Novela Obchodného zákonníka prináša niekoľko dôležitých zmien, ku ktorým patrí napríklad zavedenie registra diskvalifikovaných osôb, zákaz poskytnúť spoločníkovi plnenie za neobvyklých podmienok a mnoho iných.
Účinnosť novely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) je z časového hľadiska rozdelená do troch dátumov. Niektoré ustanovenia sú už v platnosti od 29. apríla 2015, píšeme o nich v článku Zmeny v Obchodnom zákonníku účinné od 29. apríla 2015.Tie zmeny, o ktorých sa dočítate v tomto článku, nadobúdajú účinnosť od 1. júla 2015 (takáto je len jedna) a od 1. januára 2016. Zavedenie inštitútu spoločnosť v kríze je jednou z kľúčových zmien novely Obchodného zákonníka s účinnosťou od roku 2016. Venovaný je jej samostatný článok Spoločnosť v kríze - nový inštitút v Obchodnom zákonníku od 1.1.2016.
Súd môže rozhodnúť o vylúčení osoby z výkonu funkcie v obchodnej spoločnosti
Novelou Obchodného zákonníka sa zavádza možnosť vylúčenia (diskvalifikácie) fyzickej osoby z výkonu funkcie v obchodnej spoločnosti alebo v družstve na základe rozhodnutia súdu. Nové ustanovenia Obchodného zákonníka o vylúčení nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016. Rozhodnutím súdu môže byť fyzickej osobe uložený zákaz vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Zákaz sa vzťahuje rovnako aj na výkon funkcie vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.
Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o vylúčení osoby z funkcie sa končí pôsobenie vylúčenej osoby vo všetkých vyššie uvedených funkciách vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách, v ktorých diskvalifikovaná osoba na týchto pozíciách pôsobí. Povinnosťou vylúčenej osoby je bezodkladne oznámiť rozhodnutie súdu o jej vylúčení všetkým dotknutým obchodným spoločnostiam a družstvám.
Ak by diskvalifikovaná osoba sama alebo prostredníctvom iných osôb napriek svojmu vylúčeniu a zákazu pôsobenia vo funkciách v obchodných spoločnostiach a družstvách i naďalej konala, stáva sa vo vzťahu k veriteľom tejto spoločnosti alebo družstva ručiteľom za uspokojenie ich nárokov, ak ich táto obchodná spoločnosť alebo družstvo neuspokojí. Za predpokladu, že vylúčená osoba ako ručiteľ bude musieť plniť záväzky za obchodnú spoločnosť alebo družstvo, nevzniká jej právo požadovať od nej za to náhradu.
Dva možné dôvody pre rozhodnutia súdu o vylúčení a doba diskvalifikácie
Súd môže vydať rozhodnutie o vylúčení osoby z funkcie v obchodnej spoločnosti alebo družstve z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je porušenie povinnosti štatutárneho orgánu podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu a druhým rozhodnutie súdu v trestnom konaní. Iné ako tieto dva zákonné dôvody nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie osoby z funkcie a teda individuálne požiadavky na vylúčenie osoby z výkonu funkcie sú neprípustné.
Osoba môže byť vylúčená z výkonu funkcie v obchodnej spoločnosti alebo v družstve len z dvoch typov rozhodnutí súdu o diskvalifikácií:
- Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa nového § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v súvislosti s porušením povinnosti štatutárneho orgánu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V tomto prípade je doba vylúčenia osoby z výkonu funkcie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
- Právoplatný rozsudok súdu ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu v obchodných spoločnostiach a družstvách podľa nového § 61 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. V tomto prípade je doba vylúčenia osoby z výkonu funkcie uvedená v rozhodnutí súdu o vylúčení.
Register diskvalifikácií bude zoznamom osôb so zákazom vykonávať funkcie v obchodných spoločnostiach
V súvislosti s možnosťou súdu rozhodnúť o vylúčení osoby z výkonu funkcie sa od 1. januára 2016 zavádza aj tzv. register diskvalifikácií, v ktorom budú evidované údaje o fyzických osobách, ktoré boli na základe rozhodnutia súdu vylúčené z výkonu funkcie v obchodných spoločnostiach a družstvách. Register diskvalifikácií bude neverejným registrom, ale za poplatok 2,50 eur za stranu výpisu bude môcť žiadateľ z neho získať informáciu, či o ňom v registri diskvalifikácii záznam existuje alebo nie.
Údaje pre register diskvalifikácií sa budú získavať zo súdov, ktoré vydajú rozhodnutie o vylúčení. Súdy budú bezodkladne zasielať diskvalifikačné listy a rovnopisy rozhodnutia o vylúčení Okresnému súdu Žilina, ktorý bude viesť register diskvalifikácií pre celé územie Slovenskej republiky. Následne sa výpis z registra diskvalifikácií bezodkladne odošle súdom, ktoré vedú obchodný register, v ktorom je vylúčená osoba zapísaná. Registrový súd potom aj bez návrhu vykoná výmaz vylúčenej osoby z obchodného registra. Potvrdenie o výmazu tejto osoby doručí aj všetkým dotknutým obchodným spoločnostiam a družstvám s cieľom predchádzania tomu, aby osoby, ktoré boli z výkonu funkcie vylúčené, vykonávali túto funkciu i naďalej napriek tomu, že vylúčené osoby sú túto skutočnosť povinné aj sami oznámiť dotknutým spoločnostiam.
Výpis z registra diskvalifikácií nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra, pretože registrový súd si sám pred vykonaním zápisu do obchodného registra preverí, či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať do funkcie obchodnej spoločnosti alebo družstva nebola z výkonu tejto funkcie vylúčená.
