Dôvernosť mediačného konania

Na celé mediačné konanie sa viaže povinnosť mlčanlivosti. Nielen pre mediátora, ale aj pre každú osobu zúčastnenú na mediácii.

Základným princípom mediácie je, aby sporové strany mohli za zatvorenými dverami prediskutovať problém s dostatočným časom a zhodnotiť všetky možnosti mimosúdnej dohody. Zákon o mediácii k tomuto zaviedol dve pravidlá. Jednak, že počas mediačného konania neplynú premlčacie a prekluzívne lehoty, a jednak, že každý, kto sa mediácie zúčastní, je viazaný mlčanlivosťou.

Práve zákonná povinnosť mlčanlivosti predstavuje aspekt dôvernosti mediačného konania. Je potrebné odlišovať dôvernosť od dôvery. Dôvera je subjektívna kategória. Prejavujú ju strany sporu mediátorovi a mediácii ako takej. Iba vierohodný mediátor si môže získať dôveru.

Povinnosť mlčanlivosti v mediačnom konaní

Pri prijímaní zákona o mediácii bol vyzdvihnutý aspekt mlčanlivosti. Vzhľadom na neformálnosť tohto druhu konania tak môžu strany použiť aj informácie, ktoré v súdnom konaní za normálnych okolností využiť nemôžu. V snahe o zmierlivé riešenie môžu strany prezentovať svoje podnikateľské zámery, predošlé pohnútky a ciele.

Nezriedka sa stáva, najmä v rámci obchodných sporov, že strany sporu používajú obchodné, ale aj osobné informácie, ktoré je vhodné ponechať za zatvorenými dverami mediačnej kancelárie.

Preto zákon stanovuje mlčanlivosť automaticky a nie je ju potrebné dojednávať zmluvne. Mlčanlivosť musí zachovávať nielen mediátor a sporové strany, ale taktiež každá osoba prizvaná k mediácii. Napríklad advokáti, znalci, svedkovia. Mlčanlivosťou sú chránené všetky informácie a skutočnosti na mediácii prejednávané, vrátane záverečnej dohody.

Výhody mlčanlivosti v mediácii

V prípade sporu sú strany spravidla nastavené na boj a na súde schopné použiť všetku argumentáciu na preukázanie svojej pravdy alebo popretie tvrdení protistrany. Nezriedka sa stáva, že argumentácia nezostane iba v pravdivej a férovej rovine.

Ak si to spojíme s verejnosťou súdneho konania a povinným zverejňovaním súdnych rozhodnutí, pre podnikateľa to môže byť v rámci vplyvu na dobré obchodné meno hotovou katastrofou.

Všetky pojednávania sa vedú spravidla verejne. Sudca môže verejnosť vylúčiť iba zo závažných dôvodov. Napríklad, ak má byť predmetom jednania obchodné tajomstvo. Preto na každé jedno pojednávanie môže prísť tak novinár, ako aj obchodný partner.

Navyše, na stránke Ministerstva spravodlivosti sú zverejňované všetky právoplatné rozhodnutia. Ochrana osobných údajov sa vzťahuje iba na fyzické osoby nepodnikateľov, preto pri firmách sú rozhodnutia zverejňované aj s označením sporových strán. Odôvodnenia súdnych rozhodnutí obsahujú komplexný prehľad celého súdneho sporu, a teda verejným nie je iba samotný verdikt.

V rámci nadväzovania nových obchodných partnerstiev sa stáva pravidlom, že si vás budúci obchodný partner overí nielen v rámci obchodného registra a registra účtovných závierok, ale aj v tejto oblasti. Prostým zadaním obchodného mena do vyhľadávača v zozname Ministerstva spravodlivosti obchodný partner zistí nielen všetky spory, ktoré firma absolvovala, ale aj detailný opis priebehu sporov.

