Ponúknuť k ubytovaniu aj netradičný zážitok môže byť dobrý spôsob, ako sa odlíšiť od konkurencie a vryť do pamäte hostí. Čo vymysleli slovenskí podnikatelia a majitelia penziónov?
Podnikateľom v cestovnom ruchu kreativita nechýba. Dôkazom sú aj mnohí majitelia ubytovacích zariadení, ktorí sa rozhodli svojim zákazníkom ponúknuť okrem príbytku aj netradičný zážitok. Inšpirujte sa inovatívnymi nápadmi podnikateľov, ktorí vedia, ako sa dá návštevníkovi navždy vryť do pamäti nezvyčajným ubytovaním a urobiť si tak tú najlepšiu reklamu.
Pohodlie hotela v štýle bežného kempovania - nový trend ubytovania aj na Slovensku
Na jar v roku 2019 sa zaplnila ďalšia diera na slovenskom trhu, ktorá zachytáva novodobý ubytovací trend. V Banskej Štiavnici vznikol prvý Glamping alebo „glamorous camping“ na našom území. V preklade názov znamená „luxusné kempovanie“ a jeho cieľom je spájať pocit dobrodružstva z kempovania v prírode s hotelovým pohodlím. Ide o chatky alebo akési veľké stany, no ich zariadenie pripomína komfort hotelov. „Na Glamping sme po prvýkrát narazili v Slovinsku, kde je táto forma ubytovania veľmi obľúbená. Glamping si nás v sekunde získal a keďže na Slovensku vtedy nič podobné nebolo, rozhodli sme sa situáciu na trhu zmeniť. Medzi naším rozhodnutím a realizáciou ubehlo len pár mesiacov. Boli sme tak nadšení, že už neexistovalo nič, čo by naše plány dokázalo zastaviť,“ spomína Zoltán Müller, majiteľ ForRest Glampingu.
Pre vytvorenie nezvyčajného stanového mestečka si zakladatelia vybrali Banskú Štiavnicu. Pri výbere lokality sa zamerali na ponuku okolia a obľúbenosť pre dovolenkárov. Hľadali miesto, kde ešte stále vládne príroda a poskytuje ľuďom z mesta útočisko pred hektickým životom. Miesto ich zaujalo množstvom historických pamiatok, vodnými nádržami – tajchmi a ponukou Štiavnických vrchov, ktoré lákajú turistov aj cyklistov. „Všetky tieto atribúty napovedali, že sme na správnom mieste. Nie ďaleko od hlavného mesta, ale predsa v srdci prírody. Že sme dobre vybrali potvrdzujú aj naši návštevníci,“ tvrdí majiteľ.
Svoje rozhodnutie vytvoriť na Slovensku ubytovanie v podobe luxusného kempingu považuje Zoltán Müller za správne. No začiatky neboli jednoduché. Najväčšou prekážkou pre podnikateľa boli formality a byrokracia. Keďže ich stanové chatky nie sú ani stavbou, ani stanom, stálo veľa úsilia prekonať množstvo administratívnych, technických a legislatívnych prekážok, kým sa objekt podarilo uviesť do prevádzky. Projekt však neustále budujú a skrášľujú. Začiatky ForRest Glampingu sa spájajú aj s nedôverou zákazníkov. „Otvárali sme v jeseni 2019. Spočiatku boli ľudia nedôverčiví, báli sa, že im bude v chatkách zima. Naše stanové chatky sú však v zime zateplené a vykurované, čiže tento mýtus nám pomohli vyvrátiť samotní návštevníci,“ spomína majiteľ ubytovania. Na jar v roku 2020 im zasa do podnikania zasiahla pandémia COVID-19. Z dôvodu mimoriadneho stavu museli aj oni svoje stany pre návštevníkov zatvoriť. Po uvoľnení opatrení sa k nim začali návštevníci doslova hrnúť a prevádzkovateľ sa teší z plného obsadenia a každého jedného zákazníka.
