Skúšobná doba

Aká je maximálna dĺžka skúšobnej doby a kedy ju možno predĺžiť? Aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa počas skúšobnej doby?

Skúšobná doba je súčasťou obdobia trvania pracovného pomeru. Slúži na to, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom navzájom spoznali. Zamestnávateľ si počas jej trvania overí, či nie sú dôvody na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zamestnanec naopak zistí, či je daná pozícia pre neho vyhovujúca, či ho baví a podobne.

Aký paragraf a zákon upravuje skúšobnú dobu?

Podľa Zákonníka práce (§ 45) skúšobnú dobu možno dohodnúť len v pracovnej zmluve a na maximálne tri mesiace, pričom nie je možné ju predlžovať. Výnimkou sú iba vedúci zamestnanci určitej kategórie, u ktorých možno dohodnúť dlhšiu skúšobnú dobu, najviac na 6 mesiacov.

Táto dohoda musí mať výlučne písomnú formu. Ak by bola dohodnutá inak, napr. ústne, bola by neplatná. Rovnako by bola neplatná aj v prípade, ak by sa pracovná zmluva písomne uzavrela až po vzniku pracovného pomeru.

Počas plynutia skúšobnej  doby môže byť pracovný pomer ukončený tak zo strany zamestnanca ako i zamestnávateľa, a to bez udania dôvodu. Ak riadne dohodnutá skúšobná doba uplynie, pracovný pomer trvá automaticky naďalej. V prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov u toho istého zamestnanca sa skúšobná doba nesmie dohodnúť viackrát.

Či v pracovnej zmluve bude alebo nebude dohodnutá skúšobná doba, ako aj jej dĺžka (v zákonnom maximálnom limite), zákon ponecháva na zmluvnej voľnosti zamestnanca a zamestnávateľa.

Práva a povinnosti zamestnanca počas skúšobnej doby

Počas skúšobnej doby môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek. Nie je pritom potrebné, aby uviedol dôvod, kvôli ktorému sa rozhodol rozviazať  pracovný pomer so svojim zamestnávateľom.

Ďalšou otázkou, ktorá by mohla zamestnanca trápiť, je nárok na dovolenku. Počas skúšobnej doby zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, ak odpracoval príslušný počet dní (§ 100 a nasl.) , ale samotné čerpanie dovolenky v skúšobnej dobe je podmienené súhlasom zamestnávateľa.

Hoci môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek počas trvania skúšobnej doby bez toho, aby uviedol dôvod, musí svoje rozhodnutie doručiť zamestnávateľovi písomne aspoň tri dni pred odchodom z práce. Trojdňová lehota má však iba  poriadkový charakter. To znamená, že v skutočnosti môže byť ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámené druhej strane aj v kratšom čase ako tri dni pred skončením.

Ďalšou povinnosťou zamestnanca, hoci ide iba o skúšobnú dobu, je chodiť do práce načas a bez toho, aby meškal. Počas skúšobnej doby je totiž veľmi dôležité presvedčiť zamestnávateľa o svojej zodpovednosti a schopnosti vykonávať prácu svedomito a podľa nariadení zamestnávateľa. Vo všeobecnosti platí, že práva a povinnosti zamestnanca sa nelíšia v závislosti od situácie, či ešte trvá skúšobná doba alebo už uplynula, s výnimkou práva na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, prípadne práva na čerpanie dovolenky. 

Zhrnutie:

Práva a povinnosti zamestnávateľa pri skúšobnej dobe

Počas plynutia skúšobnej doby nevznikajú práva a povinnosti iba zamestnancovi, ale aj jeho zamestnávateľovi. Ten je oprávnený, rovnako ako zamestnanec, ukončiť pracovný pomer kedykoľvek a bez toho, aby uviedol dôvod..

Výnimkou sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. V týchto prípadoch môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom a materstvom. Tento dôvod musí náležite písomne odôvodniť, inak by bolo skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné.

Aj zamestnávateľ má pri uzatváraní pracovnej zmluvy právo podmieniť vznik pracovného pomeru dojednaním skúšobnej doby, prípadne neuzavrieť pracovný pomer, ak zamestnávateľ so skúšobnou dobou nesúhlasí.

Jeho povinnosťou je dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom jedine písomne v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nesmie zamestnávateľ predlžovať. Výnimkou sú však prekážky v práci, ktoré vznikli na strane zamestnanca. Vtedy sa skúšobná doba automaticky predlžuje o čas, počas ktorého zamestnanec pracovať nemohol.