Príklady z rozsudkov obchodných sporov: “...konateľka žalovaného jej telefonicky oznámila, že v prípade, ak s ňou ukončí spoluprácu, vybaví jej kontrolu tak, ako to vybavila predchádzajúcej účtovníčke, čo bolo možné považovať za vyhrážky z jej strany…” alebo “...hrubo sa vyhrážal, že pozná diplomatov a jediným telefonátom zruší všetky povolenia na projekt P***** a že pán E. N. (konateľ žalovaného) je hlupák. Takto konal verejne pred zástupkyňou médií.” Akýkoľvek obdobný verejný záznam o obchodnom partnerovi spôsobuje stratu jeho vierohodnosti.

Pravý opak prináša mlčanlivosť v mediačnom konaní. Nielenže sa mediačného konania nemôže zúčastniť nikto, koho by si strany sporu neželali, ale ani výsledná dohoda nie je žiadnym spôsobom zverejňovaná.

Netreba zabúdať na jeden často opomínaný aspekt. Sú situácie, kedy verejne nemožno uznať svoju chybu, prípadne sa ospravedlniť za zlyhanie. Ťažko si predstaviť, ako by napríklad úverová spoločnosť uznala systémovú chybu. Verejné priznanie by viedlo k reťazovej reakcii zo strany klientov.

Bezpečné prostredie, zaručujúce mlčanlivosť všetkých zúčastnených, túto možnosť pripúšťa. A uznanie chyby alebo ospravedlnenie sú často jediné kľúčové veci pre riešenie individuálneho sporu.

Na aký čas je potrebné zachovať mlčanlivosť na mediácii

Doba mlčanlivosti nie je stanovená zákonom, preto treba mlčanlivosť zachovávať nepretržite. Aj iné profesie ako mediátor majú zákonnú povinnosť mlčanlivosti. Napríklad advokáti. Zánik oprávnenia na výkon takejto profesie neznamená aj zánik povinnosť mlčanlivosti. To isté platí pre každú zúčastnenú osobu na mediácii. Preto je mlčanlivosť časovo neobmedzená.

Dôležitým faktom zostáva, že zákon stanovuje mlčanlivosť v rámci mediačného konania, a to sa začína až uzatvorením dohody o začatí mediácie. Znamená to, že veci prejednávané v čase pred uzatvorením tejto dohody nie sú chránené zákonnou mlčanlivosťou. Preto by sa štádium pred uzatvorením dohody malo obmedziť iba na formálne informácie potrebné k uzatvoreniu dohody o začatí mediácie alebo je potrebné pre toto štádium mlčanlivosť dohodnúť zmluvne.

Dohoda o zbavení mlčanlivosti v mediačnom konaní

Zostáva otázkou, čo keď majú strany sporu záujem, aby veci prejednávané na mediácii nezostali za dverami mediačnej kancelárie? Strany sporu môžu ako jediné prelomiť zákonnú povinnosť mlčanlivosti. Nestačí pritom rozhodnutie iba jednej strany sporu, že mlčanlivosť nedodrží, alebo že mlčanlivosti niekoho zbaví. Musí ísť o vzájomnú dohodu oboch strán o zbavení mlčanlivosti.

Mlčanlivosti možno zbaviť všetkých alebo iba niektoré osoby. Dohoda o zbavení mlčanlivosti môže byť tiež iba na určitý účel, napríklad na súdne konanie. Tiež môže byť obmedzenie časovo ohraničené. Z časového hľadiska možno takúto dohodu uskutočniť priamo na mediácii, ale aj po skončení mediácie.

Ak teda napríklad bude mediačné konanie neúspešné a strana sporu chce, aby na súdnom konaní svedčil mediátor, mediátor tak môže urobiť iba za predpokladu, že s tým bude súhlasiť aj druhá strana. Mediátora pre tento účel zbavia mlčanlivosti a mediátor môže na súde svedčiť. Mediátor bude mimo súdu aj naďalej mlčanlivosťou viazaný.

Existujú prípady, kedy je nevyhnutné čiastočné zbavenie mlčanlivosti, aby mediácia vôbec mohla začať. Sú to prípady, kedy mediačná dohoda spadá pod režim povinne zverejňovanej zmluvy. Ak by prišiel do sporu napríklad podnikateľ s mestom, mesto je povinné dohodu o začatí mediácie, ako aj výslednú mediačnú dohodu, zverejniť. Inak by nenadobudla účinnosť. Aby tak mohol urobiť, už v samotných dohodách musí byť možnosť zverejnenia dojednaná. Podnikateľ teda musí vopred súhlasiť so zverejnením dohôd, a teda zbaviť mlčanlivosti protistranu v nevyhnutnom rozsahu.