Glamping je na našom území ešte v úplných začiatkoch. ForRest Glamping preto nemá na Slovensku priamu konkurenciu. Ubytovanie v klasických hoteloch je však podľa majiteľa stanových chatiek málo dobrodružné. O zážitok sa teda snažia spojením komfortných postelí, súkromnou kúpeľňou či kuchynkou priamo v stanoch, no stále zákazníci ostávajú v kontakte s prírodou, ktorá tvorí okolie areálu. Chatky majú buď pre dvojice, alebo aj pre štvorčlenné a šesťčlenné partie či rodiny. Každá chatka má svoju terasu a súkromné ohnisko, ponuku rozširujú aj o možnosť objednať si súkromnú vírivku na terasu.
Príklady glampingového trendu vidno aj v susedných Čechách. Nápad luxusného kempovania podnikatelia využívajú v rôznych formách. Vytvárajú napríklad stredoveký kemp s ôsmimi vojenskými stanmi zariadenými v stredovekom štýle, ale aj zrub postavený na jazierku, ktorý ponúka možnosť rybárčenia či relax v saune.
Netradičné ubytovanie, ktoré hosťom umožňuje preniesť sa do rozprávky
Klasické slovenské koliby, či už ide o reštaurácie alebo penzióny, patria k obľúbeným turistickým miestam, pretože návštevníkov vracajú do dávnych čias a dnešného človeka zoznamujú s našimi národnými tradíciami. Jedným z takýchto podnikov je aj Penzión Koliba v Dolnom Kubíne, ktorý jej majitelia prevádzkujú od roku 2005 nielen ako ubytovacie zariadenie, ale aj ako reštauráciu. Dlhšiu dobu sa však zamýšľali nad vybudovaním ďalšej ubytovacej kapacity. Urobili si teda krátku analýzu ubytovacích kapacít v okolí regiónu, analyzovali klientelu, ktorá k nim prichádza počas letnej a zimnej sezóny a rozhodli sa pre postavenie samostatne stojacich apartmánov. Poskytnúť v nich však chceli okrem komfortu a pocitu súkromia aj príbeh. Vymysleli preto chatky v téme klasických rozprávok. Ku Kolibe dokúpili pozemok a vybudovali Rozprávkovú dedinku.
Súčasťou každého domčeka je kniha s konkrétnou rozprávkou, prostredníctvom ktorej chcú deti aspoň na chvíľu odtrhnúť od mobilov a tabletov. „Inšpiráciu sme našli počas cestovania. Podobných rezortov je vo svete viac, no my sme sa snažili adaptovať domčeky na naše podmienky a našej kultúre. Snažili sme sa dať ubytovaniu dušu a príbeh,“ spomína Jozef Gustiňák, spolumajiteľ a spoluprevádzkovateľ Penziónu Koliba a Rozprávkovej dedinky. Zákazníci majú možnosť vybrať si z ubytovania napríklad v Domčeku na stračej nôžke, v Domčeku Maťka a Kubka či v Perníkovej chalúpke.
Majitelia ubytovania sa pokúsili na vybudovanie dedinky požiadať aj o podporu z fondov Európskej únie. Napriek úsiliu vynaloženému na kopu byrokratických záležitostí im ale bola žiadosť napokon zamietnutá. V pláne vybudovať Rozprávkovú dedinku ich to však nezastavilo.
Tri roky fungovania dedinky spolumajiteľ hodnotí ako pozitívne a rozhodnutie vybudovať ju považuje za veľmi dobré. Zároveň dúfa, že aj po uplynutí dlhšieho časového úseku bude mať rovnaký názor. „Kto podniká vie, že vždy sa dá urobiť niečo inak, možno lepšie, možno horšie. Jedna vec je materiálne vybudovať prevádzku, druhá je vdýchnuť dušu, dobrú energiu. Toto hostia spoznajú. Všímam si, že mnohé z vecí, ktoré sú pre hosťa veľmi dôležité, sú práve tie zadarmo – úsmev, komunikácia, milé vystupovanie, záujem o hosťa, snaha pomôcť či poradiť. Dnes, keď si môžeme kúpiť akýkoľvek luxus, sa spomínané veci stávajú nedostatkovým tovarom,“ zamýšľa sa Jozef Gustiňák.
