Odstupné a odchodné predstavujú odlišné peňažné kompenzácie pre zamestnanca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Kedy má nárok na odstupné či odchodné a v akej výške?
Čo je odstupné a odchodné?
Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru. Nárok na odstupné vzniká len vtedy, ak:
- sa pracovný pomer ukončuje vzájomnou dohodou alebo
- jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa pri niektorom z piatich ďalej vymenovaných dôvodov
- vtedy, ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť zamestnancovi odstupné dobrovoľne.
Odchodné je zas peňažnou kompenzáciou určenou pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku (prípadne do invalidného dôchodku) po tom, čo u rovnakého zamestnávateľa pracoval aj pred nástupom do dôchodku. Pri odchodnom nezáleží na dôvode skončenia pracovného pomeru, avšak rozhodujúci je spôsob ukončenia spolupráce – v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru (pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny či právoplatné odsúdenie zamestnanca pre trestný čin) nárok na odchodné nevzniká, zatiaľ čo pri výpovedi alebo vzájomnej dohode áno.
Odstupné a odchodné sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení ďalej uvedených podmienok vzniknúť nárok na oba typy kompenzácie súčasne.
Ak vás zaujímajú aj informácie o výpovednej dobe, prečítajte si článok Výpoveď a výpovedná doba zamestnanca v roku 2024
Kedy má zamestnanec nárok na odstupné v roku 2024?
Zamestnanec má nárok na odstupné vtedy, ak:
- jeho pracovný pomer, ktorý trval aspoň 2 roky, je ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z niektorého z ďalej uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce, alebo
- jeho pracovný pomer, ktorý trval ľubovoľne dlho (aj menej ako 2 roky), je ukončený vzájomnou dohodou z niektorého z ďalej uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce:
1. Zamestnávateľ (firma ako taká) alebo jeho časť (napr. jedna z viacerých kamenných predajní) sa ruší alebo sa premiestňuje, pričom zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce – v tomto prípade do veľkej miery záleží na tom, ako široko bolo v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce;
Príklad na vznik nároku na odstupné pri výpovedi z organizačných dôvodov
Zamestnávateľ a zamestnanec v roku 2021 uzavreli pracovnú zmluvu na pozíciu predavač s miestom výkonu práce v predajni na Obchodnej ulici v centre Bratislavy. Zamestnávateľ svoju predajňu v roku 2024 presťahoval na Námestie hraničiarov v mestskej časti Petržalka, pričom zamestnanec so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce (s dodatkom k pracovnej zmluve) nesúhlasí. Keďže nová adresa predajne sa nezhoduje s dohodnutým miestom výkonu práce v pracovnej zmluve, pričom zamestnávateľ nechce zamestnancovi poskytovať náhradu mzdy pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa (pre nemožnosť prideľovať zamestnancovi prácu v už neexistujúcej predajni), zamestnávateľ so zamestnancom ukončí pracovný pomer výpoveďou. Zamestnanec má v takomto prípade nárok na odstupné.
Príklad na vznik nároku na odstupné pri výpovedi z organizačných dôvodov
Zamestnávateľ a zamestnanec v roku 2021 uzavreli pracovnú zmluvu na pozíciu predavač s miestom výkonu práce v Bratislave, a to bez vymedzenia konkrétnej adresy. Zamestnávateľ svoju predajňu v roku 2024 presťahoval z Obchodnej ulice v centre Bratislavy na Námestie hraničiarov v mestskej časti Petržalka, pričom zamestnanec so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce nesúhlasí. Keďže k zmene pracoviska došlo v rámci dohodnutého miesta výkonu práce (v rámci mesta Bratislava), zamestnanec v takomto prípade musí zmenu pracoviska akceptovať, v opačnom prípade sa vystavuje riziku skončenia pracovného pomeru pre absenciu v práci. Nesúhlas so zmenou pracoviska v rámci rovnakej obce teda zamestnancovi nezakladá nárok na odstupné.
2. Zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (napr. 13.1.2024 zamestnávateľ rozhodne o tom, že určitá pracovná pozícia bude k 29.2.2024 zrušená);
3. Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (napr. zamestnanec vykonávajúci sťahovacie práce, ktorý pre problémy s chrbticou nemôže podľa posudku lekára manipulovať s ťažkými bremenami);
4. Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo v prípade, ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (napr. pracovník na pracovisku s nadmerným hlukom, chladom, teplom, nebezpečným žiarením a pod.) určenú rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva, pričom daný stav nebol zapríčinený porušením povinností zamestnanca (napr. pri úraze pod vplyvom alkoholu alebo porušení pravidiel BOZP).
Ak pracovný pomer končí z vyššie uvedených dôvodov a sú splnené podmienky pre poskytnutie odstupného, dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je možné nárok na odstupné vylúčiť, resp. zamestnanec sa takéhoto nároku nemôže platne vzdať.
Ak výpoveď dáva zamestnanec, nárok na odstupné mu nevzniká
V prípade, že výpoveď dáva zamestnanec, nárok na odstupné mu nevzniká. Nárok na odstupné nevzniká ani zamestnancom pracujúcim na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Na odstupné napokon nemá nárok ani zamestnanec, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa (napríklad pri predaji podniku).
Keďže odstupné predstavuje dodatočnú finančnú kompenzáciu, zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru výpoveďou počas výpovednej doby nárok na štandardnú mzdu, ktorá sa dopĺňa o odstupné až po skončení pracovného pomeru – zamestnancovi je odstupné vyplatené spolu so mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Od čoho závisí výška odstupného v roku 2024?
Výška odstupného v každom jednotlivom prípade závisí od týchto okolností:
- od toho, či bolo v pracovnej zmluve, v internom predpise či v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie, než zákonom garantované odstupné (nižšie odstupné naopak nie je možné dohodnúť), prípadne dobrovoľné odstupné v ľubovoľnej výške;
- od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca;
- od toho, či sa pracovný pomer končí vzájomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou zamestnávateľa;
- od toho, aký je dôvod skončenia pracovného pomeru.
Prehľad jednotlivých výšok odstupného v závislosti od týchto okolností uvádzame v tabuľkách nižšie.
Výška odstupného pri výpovedi z pracovného pomeru v roku 2024
| Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa | ||
|---|---|---|
| Dôvod skončenia pracovného pomeru | ||
| Celková doba trvania pracovného pomeru | Zrušenie alebo sťahovanie zamestnávateľa (1), nadbytočnosť zamestnanca (2), nespôsobilosť pokračovať v práci pre zdravotný posudok (3) | Nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo dosiahnutie najvyššej miery expozície (4) |
| Menej ako 2 roky | Žiadne odstupné | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 2 roky a menej ako 5 rokov | Odstupné vo výške 1 priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 5 rokov a menej ako 10 rokov | Odstupné vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 10 rokov a menej ako 20 rokov | Odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 20 rokov | Odstupné vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
Výška odstupného pri dohode o ukončení pracovného pomeru v roku 2024
| Odstupné pri skončení pracovného pomeru vzájomnou dohodou zamestnanca a zamestnávateľa | ||
|---|---|---|
| Dôvod skončenia pracovného pomeru | ||
| Celková doba trvania pracovného pomeru | Zrušenie alebo sťahovanie zamestnávateľa (1), nadbytočnosť zamestnanca (2), nespôsobilosť pokračovať v práci pre zdravotný posudok (3) | Nemožnosť pokračovať v práci pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo dosiahnutie najvyššej miery expozície (4) |
| Menej ako 2 roky | Odstupné vo výške 1 priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 2 roky a menej ako 5 rokov | Odstupné vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 5 rokov a menej ako 10 rokov | Odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 10 rokov a menej ako 20 rokov | Odstupné vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
| Aspoň 20 rokov | Odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku | Odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku |
Pri výpočte odstupného platí, že za priemerný mesačný zárobok sa určuje podľa pracovného času a hodinovej mzdy za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa má poskytnúť odstupné. Ak zamestnanec v takomto období nepracoval, použije sa pravdepodobný zárobok vypočítaný zo mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol.
