Mediácia - mimosúdne urovnanie sporov

Efektívne a rozumné riešenie sporov vplýva najmä na dobré obchodné meno a zachovanie vzťahov s obchodnými partnermi. Čo je to mediácia a aké možnosti podnikateľom prináša?

Mediácia je spôsob mimosúdneho urovnania sporov. Rýchly a efektívny. Vo svete je uznávanou metódou cez polstoročie, na Slovensku je uzákonená štrnásť rokov. Dve alebo viacero sporných strán si vyberie mediátora, ktorému prejaví svoju dôveru v jeho nestrannosť a odbornosť, pričom sa mediátor procesom snaží strany doviesť k obojstranne výhodnej dohode.

Ideálnym výsledkom mediačného konania je dohoda, pričom mediátor nikdy o spore sám nerozhoduje. Nie je rozhodujúce, či rieši spor rodinný, obchodný, pracovný alebo občianskoprávny.

Kto je to mediátor

...sporové strany svojimi rozhodnutiami vedia dosiahnuť okamžité riešenie problému

Mediátor je podnikateľ zapísaný v Registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR. Jeho činnosť upravuje zákon o mediácii. Klienti si mediátora pre svoj prípad nájdu sami, nie je im pridelený súdom a nie sú viazaní ani jeho príslušnosťou k súdu. Mediátor musí byť nestranný, nezávislý, dôsledný, čestný. Tiež svoju činnosti vykonáva výhradne osobne, s odbornou starostlivosťou, účelne a hospodárne.

Treba odlíšiť mediátora od probačného a mediačného úradníka, zamestnanca súdu, ktorý prejednáva veci v trestnom konaní na základe osobitného zákona.

Čo možno riešiť na mediačnom konaní

Vo všeobecnosti, pred mediátorom možno riešiť všetko, pri čom nám zákon dáva možnosť dohody. Vylúčená je mediácia tam, kde zákon dohodu nepripúšťa. Napríklad medzi šoférom a Policajným zborom SR o udelení pokuty. Tiež je vylúčená dohoda so sudcom o výške trestu za spáchaný trestný čin. Na druhej strane dôsledky trestného činu, ako napr. spôsobená škoda na majetku, náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie, ušlá mzda, toto sú všetko občianskoprávne vzťahy, o ktorých sa možno s poškodeným dohodnúť mimo trestného konania a možno ich preto riešiť mediáciou.

Osobitnou kategóriou sú prípady, kedy zákon dohodu pripúšťa, ale je podmienená schválením súdu. Takouto dohodou je napríklad dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva alebo dohoda rodičov o výške výživného. Takéto dohody podliehajú schváleniu súdu. Je možné sa pred mediátorom o takejto veci dohodnúť, účinnou sa dohoda stane ale až po schválení súdom.

Aký je rozdiel medzi súdom a mediáciou

Nebolo by celom pravdou, keby sme tvrdili, že mediácia je spravidla rýchlejšia a lacnejšia, aj keď vo všeobecnosti to tak naozaj je. Odmena mediátora je na individuálnej dohode s klientmi a nie je vylúčené, že klienti budú ochotní zaplatiť odmenu mediátora prevyšujúcu náklady na súdne konanie. Cena za mediátora je kompenzovaná hodnotou, ktorú výsledok mediácie klientom prinesie. Spravidla ale možno súhlasiť, že trovy súdneho konania, odmena jednotlivým advokátom a vedľajšie náklady na dokazovanie v súdnom konaní, neprevýšia priemernú odmenu mediátora.

Napriek tomu, že je mediácia vyzdvihovaná a prezentovaná ako lepšou alternatívou, nemožno v žiadnom prípade spochybniť miesto súdnictva v demokratickom systéme, ako jeden zo základných pilierov. Súdy sú garanciou právneho štátu a vymožiteľnosti práv jednotlivca. Súdnictvo nanešťastie dlhodobo a vážne zlyháva.

Čo je ešte podstatnejšie, napr. v podnikateľskom prostredí alebo v rodinných vzťahoch sú podstatnejšie veci ako jednorazová výhra na súde. Sú nimi potreba zachovania dlhodobých vzťahov a dobrého mena. Ak nám s obchodným partnerom zlyhá vyjednávanie a ďalšie stretnutie bude na súdnom pojednávaní, o uchovaní korektných vzťahoch ďalej už asi nebudeme môcť hovoriť.

Mimosúdne urovnanie sporov nie je zamerané na boj o svoju pravdu. Mimosúdne urovnanie sporov treba chápať v širšom rozmere. Keď mám záujem o dobré, dlhodobé a obojstranne výhodné riešenie a mám záujem na zachovaní obchodného vzťahu alebo dobrého mena, bude to stáť viac úsilia k dosiahnutiu dohody, ako prosté podanie žaloby.

Rozdiel medzi mediáciou (mimosúdnym urovnaním sporu) a súdom

Priebeh mediačného konania (mediácie) v právnej rovine

Sú dve roviny priebehu mediačného konania. Právna rovina a teoreticko-praktická rovina. Právnu nám definuje zákon o mediácii, a efektívnejšie ju vieme definovať negatívne spôsobom “ako neprebieha mediačné konanie?”. Z právneho hľadiska má byť mediátor nestranný voči stranám, nezávislý od výsledku a nesmie o veci sám rozhodovať alebo nútiť strany aby prijali ním navrhované riešenie. Samozrejme celé jednanie nemá odporovať právu ako takému. Všetko ostatné je v dispozícii strán sporu.