Drevené domčeky na stromoch už nepatria len do detskej fantázie
Mnohí si v detstve želali domček na strome. Niektorým ho otcovia a starí otcovia postavili, niektorí si zasa „bunkre“ stavali spolu s kamarátmi z ulice. Konceptu takýchto príbytkov sa chopili viacerí podnikatelia na Slovensku aj v zahraničí a vznikol nový trend ubytovania v chatkách postavených v korunách stromov. Domček v korunách borovíc nájdete na Spiši, Dubodom vo Svätom Jure, Oaktreehouse v Modre, WildHouse na Donovaloch a jedným z nich je aj Treehouse pri Trenčianskych Tepliciach. Jeho tvorca, Marián Pavlík, nosil myšlienku netradičného ubytovania v hlave už dlhšie. Pomerne často cestoval a práve koncept treehouse videl prvýkrát na Novom Zélande. „Myšlienka realizácie podobného projektu prišla počas ďalšej väčšej výpravy do Ázie, kde sme strávili s manželkou takmer tri mesiace. Po návrate domov sme boli plní energie a mali sme veľkú chuť venovať sa turizmu a realizácii vlastného projektu, ktorý prinesie kúsok exotiky aj k nám, na Slovensko,“ spomína Marián.
Svojim zákazníkom chceli dopriať ničím nerušený relax a dobitie „bateriek“. Lokalitu zakladateľ Treehouse-u považoval za kľúčovú. Pri podobných projektoch je podľa neho potrebné vybrať miesto, ktoré má súlad medzi atraktivitou z pohľadu návštevníkov a medzi potrebami z pohľadu výstavby a prevádzky. „Výber lokality u nás prebiehal takmer rok, keďže sme nemali skúsenosti s takýmto projektom a bolo potrebné prihliadať aj na vitalitu stromov, ktoré musia splniť požiadavky statika. Nakoniec vyhrali Trenčianske Teplice, kde nie je núdza o zdatné a zdravé stromy vo veku 100 – 120 rokov, ideálne na výstavbu domčeka na strome. Zároveň ide o miesto atraktívne pre návštevníkov z pohľadu kúpeľníctva, kultúry a turizmu všeobecne,“ spomína zakladateľ ubytovania Treehouse.
Do lesa a prírody samotnej však nechceli zásadným spôsobom zasahovať, preto sa snažili výstavbu domčeka prispôsobiť stromom. „Do stromov sa vôbec nevŕtalo a ani nijak inak nezasahovalo,“ uvádzajú prevádzkovatelia na webovej stránke ubytovania. Stromy tak môžu naďalej žiť a rásť svojím tempom. Aj toto je jedna z vecí, ktorá ich stavbu robí výnimočnou. Hoci zakladateľ Treehouse-u v Trenčianskych Tepliciach upozorňuje, že každý domček je unikátny, odlišujú sa spôsobom výstavby, vybavením či spôsobom, akým ho chce majiteľ prevádzkovať.
Navyše pripomína, že prívlastok „treehouse“ alebo „dom na strome“ má dnes už viacero objektov. Ide pritom aj o také stavby, ktoré sú len v metrovej výške na kovových koloch, s plechovou strechou a plastovými oknami, no so stromami iba susedia. „My sme si vybrali cestu poctivej stavby domčeku v korunách stromov, kde stromy hrajú podstatnú rolu v statike aj dizajne domčeka. Hlavným materiálom je drevo a ostatné materiály sú v súlade s lesom a prírodou.“ Takýchto naozajstných domov na stromoch je na Slovensku ešte len pár, a preto Marián Pavlík vidí skôr vzájomné dopĺňanie sa ako konkurenčný súboj.
Svoje rozhodnutie vybudovať netradičné ubytovanie hodnotí pozitívne. V priebehu štyroch rokov fungovania už majú aj svojich verných zákazníkov, ktorí sa k nim radi vrátia. Avšak, nakoľko ide o naozaj zážitkovú noc, bez tečúcej vody a elektriny, hostia skôr odporúčajú krátkodobý pobyt v korunách stromov svojim priateľom a rodine. „Veľmi často počúvame historku, že hostia dostali zážitkové ubytovanie v Treehouse od rodiny, ktorá u nás bola minulý rok,“ spomína Marián Pavlík. Väčšie percento hostí sa vracia do Treehouse apartmánov. Ide o nadväzujúci projekt, ktorého hlavnou myšlienkou je využiť prírodné materiály pri výrobe nábytku, dizajn prispôsobiť domčekom na stromoch a dostať pocit lesa a prírody do klasického apartmánu. Ten na oplátku ponúka komfort a vybavenie potrebné pri dlhších pobytoch, čo oceňujú najmä rodiny s deťmi.
