujme dieťaťa, preto je dôležité prizvať aj psychológa, ktorý vie identifikovať psychologický faktor.
Mediácia v biznise
Doteraz sme sa rozprávali o prínose mediácie pre ľudí všeobecne, ale čo biznis prostredie? Prečo by sa mediácia mala rozšíriť do povedomia podnikateľov?
Mediácia môže nájsť riešenie aj v obchodnom spore. Ako príklad môžeme uviesť situáciu nezaplatenej faktúry.
Z nejakého dôvodu vám obchodný partner faktúru nezaplatil. Sú rôzne dôvody, prečo tento problém nastal. Avšak dôležité je nájsť riešenia, ako získať peniaze a aj to, aby druhá strana podnikateľsky prežila.
Alternatívou číslo jedna je dať prípad na súd. No aj keď súdny spor vyhráte, nevyriešili ste, ako získať svoje peniaze naspäť. Alternatívou číslo dva je zavolať obchodnému partnerovi a dohodnúť sa na forme mediácie.
Pri mediačnom konaní je zákonná mlčanlivosť. Mlčať musí mediátor, no aj účastníci sporu. Výsledok konania nie je verejný, a práve preto sa môžu podnikatelia cítiť v bezpečí a môžu byť úprimní v komunikácii. Podnikateľský vzťah sa zlepší, strany nájdu riešenia na vzniknutý problém a stále dokážu zachrániť podnikanie na jednej aj druhej strane.
Chcem ale poukázať na jednu pre mňa podstatnú zaujímavosť. Až príliš často sa v praxi stretávam, že práve malé rodinné spory podstatne vplývajú na biznis. Predstavte si rozvádzajúceho sa podnikateľa, podnikateľku, kedy má vážny osobný problém, bojuje o svoje deti, a navyše si partner uplatňuje nárok na obchodný podiel. Alebo situáciu, kedy majiteľ spoločnosti zomrie a jeho dediči sa nevedia zhodnúť na ďalšom fungovaní firmy ako dedičstva. Nevynímajúc situácie, kedy sa spoločníci medzi sebou sporia, čo má nezriedka za následok rozdelenie alebo zrušenie firmy.
Neoceniteľnou výhodou mediácie je práve mlčanlivosť. Ak sa podnikateľ rozvádza s manželkou súdnou cestou, rozsudok je verejný. Napriek tomu, že je anonymizovaný, stále je ľahko dohľadateľný. A tak si napríklad jeho obchodný partner môže prečítať detaily z jeho súkromia. Ak by ale rodinné spory riešil mediáciou, všetko zostane neverejné a odôvodnenie prípadného rozsudku by obsahovalo iba strohé skonštatovanie napríklad schválenia dohody o deťoch alebo výživnom bez ďalších súkromných detailov.
Čiže pre podnikateľa by mohla byť mediácia zaujímavá vo viacerých situáciách, nielen pri obchodných sporoch.
Mediácia je vhodná v každom jednom právnom spore, ktorý je možné vyriešiť dohodou.
Výnimku tvoria najmä trestné a správne konania. Ak napríklad vo firme zamestnanec spreneverí finančnú čiastku, zodpovedá sa v trestnom konaní štátu, ktorý mu udelí trest. Napriek tomu, firme zostáva voči páchateľovi aj občianskoprávny nárok na náhradu škody, a v tejto časti je mediácia vhodná.
Iným príkladom je uloženie pokuty zo strany daňového úradu. V správnom konaní sa mediácia nepripúšťa, lebo daňový úrad musí konať podľa zákona a nie sú prípustné dohody. Inou je situácia, kedy napríklad daňový úrad spôsobí podnikateľovi škodu porušením zákonných povinností alebo svojou nečinnosťou. V takom prípade možno využiť mediátora, keďže daňový úrad nevystupuje z pozície autority.
Priebeh mediácie v praxi
Ako to funguje v praxi? Podnikateľ za vami príde s požiadavkou o vyriešenie sporu a vy kontaktujete druhú stranu, aby sa mediácie zúčastnila?
Mediátor potrebuje dostať oboch účastníkov na úvodné stretnutie, kde podpíšu dohodu o začatí mediácie. Vtedy sa mediácia formálne začína. Ideálne je, keď sa podnikatelia už vopred dohodnú, že pôjdu na mediáciu a za konkrétnym mediátorom. Stáva sa ale, že druhá strana s touto požiadavkou ešte nebola oslovená a tento krok je na mediátorovi.
Môže však dôjsť k nedorozumeniu, kedy si oslovený podnikateľ myslí, že mediátor nebude nestranný, že sa pozná s druhou stranou sporu alebo že sú už vopred dohodnutí. Preto považujem za vhodnejšie, keď prvotná myšlienka mediácie ide priamo od účastníkov.
A čo ak druhá strana odmietne alebo na pozvanie neodpovie?
Mediácia je dobrovoľná, od začatia cez priebeh až po výsledok konania. Preto nemôže začať, ak jeden z účastníkov sporu nesúhlasí. Počas mediácie tiež môže jeden zo strany sporu povedať, že nechce ďalej pokračovať.