Znamená to, že na čomkoľvek sa strany sporu v rámci vedenia mediačného konania dohodnú, je to ich slobodná vôľa. Netreba zabúdať, že stranou dohody o začatí mediácie (nie stranou sporu) je aj sám mediátor, ktorý musí súhlasiť so spôsobom vedenia procesu. Strany si môžu dohodnúť, či má byť proces neverejný, alebo za prítomnosti médii, či budú účastní advokáti, svedkovia, znalci, či budú zachovávať mlčanlivosť alebo mlčanlivosti sa vzájomne zbavia. Strany sporu sa v rámci konania nemusia vôbec vidieť, alebo zaviažu mediátora konať výlučne za prítomnosti oboch strán zároveň. Niektorým klientom vyhovuje keď mediátor vedie konanie direktívne, iným vyhovuje možnosť spolurozhodovať o procese.

Priebeh mediačného konania (mediácie) v praktickej rovine

Druhou rovinou je teoreticko-praktická rovina, ktorá vychádza z dlhoročných skúseností mediátorov, vývoja profesie a overených skúseností. Táto uznávaná prax je odôvodnená a hlavne začínajúcim mediátorom dáva mantinely, v ktorých možno úspešne viesť mediačné konanie.

V princípe možno povedať, že mediačný proces začína oslovením mediátora zo strany klienta. Ideálne je, keď mediátora oslovia obe sporové strany spolu. V opačnom prípade mediátor kontaktuje protistranu s návrhom na začatie mediácie. V rámci úvodu mediátor strany oboznámi s pravidlami procesu, o právach klientov a povinnostiach mediátora a uzatvoria dohodou o začatí mediácie. Následne mediátor dá neprerušovaný čas jednotlivým stranám aby sa vyjadrili.

Mediátor zisťuje a overuje si či správne zachytil, ktoré body sú podstatné a je nevyhnutné ich riešiť a ktoré sú pre riešenie problému nepodstatné. Okrem faktov sú podstatnou zložkou emócie, kde vstupujú do popredia psychologické zručnosti mediátora. Na rozdiel od súdneho konania, kde sú emócie vedľajšou a nechcenou zložkou, v mediačnom konaní sú žiadúce a potrebné pre správne interpretovanie záujmov.

Nemenej podstatnou časťou je snaha o pochopenie protistrany. Až keď strany chápu záujmy druhej strany a sú v rámci toho ochotní hľadať prijateľné riešenie, navrhujú sa možné riešenia. Mediátor spolu so stranami navrhované riešenia hodnotí. Nakoniec dochádza k formulácii a podpisu záverečnej dohody.

Akú pridanú hodnotu získa klient pri riešení sporu mediáciou

Čas. Jednoduchá odpoveď, ktorá si zaslúži bližšie vysvetlenie. Zákon upravujúci mediáciu je písaný výlučne v prospech sporových strán a na ich ochranu. Tiež je podporovaná myšlienka prednostného riešenia sporov mimosúdne a zmierlivo. Ak sa rozhodnete pre mediačné konanie, v momente kedy je mediačné konanie formálne začaté, až do momentu riadneho ukončenia konania, prestávajú plynúť všetky premlčacie a prekluzívne lehoty. Je to asi najpodstatnejší právny účinok, ktorý je s mediačným konaním spätý.

Ako príklad uvediem nesplatenú pôžičku. Dnes mi mala byť vrátená celá požičaná suma, ale nestalo sa tak. Mám tri roky na to, aby som môjho dlžníka zažaloval, inak sa mi právo premlčí. Zažalujem ho až na štvrtý rok, dlžník na súde namietne premlčanie a súd mi nárok zamietne. Premlčanie neznamená stratu môjho práva, ale iba možnosť vymáhania. Súd tak postupuje iba v prípade, ak je vznesená námietka premlčania. Druhým príkladom je preklúzia, pri ktorej strácam aj samotné právo, nielen právo vymáhať svoje nároky.

Ak mi teda plynie premlčacia doba a zostáva už len mesiac, aby som si nároky uplatnil na súde, mediačné konanie mi dáva čas, aby som sa pokúsil o mimosúdne urovnanie bez akýchkoľvek časových následkov.

Tento obrovský benefit vo forme prerušenia plynutia premlčacej doby a prekluzívnej lehoty je faktorom zákonným. Časový faktor sa v praktickej rovine prejavuje aj v tom, že sporové strany svojimi rozhodnutiami vedia dosiahnuť okamžité riešenie problému. Flexibilný mediátor a ochotné strany sporu vedia docieliť aj zložitejšiu dohodu už za jeden deň.

Potrebujete viac informácií?

Keďže každý mediátor vykonáva svoju prax individuálnym, jemu vlastným spôsobom, je viac než vhodné mediátora vopred skontaktovať a aspoň telefonicky skonzultovať možnosti. Svojho mediátora a príslušné kontakty nájdete v Registri mediátorov.