Príklad na výpočet odstupného v roku 2024
Zamestnanec u svojho zamestnávateľa odpracoval 6 rokov, pričom jeho pracovný čas bol 40 hodín týždenne. Keďže zamestnanec odstal výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť, vznikol mu nárok na 3-mesačné odstupné, ktoré by malo byť zamestnancovi spolu s výplatou za mesiac máj 2024. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca bol k 1.5.2024 vo výške 6 EUR. Pri výpočte odstupného sa teda použijú nasledovné veličiny:
Priemerný hodinový zárobok: 6 EUR
Pracovný čas: 40 hodín týždenne
Priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac: 173,92 hodín
Priemerný mesačný zárobok zamestnankyne 6 x 173,92 = 1 043,52
Odstupné zamestnanca teda činí 3 x 1 043,52 EUR = 3 130,56 EUR
Vrátenie odstupného pri opätovnom nástupe zamestnanca k rovnakému zamestnávateľovi
V praxi môže nastať situácia, kedy sa zamestnanec po krátkom čase vráti naspäť do zamestnania, v ktorom mu pri skončení pracovného pomeru bolo poskytnuté odstupné. Podľa zákonníka práce v takomto prípade platí, že ak zamestnanec nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi (alebo k jeho právnemu nástupcovi, bez ohľadu na pracovnú pozíciu) do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. To neplatí, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú inak.
Príklad na vrátenie odstupného
Zamestnanec, ktorý pri skončení pracovného pomeru dostal odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku (čas určený podľa poskytnutého odstupného sú teda 3 mesiace), sa po 1 mesiaci od skončenia pracovného pomeru vrátil späť k pôvodnému zamestnávateľovi. V takom prípade je povinný zamestnávateľovi vrátiť pomernú časť odstupného vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku.
Odchodné pri odchode zamestnanca do dôchodku v roku 2024
Zákonník práce stanovuje, že ak sa pracovný pomer zamestnanca končí prvýkrát (u toho zamestavateľa, kde dochádza k prvému skončeniu pracovného po vzniku nároku na dôchodok), pričom daný zamestnanec odchádza do riadneho či predčasného dôchodku alebo do invalidného dôchodku (pri poklese pracovnej schopnosti o viac ako 70 %), patrí mu odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže zároveň rozhodnúť, napr. vo vnútornom predpise, že odchodné bude vyššie.
Aby tento nárok zamestnancovi vznikol, musí požiadať o poskytnutie vyššie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zamestnanec má nárok na odchodné priamo zo zákona a nemusí o jeho poskytnutie výslovne žiadať. Ak však zamestnanec o poskytnutie odchodného svojho zamestnávateľa požiada (žiadosť nemá jasne stanovenú formu a neexistuje pre ňu ani špecifický formulár), v záujme preukázania, že žiadosť bola zamestnávateľovi skutočne doručená, sa zamestnancom odporúča využitie písomnej žiadosti odoslanej doporučenou poštou na adresu sídla zamestnávateľa alebo písomnej žiadosti, ktorej prijatie zamestnávateľ výslovne potvrdí.
Zdanenie a odvody pri vyplatení odstupného a odchodného
Odstupné aj odchodné patria medzi príjmy zamestnanca zo závislej činnosti. Rovnako ako pri mzde je potrebné z týchto plnení platiť preddavky na daň z príjmov, preddavky na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie, ktoré odvedie zamestnávateľ. Výnimkou je odchodné policajtov a vojakov, ktoré síce je predmetom zdanenia, ale odvody sa z neho neplatia.
