"Účtovné výkazy sú ako bikiny. To, čo ukazujú, je zaujímavé, ale to, čo skrývajú, je ešte zaujímavejšie."
Investor, ktorý zvažuje kapitálový vstup do malého a stredného podniku prípadne banka, od ktorej žiadate úver, potrebujú objektívne merítka, aby posúdili tak hodnotu spoločnosti ako aj pravdepodobnosť, že plány, ktoré predkladáte, majú šancu na úspech. Existujú tri základné relevantné výkazy, ktorými sú súvaha, výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov (z anglického Cash flow). Rozdiel medzi týmito výkazmi sa pokúsime vysvetliť čo najviac obrazne, preto prosíme všetkých problematiky znalých o pochopenie.
Súvaha by sa dala nazvať momentkou dňa. Tento výkaz sa pripravuje k určitému dátumu a zobrazuje všetky aktíva (majetok), ktorý podnik vlastní aj dlží ku dňu zostavovania. Pri zostavovaní výkazu sa postupuje tak, že na ľavej strane výkazu sa sčítajú všetky aktíva (majetok), napríklad nehnuteľnosti, stroje, hotovosť v banke, tovar na sklade či pohľadávky, ktoré evidujeme voči svojim odberateľom a podobne. Na pravej strane výkazu evidujeme vlastné imanie a záväzky, ktoré sú odpoveďou na otázku, odkiaľ a z akých zdrojov sme aktíva nadobudli. Platí tvrdenie, že aktíva nadobudne podnikateľ buď z vlastných alebo cudzích zdrojov. K vlastným zdrojom (imaniu) môžeme priradiť napríklad vklad do podnikania, prípadne zisk, ktorý sa počas fungovania spoločnosti vytvoril, medzi cudzie zdroje zaradzujeme napríklad záväzky voči dodávateľom, svojim zamestnancom, bankový úver a podobne. Pri správne vedenom účtovníctve platí základná zásada: aktíva = vlastné imanie + cudzie zdroje.
Výkaz ziskov a strát, resp. výsledovka naopak nie je momentkou dňa, ale súhrnom všetkých výnosov a nákladov za dané obdobie, väčšinou za kalendárny rok. Pri zostavovaní tohto výkazu sa postupuje tak, že sa sčítajú všetky výnosy vrátane „rozpracovanosti“ a odpočítajú všetky náklady vrátane vynaložených nákladov na „rozpracovanosť“. Príkladom rozpracovanosti sú napríklad nedokončené výrobky. Taktiež sa vytvára rezerva pre náklady budúcich období ako je napríklad ešte nezaplatená faktúra za energie, pretože energia už bola spotrebovaná a náklad vlastne už vznikol. Na konci daného obdobia je výsledkom podnikateľskej činnosti zisk, strata alebo vyrovnaný výsledok hospodárenia, ktorý môže vzniknúť aj ako dôsledok účtovnej šikovnosti podnikateľa a legálnej snahy vyhnúť sa plateniu daní.
Mohlo by sa zdať, že tieto 2 výkazy už postačujú na hodnotenie úspešnosti podniku, no nie je tomu celkom tak. Uvedieme krátky príklad.
Príklad:
Predstavte si firmu, ktorá v minulom roku vytvorila slušný zisk a po inventúre zistila, že má na sklade stále veľké množstvo tovaru. Súvaha ako aj výsledovka vyzerajú teda nádejne a napriek tomu spoločnosť môže mať existenčné problémy. To, čo treba dodať, je skutočnosť, že ide o spoločnosť predávajúcu hračky, špecializujúcu sa na vianočné darčeky.. Z tohto dôvodu výsledky januárovej inventúry nie sú dobré, pretože spoločnosť má na sklade len veľmi ťažko predajné zásoby tovaru. V ďalších mesiacoch teda podnikateľ môže očakávať nízky príjem pri výdavkoch porovnateľných predchádzajúcim mesiacom.
Prehľad peňažných tokov (cash flow) teda hovorí o tom, ako do firmy skutočne prichádzajú a odchádzajú príjmy a výdavky vrátane DPH. Na strane príjmov sa zaznamenávajú príjmy nie v deň, keď boli vyfakturované, ale v deň, keď reálne prišli na bankový účet. Na strane nákladov spíšeme všetky vyplatené náklady a to v momente, v ktorom opúšťajú bankový účet. Čiže v cash flowe nezaznamenávame to, čo dlžíme, ale len to, čo sme už zaplatili. Tieto finančné toky môžeme sledovať denne, týždenne, mesačne aj ročne. V podnikateľskom pláne bude investora zaujímať takáto projekcia smerom do budúcna. Tok hotovosti sa často považuje za najpresnejší indikátor úspešnosti malého a stredného podniku a je najdôležitejším finančným výkazom v procese investície do takéhoto podniku. Pre účely získania investície alebo pôžičky sa často pripravuje tento výkaz až na tri roky dopredu, napriek tomu, že málokedy sa stáva, že čísla vo výkaze sú presné a spoľahlivé. Táto skutočnosť však nijako neznižuje dôležitosť, pretože nimi preukazujte, že ste starostlivo zvážili životaschopnosť vášho podnikateľského zámeru. Schopnosť byť realistický je určite tým najdôležitejším parametrom pri príprave akýchkoľvek projekcií, preto starostlivo zvážte vaše predpoklady, lebo raz budú vaše predpovede konfrontované s realitou.
Príklad:
Pán šéfkuchár sa rozhodol opustiť svoje zamestnanie a v októbri dáva výpoveď svojmu zamestnávateľovi. Zároveň pripravuje podnikateľský plán spolu s predpoveďou hotovostných tokov.
Jeho myšlienka je ponúknuť menším firmám v regióne alternatívu klasickej závodnej kuchyne. Predpoveď hotovostných tokov predpokladá, že pán kuchár bude mať prvého klienta v januári, ďalšieho vo februári a v apríli pri 5 klientoch jeho výnosy po prvý krát prekročia jeho náklady.
Bohužiaľ, v posledných 2 mesiacoch roka vôbec nemal čas na to, aby potenciálnych klientov kontaktoval a predstavil im svoj zámer. Hneď začiatkom januára sa však s vervou vrhá na potenciálnych klientov a začne ich telefonicky kontaktovať. Jeho uvažovanie znie celkom logicky: za hodinu obvolá 5 firiem, deň má 8 hodín, to znamená, že zo 40 telefonátov sa nejaký musí skončiť úspešne. Avšak po 2 týždňoch snahy pán šéfkuchár zisťuje, že dopracovať sa k osobe, ktorá má v kompetencii zaoberať sa jeho ponukou, predpokladá aspoň 3 telefonáty a máloktorá firma je s ním ochotná vôbec začať diskutovať na túto tému a už vôbec nie telefonicky. Najviac kompetentní ľudia sú ťažko zastihnuteľní a plánujú si stretnutia s 3-týždňovým predstihom. A ak sa aj pán šéfkuchár dokáže s nimi dohodnúť na pracovnom stretnutí, kde dospejú k poznaniu, že spolupráca by sa dala realizovať, firma kladie šéfkuchárovi ďalšie požiadavky, ktoré buď akceptuje alebo o možnosť spolupracovať definitívne príde. Z načrtnutej situácie je zrejmé, aký dopad na cash flow budú mať tieto kľúčové predpoklady, ktorými sú počet zákazníkov, rýchlosť ich získania, cena vašej služby/produktu a rýchlosť platby zákazníka.
