Čo by mal zvažovať človek, ktorý chce podnikať popri zamestnaní? Oplatí sa viac živnosť alebo s. r. o.? Ktorou z týchto foriem ušetrí na daniach a odvodoch?
Fyzická osoba, ktorá chce podnikať popri zamestnaní, rozmýšľa spravidla nad podnikaním na základe živnosti alebo prostredníctvom s. r. o.. Ktorá forma podnikania je však pre zamestnanca, ktorý chce podnikať, výhodnejšia? Odpoveď nie je jednoznačná. V článku si porovnáme niektoré dôležité aspekty podnikania formou živnosti a formou s.r.o. v prípade osoby, ktorá je zároveň zamestnancom v inej firme.
Podnikanie zamestnanca na základe živnosti alebo s. r. o. – je to zakázané?
Zamestnanec, ktorý pracuje v súkromnej sfére (t. j. nie v štátnej sfére) môže popri zamestnaní podnikať na základe živnosti alebo s. r. o., nakoľko žiaden z predpisov mu to nezakazuje. Zamestnanec si však musí dať pozor na to, akému predmetu podnikania sa chce venovať, nakoľko podľa § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) platí, že zamestnanec môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.
V prípade, ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
Ak zamestnanec chce podnikať a vykonávať vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť, podľa § 83 ods. 3 na túto činnosť nepotrebuje súhlas zamestnávateľa.
Upozorňujeme, že uvedené platí len v prípade zamestnanca, ktorý je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere (t. j. na pracovnú zmluvu) a teda neplatí pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (napr. na základe dohody o pracovnej činnosti). Viac informácií nájdete v článku Ako zabrániť zamestnancovi v práci pre konkurenciu?.
Založenie živnosti alebo s. r. o. popri zamestnaní – ako na to a aké vstupné poplatky čakajú podnikateľa?
Prvým dôležitým krokom pre založenie živnosti, či s. r. o. je zvolenie si predmetu podnikania, t. j. oblasti, v ktorej chce fyzická osoba podnikať. Podnikateľ si môže v rámci s. r. o., ako aj v rámci živnosti zvoliť jeden alebo viac predmetov podnikania, pričom si volí spomedzi týchto troch druhov živností, a to z voľnej živnosti, z remeselnej živnosti a viazanej živnosti. To, aké ďalšie kroky urobí podnikateľ po zvolení predmetu/predmetov podnikania nájdete v článkoch Založenie živnosti v roku 2021 alebo Založenie s. r. o. v roku 2021.
Za ohlásenie živnosti čakajú fyzickú osobu, ktorá chce začať podnikať nasledovné poplatky za založenie živnosti:
- poplatok za každú voľnú živnosť vo výške 5 eur, ak ohlási živnosť osobne (v prípade ohlásenia živnosti elektronicky – online je poplatok za každú voľnú živnosť 0 eur),
- poplatok za každú remeselnú alebo viazanú živnosť vo výške 15 eur, ak ohlási živnosť osobne (v prípade ohlásenia živnosti elektronicky – online je poplatok za remeselnú alebo viazanú živnosť 7,50 eur).
Vyššie uvedené poplatky čakajú aj fyzickú osobu, ktorá chce podnikať prostredníctvom s. r. o., nakoľko taktiež musí ohlásiť živnosť, a to osobne alebo elektronicky. Okrem poplatku za ohlásenie živnosti však čaká túto fyzickú osobu aj súdny poplatok vo výške 150 eur za elektronické podanie návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra.
Ďalšie informácie k založeniu s. r. o. nájdete v článku Založenie s. r. o. v roku 2021 alebo si vyberte z už predzaložených ready-made spoločností.
Podnikanie zamestnanca na základe živnosti – aké sú odvodové a daňové povinnosti?
Zamestnanec, ktorý sa rozhodne, že bude podnikať na základe živnosti, neplatí na začiatku podnikania odvody do Sociálnej poisťovne, nakoľko vznik odvodovej povinnosti sa posudzuje vždy k 1.7., resp. k 1.10. (v prípade odkladu termínu na podanie daňového priznania k dani z príjmov) nasledujúceho kalendárneho roka (t. j. napr. za rok 2021 sa posudzuje vznik odvodovej povinnosti až k 1.7.2022, resp. k 1.10.2022). Povinnosť platiť odvody vznikne fyzickej osobe v prípade, ak jej zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom stanovenú hranicu, ktorá sa odvíja od výšky priemernej mesačnej mzdy. V prípade, ak zdaniteľné príjmy fyzickej osoby za rok 2021 nepresiahnu sumu 6 798 €, nebude povinná od 1.7.2022, resp. od 1.10.2022 platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak teda budete popri zamestnaní podnikať „v malom“, sociálnym odvodom zo živnosti sa vyhnete. Ak hranicu prekročíte, platiť sociálne odvody budete, aj keď sa tieto za vás platia aj zo zamestnania.
Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne, tak na živnostníka, ktorý je zároveň aj zamestnancom, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne, a to znamená, že takáto osoba nie je povinná platiť minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne, ktoré sú v roku 2021 vo výške 76,44 €. Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnancom môže platiť odvody v nulovej výške, alebo v sume nižšej ako sú minimálne mesačné odvody (napr. vo výške 20 €, či 40 €). Upozorňujeme však, že ak živnostník bude dosahovať príjmy z podnikania a nebude platiť odvody do zdravotnej poisťovne v dostatočnej výške, po skončení kalendárneho roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok.
Kým doteraz mohol zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, tak v prípade, ak bude dosahovať príjem aj zo živnosti, musí podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby sám (ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie). Termín na podanie daňového priznania je do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka, avšak tento termín si môže fyzická osoba predĺžiť, a to o celé tri kalendárne mesiace, alebo v prípade, ak dosiahla aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, je možné termín predĺžiť o celých šesť kalendárnych mesiacov.
Daň z príjmov zaplatí živnostník zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti základu dane, pričom základ dane vypočítame ako rozdiel zdaniteľných príjmov a výdavkov, ktoré môžu byť preukázateľné alebo paušálne (60 % zo zdaniteľných príjmov, maximálne 20 000 €). Viac informácií o výpočte dane z príjmov fyzickej osoby – živnostníka nájdete v stále aktuálnom článku Daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2020 – ako na to?.
Podnikanie zamestnanca prostredníctvom s. r. o. – aké sú odvodové a daňové povinnosti?
Ak sa zamestnanec rozhodne, že bude podnikať prostredníctvom s. r. o., musí sa rozhodnúť, či a akým spôsobom si bude vyplácať odmenu.
Ak sa spoločník (častokrát aj konateľ, keďže spravidla ide o jednoosobovú s.r.o.) rozhodne, že odmenu zo svojej s. r. o. si vyplatí formou dividendy (podielu na zisku) po skončení zdaňovacieho obdobia, nemá voči Sociálnej a ani zdravotnej poisťovni žiadne povinnosti, nakoľko výplata dividendy (podielu na zisku) podlieha len zrážkovej dani, ktorá je vo výške 7 %. To platí len v tom prípade, ak je spoločník s. r. o. stále zamestnancom u iného zamestnávateľa, nakoľko ak by zamestnancom nebol, musí platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. V prípade vyplácania dividendy môže spoločník s. r. o. naďalej požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, tak ako doteraz, nakoľko vyplatená dividenda je už daňovo vysporiadaná.
V prípade, že sa spoločník rozhodne, že odmenu zo
svojej s. r. o. si vyplatí formou mesačnej mzdy, či odmeny (ktorá môže byť
pravidelná alebo nepravidelná), s. r. o. ako zamestnávateľ mu zrazí odvody do
Sociálnej a zdravotnej poisťovne a rovnako ich bude musieť zaplatiť
aj zamestnávateľ (s. r. o.) za zamestnanca (spoločníka/konateľa). Okrem odvodov
do Sociálnej a zdravotnej poisťovne bude s. r. o. ako zamestnávateľ zrážať
zo mzdy preddavok na daň zo závislej činnosti. Uplatniť si nezdaniteľnú
časť mesačne môže však len v jednom zamestnaní. To, v akej výške
bude odvodové zaťaženie v jednotlivých formách výplaty odmeny, nájdete
v článku Zamestnanie
(TPP) vs. s. r. o. – oplatí sa zo zamestnanca stať subdodávateľom?. Čo sa týka daňových povinností, aj tu platí, že spoločník
môže požiadať svojho (pôvodného) zamestnávateľa o vykonanie ročného
zúčtovania dane, pričom mu dodá na jeho vykonanie aj potvrdenie o príjmoch
zo svojej s.r.o.
Nesmieme zabudnúť aj na to, že daňové priznanie k dani z príjmov má povinnosť podať v termíne do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia aj samotná s. r. o. ako právnická osoba. Uvedené platí aj v prípade, ak s. r. o. nedosiahne žiadne zdaniteľné príjmy. Vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby je oveľa zložitejšie ako daňové priznanie v prípade fyzickej osoby, a preto je vhodné vypracovanie daňového priznania a účtovnej závierky zveriť do rúk účtovníka. Viac informácií nájdete v článku Daňové priznanie právnickej osoby za rok 2020 (v roku 2021).
Hlavné rozdiely medzi podnikaním na základe živnosti a s. r. o.
Okrem daňového a odvodového zaťaženia medzi podnikaním na základe živnosti a s. r. o., ktoré znázorňujeme aj na praktickom príklade v článku Živnosť alebo s. r. o. – porovnanie na príklade v roku 2021, je potrebné brať do úvahy aj ďalšie zásadné rozdiely medzi živnosťou a s. r. o. medzi ktoré patrí napr.:
- rozsah ručenia za záväzky vyplývajúce z podnikania,
- administratívna náročnosť začatia aj konca podnikania,
- možnosti vyberania peňažní z podnikania,
- a ďalšie, ktoré nájdete podrobne v článku Porovnanie živnosti a s. r. o. v roku 2021.