Spoločnosť bude mať zakázané spoločníkovi poskytnúť akékoľvek plnenie za neobvyklých podmienok
Novela Obchodného zákonníka vyslovene zakazuje vrátenie vkladu spoločníkom s. r. o., komanditistom k. s. a členom družstva, o čom ste si mohli prečítať v článku Zmeny v Obchodnom zákonníku účinné od 29. apríla 2015. Na to nadväzujú aj nové ustanovenia § 67j Obchodného zákonníka, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016. Budú spresňovať zákaz vrátenia vkladov v obchodných spoločnostiach a družstvách a vykladať, čo všetko sa za vrátenie vkladu spoločníkovi bude považovať.
Za vrátenie vkladu sa nebude považovať len vrátenie konkrétnej majetkovej hodnoty, ktorú spoločník do spoločnosti predtým vložil. Vrátením vkladu bude akékoľvek plnenie, ktoré poskytuje spoločnosť v prospech spoločníka bez primeraného protiplnenia, bez ohľadu na formu dojednania alebo jeho platnosť. V praxi teda pôjde o akékoľvek transakcie, ktoré sa uskutočňujú na úkor spoločnosti v prospech spoločníka za podmienok nie obvyklých v bežnom obchodnom styku ako napríklad dar, bezplatný prenájom motorového vozidla alebo bezúročná pôžička spoločníkovi.
Pri určovaní primeranosti protiplnenia, ktoré by mal spoločník poskytnúť spoločnosti, sa má posudzovať obvyklá trhová cena ako aj cena, za ktorú obdobné plnenia spoločnosť poskytuje v bežnom obchodnom styku iným osobám. V prípade, že takéto informácie o cene nie sú k dispozícii, musí sa pri jej stanovovaní vychádzať z najpravdepodobnejšej ceny plnenia ku dňu plnenia v danom čase a mieste, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou a zohľadnení všetkých dostupných informácií.
Na účely zákazu vrátenia vkladov sa za spoločníka nebude považovať len súčasný spoločník, ale aj:
- bývalý spoločník, ak k plneniu došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo
- osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od poskytnutia plnenia („budúci spoločník“ v čase poskytnutia plnenia).
Za plnenie poskytnuté v prospech spoločníka sa považuje plnenie poskytnuté:
a) tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom 5 %,
b) blízkej osobe spoločníka,
c) osobe konajúcej na účet spoločníka,
d) osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod (schránková spoločnosť), ak táto osoba nepreukáže, že nešlo o vrátenie vkladu osobe podľa písmen a) až c).
Za spätné vrátenie nezákonného plnenia poskytnutého spoločníkovi bude ručiť štatutárny orgán
Ak spoločnosť v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka o zákaze vrátenia vkladu poskytne spoločníkovi plnenie, musí sa takého plnenie podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť spoločnosti vo výške rozdielu medzi protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané a skutočne poskytnutým protiplnením.
Povinnosť vrátenia plnenia nemôže spoločnosť spoločníkovi odpustiť a štatutárny orgán je povinný vymáhať vrátenie plnenia od spoločníka. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase protizákonného vrátenia vkladu, ručia za vrátenie vkladu späť spoločnosti. Za spätné vrátenie vkladu ručia aj tí členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali túto funkciu v období, v ktorom spoločnosť nárok na spätné vrátenie vkladu neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. Ručenie členov štatutárneho orgánu sa bude vzťahovať na vklady vrátené spoločníkom po 1. júli 2015.
Základné imanie pri zakladaní spoločnosti nebude od 1.1.2016 potrebné vkladať na bankový účet
Novela Obchodného zákonníka prináša aj pomerne zásadnú zmenu pri zakladaní obchodných spoločností. V súčasnosti platí, že peňažné vklady alebo časti peňažných vkladov splatené pred vznikom spoločnosti sa musia povinne vkladať na osobitný bankový účet zriadený správcom vkladu. Následne správca vkladu vyhotovuje písomné vyhlásenie o splatení vkladov alebo ich častí a pri peňažných vkladoch preukazuje ich splatenie výpisom z účtu v banke. Písomné vyhlásenie správcu vkladov a výpis z bankového účtu sa prikladajú k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.
Od 1. januára 2016 bude táto povinnosť minulosťou a peňažné vklady alebo ich časti bude možné vkladať do spoločnosti prostredníctvom správcu vkladu aj v hotovosti. Následne bude správca vkladov vyhotovovať len písomné vyhlásenie o splatení vkladov, ktoré sa priloží k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Pri splácaní peňažných vkladov pred vznikom spoločnosti tak nebude už viac potrebný výpis z účtu v banke preukazujúci ich splatenie.
TIP: Chystáte sa zmeniť obchodné meno, výšku základného imania alebo iné údaje o spoločnosti? Využite naše služby a nechajte si zapísať zmeny do obchodného registra.
Pred vyplatením zisku musí s. r. o. alebo a. s. testovať, či sa jeho vyplatením nedostane do úpadku
S.r.o. alebo a. s. budú od 1. januára 2016 povinné pred vyplácaním zisku alebo pred rozdeľovaním iných vlastných zdrojov skúmať, či sa jeho vyplatením nedostanú do predlženia alebo nebudú platobne neschopné. Predlženie nastáva vtedy, keď má spoločnosť záporné vlastné imanie (hodnota záväzkov prevyšuje hodnotu majetku) a má viac ako jedného veriteľa. Platobná neschopnosť je definovaná ako neschopnosť plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Pojmy úpadok a hroziaci úpadok úzko súvisia s najdôležitejšou zmenou, ktorú prináša novela Obchodného zákonníka a ktorou je kríza obchodnej spoločnosti. O zavedení tohto nového inštitútu sa viac dočítate v samostatnom článku Spoločnosť v kríze - nový inštitút v Obchodnom zákonníku od 1.1.2016.