Aj v situáciách, kedy sa nepodarí mediáciu oficiálne začať, je možné s mediátorom skonzultovať odporúčaný postup ako dosiahnuť mimosúdnu dohodu, prípadne si mediátora prizvať ako konzultanta. V takom prípade ale nie je v postavení oficiálneho mediátora a v konečnom dôsledku sa diskvalifikuje v rámci možností ďalšieho riešenia tohto konkrétneho sporu v postavení mediátora.
Čo je výsledkom úspešnej mediácie? Podpisujú strany nejaký dokument?
Keď sa rozprávame o formálnej mediácii a ak má byť úspešná, jej výsledkom je dohoda. Mediačná dohoda je zmluva medzi stranami sporu a obsah zmluvy je na oboch účastníkoch sporu.
Obsah musí splniť všeobecné legislatívne podmienky, avšak je to dohoda medzi nimi. Napríklad sa pri nezaplatenej faktúre dohodnú na splátkovom kalendári a zabezpečení pohľadávky záložným právom. Tiež sa môžu dohodnúť, že u notára uznajú pohľadávku, čím bude mať veriteľ v ruke priamy exekučný titul v prípade nedodržania dohody. Takáto dohoda pomôže dlžníkovi získať viac času dostať sa z ťažkej situácie a veriteľovi dostatočnú garanciu, aby neťahal vec rovno na súd.
Ako je záväzný výsledok mediácie? Čo ak ho jedna zo strán v nasledujúcich mesiacoch poruší?
Dokument je záväzný ako ktorákoľvek iná zmluva. V prípade, ak je dohoda schválená vo forme súdneho zmieru alebo spísaná vo forme notárskej zápisnice, má mediačná dohoda silu rozsudku.
Koľko prípadov sa mediáciou nedarí vyriešiť? Existujú nejaké štatistiky?
Úspešná mediácia končí uzatvorením dohody. Takých prípadov je z celkového počtu mediácií niečo medzi 60 – 70 %. Číslo je vysoké najmä preto, že keď sa strany rozhodnú a majú vôľu začať s mediáciou, sú spravidla aj naklonené riešenie hľadať a dohodu uzatvoriť.
Stal sa mi aj taký prípad, že mi zavolali účastníci sporu, že chcú ukončiť mediačné konanie. Pri otázke prečo a či neboli spokojní odpovedali, že sa rozhodli nerozviesť sa. Alebo prípad, kedy si priamo po mediačnom sedení dali pracovný obed a našli riešenie. Štatisticky je to neúspešná mediácia, lebo sa neskončila mediačnou dohodou, ale mediácia bola silným impulzom, aby k riešeniu došlo.
Kto je mediátor a akým spôsobom je odmeňovaný
Môžu byť mediátormi len ľudia, ktorí prechádzajú odobrením ministerstva spravodlivosti a ktorí sú zapísaní do zoznamu mediátorov?
Profesionálneho mediátora môže vykonávať iba osoba zapísaná v registri mediátorov, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti. Aby bol mediátor zapísaný, musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, byť bezúhonný a musí mať osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy mediátora a vykonaní odbornej skúšky. Nie je rozhodujúce, aký druh vysokej školy má vyštudovaný.
Iné formálne podmienky zákon nestanovuje. Čo sa týka osobnosti, vlastností, komunikačných zručností alebo praxi mediátora, osobitné podmienky stanovené nie sú. Až prax ukáže, ktorý mediátor sa uplatní, respektíve na čo sa bude špecializovať.
Zatiaľ čo pred dvoma rokmi bolo v registri mediátorov evidovaných vyše 1800 mediátorov, postupným čistením neaktívnych mediátorov alebo mediátorov, ktorí si neplnili svoje povinnosti, bol stav zredukovaný na súčasných 893 aktívnych mediátorov.
Skúsme si to zhrnúť - ak chce podnikateľ, teda jedna strana sporu, využiť služby mediátora, na čo všetko by sa mal pripraviť a čo môže očakávať?
Existujú dve veci, ktoré mediátor vyžaduje od oboch strán. Po prvé, účastníci sporu musia pri mediácii zmeniť svoj postoj z boja na spoluprácu. Ak nie sú ochotní spolupracovať, mediáciu nemusíme ani začať. Po druhé, musia byť pripravení, že nebudú do ničoho tlačení, no musia sa spoločne dohodnúť ako bude mediačný proces prebiehať. Všetky tri strany sa musia dohodnúť na určitých podmienkach.
Kto platí mediačné služby? Obe strany alebo strana, ktorá ju navrhla?
Dohoda o odmene je súčasťou úvodnej dohody, a to výška odmeny, spôsob výpočtu a aj to, kto bude mediačné konanie platiť. Pri mediácii je voľná cenotvorba, môžete to robiť zadarmo až po vysoké sumy a môžu to platiť obaja, jedna strana alebo napríklad firma, v ktorej pracujete, teda tretia strana v prípade pracovného sporu.
Z teoretického hľadiska je vhodnejšie, aby mediačný proces bol platený pol na pol, z dôvodu, aby nevznikli rôzne predsudky, že mediátor je zaujatý voči strane, ktorá ho nezaplatí.
Môj osobný postoj je, že moja nestrannosť nemôže byť a ani nie je postavená na spôsobe odmeňovania, preto pokiaľ sa strany sporu dohodnú, že odmenu bude znášať iba jedna strana, nemám voči tomu výhrady.