Ktoré informácie nie sú na mediácii mlčanlivosťou chránené

Ako pri všetkom, ani mlčanlivosť na mediácii nie je bezvýhradná. Zákon to definuje tak, že mlčanlivosťou nie sú dotknuté osobitné predpisy. V preklade, o všetkom o čom sa dozviete na mediácii mlčte, iba ak by iný zákon hovoril, že mlčať nemáte. Ktoré predpisy to sú?

Tieto osobitné predpisy sú v zákone vymenované iba príkladmo, takže sa nejedná o komplexný prehľad. Ide najmä o ustanovenia:

• trestného zákona v súvislosti s trestnými činmi neohlásenia trestného činu a neprekazenia trestného činu;
• obchodného zákonníka v súvislosti s ochranou obchodného tajomstva;
• zákona o ochrane utajovaných skutočností;
• a zákona o advokácii v súvislosti s mlčanlivosťou advokáta.

Ak sa teda na mediačnom konaní ktokoľvek dozvie napríklad o informácii, že bol spáchaný jeden zo závažnejších trestných činov alebo ešte len spáchaný má byť (trestné činy s hornou hranicou trestnu odňatia slobody minimálne 10 rokov), je potrebné takýto čin ohlásiť polícii alebo prokuratúre. Mlčanlivosť sa z tohto dôvodu na tieto skutočnosti nevzťahuje.

Vedeli ste, že... “advokátovi môžete povedať čokoľvek o spáchanom trestnom čine, pri ktorom vás obhajuje, ale pokiaľ mu prezradíte informácie o plánovanom trestnom čine, musí to oznámiť polícii? Absolútnou mlčanlivosťou disponuje iba kňaz, ktorému sa vyspovedáte. V prípade, ak sa kňazovi vyspovedáte, že plánujete teroristický útok na materskú školu, takáto informácia je zo zákona chránená absolútnou mlčanlivosťou.”

Mlčanlivosť nemusí zachovať tiež mediátor, ktorý je súdený o náhradu škody a potrebuje použiť informácie z mediačného konania na svoju obranu.

Zodpovednosť za nedodržanie mlčanlivosti na mediácii

Jednou stránkou mince je zákonom stanovená mlčanlivosť. Druhou stránkou je garancia, že mlčanlivosť bude skutočne zachovaná. Ale aká je záruka, že mediácia bude skutočne dôverná?

Platí to tak všeobecne, ako aj pre mediáciu. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ak teda niekto porušil zákonnú povinnosť mlčanlivosti a spôsobil tak druhému škodu, za túto škodu nesie zodpovednosť. Pri zistenom porušovaní mlčanlivosti sa možno okrem toho aj súdne domáhať upustenia od takého konania.

Tiež platí, že ak by mala byť na súde použitá svedecká výpoveď ohľadne veci, na ktorú sa vzťahuje mlčanlivosti, takáto výpoveď by ako dôkaz nebola v konaní pripustená. Svedok má vopred povinnosť oznámiť, že je viazaný mlčanlivosťou. Tej ho môžu zbaviť iba obe strany mediovaného sporu vzájomnou dohodou. Ak by sa aj dodatočne zistilo, že svedok bol viazaný mlčanlivosťou, svedecká výpoveď by ako dôkaz pripustená nebola.

Mediačné konanie dostalo zo zákona známku dôvernosti a je povinnosťou mediátora všetkých zúčastnených na mediácii o povinnosti zachovávať mlčanlivosť upovedomiť. Ako za každé porušenie zákona, aj za porušenie zákonnej povinnosti mlčanlivosti by bolo nevyhnutné znášať následky. Princíp dôvernosti mediácie je v protiklade s princípom verejnosti súdneho konania, pri ktorom okrem garancie verejnosti súdneho konania, sa stáva verejným aj výsledné rozhodnutie. A preto je potrebné zvážiť všetky možnosti riešenia sporu s ohľadom na možné dôsledky.