Zamestnávateľ pri uzatváraní skúšobnej doby musí myslieť na to, že ju nesmie dohodnúť so zamestnancom, ktorý pracuje na dohodu.

Zhrnutie:

Dovolenka počas skúšobnej doby

Počas skúšobnej doby zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku podľa príslušných ustanovení zákonníka práce rovnako, ako by skúšobnú dobu nemal dohodnutú. Prípadné čerpanie dovolenky, na ktorú by vznikol nárok zamestnancovi, je ale podmienené súhlasom zamestnávateľa.

Dĺžka skúšobnej doby – ako sa počíta plynutie

Skúšobná doba sa začína dňom vzniku pracovného pomeru a končí uplynutím posledného dňa, na ktorý bola dohodnutá (§ 37 ZP).

Dĺžku skúšobnej doby je možné dohodnúť nielen určením konkrétneho dňa skončenia skúšobnej doby, ale aj určením počtu mesiacov, týždňov alebo dní, napríklad 3 mesiace, 8 týždňov, alebo 53 dní. Vždy je ale nevyhnutné dodržať maximálnu dĺžku skúšobnej doby (3, resp. 6 mesiacov).

Pri počítaní dátumu skončenia skúšobnej doby nastáva právny účinok uplynutia skúšobnej doby vždy v konkrétny deň, na ktorý koniec skúšobnej doby pripadne. Skúšobná doba teda môže uplynúť aj cez víkend alebo sviatok, na rozdiel od lehôt, ktoré kedy pripadnú na deň pracovného pokoja, posúva sa na nasledujúci pracovný deň.

Ak bola skúšobná doba dohodnutá podľa mesiacov, skúšobná doba uplynie  v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým začala plynúť dohodnutá doba. V prípade, že by takýto deň v kalendári nebol, jej skončenie pripadá na posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca.

Príklad na počítanie plynutia skúšobnej doby

Zamestnanec uzatvoril so svojím zamestnávateľom písomnú dohodu o skúšobnej dobe, pričom jej dĺžku stanovili na tri mesiace. Plynúť začala 31. marca 2020. Posledným dňom jeho skúšobnej doby bude teda 30. jún 2020.

Predĺženie skúšobnej doby – je možné alebo nie?

Podľa zákona (§ 45 ods. 1) nie je možné skúšobnú dobu predĺžiť. Ak však ide o prekážky v práci na strane zamestnanca, zo zákona sa skúšobná doba automaticky predĺži  o čas, počas ktorého prekážky trvali (§ 45 ods. 2). Medzi takéto prekážky patrí napríklad práceneschopnosť, materská dovolenka, svadba, pohreb a podobne.

Aby sa skúšobná doba takýmto spôsobom predĺžila, musí ísť výlučne o prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak by vznikli na strane zamestnávateľa (napr.   zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu nefunkčnosti techniky a pod.), skúšobná doba sa nepredlžuje o čas, počas ktorého zamestnanec nepracoval.

Príklad na pre dĺženie skúšobnej doby z dôvodu prekážky na strane zamestnanca

Zamestnanec si so zamestnávateľom dohodol dňa 01. 04. 2020 dvojmesačnú skúšobnú dobu. Uplynúť mala 01. 06. 2020. V mesiaci máj však zamestnanec 2 dni nepracoval z dôvodu pohrebu jedného z členov jeho rodiny. Keďže z jeho strany mu vznikla prekážka v práci, skúšobná doba sa skončí až 03. 06. 2020.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným zo štandardných spôsobov rozviazania pracovného pomeru počas plynutia skúšobnej doby, ktoré upravuje i zákon (§ 59 ZP). Takýmto spôsobom môže spoluprácu ukončiť tak zamestnanec ako i zamestnávateľ, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez toho, aby vôbec dôvod uviedol (s výnimkou podľa § 72, napr. s tehotnou ženou)

Je potrebné vyhotoviť písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a doručiť ho druhej strane buď osobne na pracovisku alebo doporučenou zásielkou minimálne tri dni pred skončením. Takto ukončiť pracovný pomer je však možné iba počas trvania skúšobnej doby. V prípade, že skúšobná doba uplynie a zamestnanec bude chcieť spoluprácu so zamestnávateľom ukončiť musí tak urobiť iným spôsobom, ktorý uvádza zákon (napr. výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením, uplynutím dohodnutej doby).

Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe musí byť písomné a malo by  obsahovať:

• označenie zamestnanca a zamestnávateľa,
• označenie pracovnej zmluvy,
• deň, ku ktorému sa pracovný pomer končí,
• dôvod ukončenia pracovného pomeru, ak ide o tehotnú ženu, matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu ženu, a pracovný pomer končí zamestnávateľ,
• dátum a podpis.

Príklad na skončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby

Zamestnanec bol prijatý na pozíciu asistenta vo finančnej spoločnosti. So zamestnávateľom sa dohodli na štandardnej trojmesačnej skúšobnej dobe. Tá začala plynúť 01. 03. 2020. O mesiac neskôr však zamestnanec zistil, že daná práca ho nebaví a rozhodol sa skončiť. Zamestnávateľovi osobne doručil písomné oznámenie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňa 05. 04. 2020, pričom uviedol, že pracovný pomer končí dňa 10.04.2020. Týmto dňom pracovný pomer skončil.  

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa prejavuje najmä v nesprávnom počítaní trvania skúšobnej doby a v nesprávnom určení jej konca.

Na rozdiel od procesného práva (napríklad komunikácia s úradmi), kedy postačuje v posledný deň lehoty dať zásielku na poštovú prepravu a lehota bude splnená bez ohľadu na doručenie zásielky až po uplynutí lehoty, v prípade pracovného práva je nevyhnuté, aby oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo druhej strane doručené pred uplynutím skúšobnej doby. Ak napríklad zamestnávateľ v posledný deň skúšobnej doby pošle poštou zamestnancovi oznámenie o skončení skúšobnej doby zamestnancovi domov a ten si ho prevezme až po skončení skúšobnej doby, skončenie pracovného pomeru by bolo neplatné.

Rovnako na platnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe vplýva aj dodržanie písomnej formy, resp. uvedenie dôvodov skončenia v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou, nespočívajúcich s jej materským stavom. Nedodržanie týchto povinností má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Ak ukončil pracovný pomer počas skúšobnej doby neplatne zamestnanec a zamestnávateľ trvá na tom, že s ukončením nesúhlasí, jeho pracovný pomer trvá naďalej. Zamestnávateľ pritom od neho môže požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla od momentu, keď zamestnanec ukončil prácu. Ak ale zamestnávateľ na výkone jeho práce netrvá, spolupráca sa končí aj vzhľadom na neplatnosť úkonu a zamestnávateľ nemôže požadovať od zamestnanca náhradu škody.

V prípade, že ukončil neplatne pracovný pomer zamestnávateľ a zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec na ďalšom výkone práce netrvá, pracovný pomer sa končí a zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy.

Príklad na neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

Zamestnanec nastúpil do práce dňa 01. 01. 2020 a týmto dňom začala plynúť jeho trojmesačná skúšobná doba. Dňa 15. 04. 2020 sa rozhodol, že pracovný pomer ukončí a zamestnávateľovi písomne doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Tá sa však skončila už 01. 04. 2020, a preto je tento spôsob ukončenia pracovného pomeru neplatný a zamestnanec bude musieť použiť iný spôsob, ktorý uvádza zákon (napr. výpoveď, dohodu a pod.).

Príklady na neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

1. Skúšobná doba, ktorú si zamestnanec so zamestnávateľom dohodol, začala plynúť v máji a mala skončiť v auguste 2020. Počas mesiaca júl sa ale zamestnávateľ rozhodol, že s ním ukončí pracovný pomer, pretože na výkon danej práce nie je vhodný. Ústne mu oznámil, že sa jeho pracovný pomer končí. Zamestnanec preto z práce odišiel. V tomto prípade ide o neplatný úkon, keďže oznámenie o ukončení nemalo ani písomnú formu, ani nebolo oznámené vopred. Avšak vzhľadom na to, že zamestnanec nenamietal a prácu ukončil, jeho pomer sa končí dňom oznámenia o ukončení a nemá nárok ani na náhradu mzdy.
2. Zamestnávateľ riadne doručil tehotnej zamestnankyni oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom odkázal na príslušný paragraf zákonníka práce. Zamestnávateľ ale dôvody skončenia nešpecifikoval. Z tohto dôvodu je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné a zamestnankyňa má právo trvať na ďalšom zamestnávaní.