Jazda pomedzi voľne pustené tigre a levy ako benefit pre ubytovaných
Malkia Park v Orechovej Potôni nie je obyčajná ZOO. Ošetrovatelia sa tu snažia o poskytnutie prirodzených podmienok pre šelmy, ktoré od svojho detstva vyrastali v zajatí. Cieľom zakladateľky, Klaudie Kollár, bolo vytvoriť útočisko pre nechcené šelmy, ktoré sa stanú nepotrebnými pre pôvodných majiteľov. Park vznikol po zachránení prvej levice Malkii, ktorej meno v preklade znamená „kráľovná“. Po levici sa rozhodli zariadenie pomenovať, no okrem náznaku, kto je kráľovnou parku, sa preklad jej mena snažili prejaviť v kráľovských podmienkach, aké šelmám vytvárajú. Rodičia Malkie síce pochádzajú z cirkusu, no levica sa narodila už u súkromnej osoby. Mama ju odvrhla, a tak bola odsúdená na pomoc človeka. Podobné príbehy sa ukrývajú za väčšinou zo zvierat v Malkia Parku. Zachránené jedince však nie sú jedinou odlišnosťou od iných ZOO.
V parku návštevníkom ponúkajú viaceré atrakcie, ako napríklad komentované kŕmenie ošetrovateľov, možnosť kŕmiť zvieratá zakúpeným krmivom, ale aj možnosť stať sa na jeden deň samotným ošetrovateľom. Keďže posledná spomínaná aktivita sa začína v skorých ranných hodinách, rozhodli sa minulý rok vytvoriť blízko Malkia Parku aj ubytovanie. „Návštevníci prichádzajúci z ďalekých miest majú možnosť v pokoji si užiť atmosféru divočiny a zvuky našich šeliem, opíc či vtáctva. Zážitkový balík ‚Staň sa ošetrovateľom na jeden deň‘ začína skoro ráno, preto môžu záujemcovia, ktorí nie sú z okolia, prespať v našom penzióne,“ vysvetľuje Klaudia Kollár, zakladateľka Malkia Parku. Nedávno pridali do ponuky pre ubytovaných atrakciu v podobe Safari jazdy. Záujemcovia sa v aute prevezú priamo pomedzi šelmy v špeciálnom safari výbehu, levy a tigre tak vidia z bezprostrednej blízkosti.
S vytvorením ubytovania v Malkia Parku nebol väčší problém, aj v tomto prípade však prevádzkovatelia negatívne hodnotia množstvo byrokracie, obmedzení, povolení a pod. Novú budovu stavať nepotrebovali, bola tam už pri vzniku Malkia Parku. Stačilo ju len doladiť v štýle, ktorý bude hosťom pripomínať, že sú stále medzi zvieratami. Hoci je Malkia Park na trhu len krátko, majú už svojich stálych zákazníkov, ktorí sa radi vracajú nielen do penziónu, ale aj do parku. Podporiť zariadenie okrem návštevy môžu záujemcovia aj adopciou zvierat. Ide o finančný príspevok, ktorý putuje na starostlivosť konkrétneho zvieraťa. Adoptívnemu rodičovi je potom adresované poďakovanie umiestnené na dverách časti, kde zviera býva a jeden voľný vstup do parku.
Kombináciu glampingového ubytovania v korune stromov ponúkajú kúsok za hranicami aj Česi v Safari Parku v Hradci Králové. Vybudovali tu „hotelové“ stany na stromoch, no prevádzkovatelia majú v ponuke aj africké bungalovy alebo klasické africké stany. Umožňujú tiež ubytovať sa s vlastným karavanom či stanom. Výber nechávajú na preferenciách návštevníkov. Čo je ale tou pridanou hodnotou tohto zážitkového ubytovania? Všetky typy príbytkov sú v tesnej blízkosti výbehu exotických zvierat, hostia teda majú počas celej návštevy priamy výhľad na výbeh napríklad žiráf, zebier či pakoní.
