Medzi porotcov v rámci súťaže Podnikateľský nápad roka 2014 zasadne aj profesionál v oblasti akceleračných programov, Michal Hrabí. Ten precestoval už takmer celý svet a mal možnosť stretnúť sa s rôznymi projektmi a start-upmi od Nového Zélandu, cez Austráliu, Blízky Východ až po USA.
Dlhé roky pôsobil ako šéf technologického akcelerátoru StarCube, ktorý funguje v rámci Juhomoravského inovačného centra (JIC) v Brne. Patrí totiž k samotným zakladateľom StarCube, ktorý aj vďaka nemu pomohol pri štarte mnohým mladým podnikateľom či nádejným spoločnostiam. Na súťažiacich v súťaži Podnikateľský nápad roka tak bude nahliadať cez optiku problematiky znalého človeka. „StarCube je iba jednou z aktivít, ktorou JIC v Brne podporuje začínajúce firmy. Je však práve tou najpokročilejšou aktivitou. Okrem nej JIC organizuje množstvo seminárov, stretnutí a workshopov, ktoré sú postupne čoraz dlhšie a náročnejšie. Mladí podnikatelia vďaka nim získavajú spätnú väzbu viažucu sa na ich projekty od expertov v danej oblasti,“ začína svoje rozprávanie Michal Hrabí. „Keď jednotlivci alebo tímy toto všetko úspešne absolvujú, alebo sú takí šikovní a pracovití, že si týmito formátmi nemusia prejsť, sú prijatí priamo do akcelerátora StarCube. Do StarCube tak priamo vstupujú najvyspelejšie projekty, ktorých autori už majú overený záujem zákazníkov. Funguje vo forme trojmesačného start-up akcelerátoru, v rámci ktorého sa vyberá približne jeden z desiatich podnikateľských zámerov,“ upresňuje jeho zakladateľ.
Do StarCube sa hlásia firmy takmer zo všetkých kútov sveta; a to z Nemecka, Talianska, USA, ale aj Číny či Ruska, nevynímajúc ani krajiny, akými sú Sýria či Palestína a mnohé ďalšie. Počas troch mesiacov sa im totiž venuje takmer stovka mentorov, a tých najlepších na konci čaká tzv. StarCube Show. Na tej dostanú príležitosť svoje projekty verejne odprezentovať. Zvedavá je na nich nielen verejnosť, ale aj médiá, či potenciálni partneri alebo zákazníci. Podľa Michala Hrabího je v Európe len veľmi málo centier na podporu podnikateľov a firiem podobnej kvality, akou disponuje brnianske JIC: „Množstvo takýchto centier je špecializovaných na určitú oblasť a neposkytuje takéto komplexné služby. V jednotlivých aktivitách je tak JIC porovnateľné s najlepšími centrami v Európe.“
Dobrý nápad, vytrvalosť a tvrdá práca
Michal Hrabí počas svojho pôsobenia v tejto oblasti prišiel do kontaktu s veľkým počtom zaujímavých a iniciatívnych ľudí. Práve oni sami boli pre Michala hnacou silou, aby podporu mladej generácie podnikateľov stále zdokonaľoval. „V StarCube sa nedávno objavil tím, ktorý pracoval na seizmických detektoroch pohybu. Tie môžu slúžiť na ochranu a zabezpečenie nejakého areálu. Spomeniem tiež tím, ktorý pracoval na vývoji elektroniky, sledujúcej vývoj povodní. Išlo o tímy, ktoré disponovali výbornými odbornými vedomosťami z danej oblasti a úspešne ich pretransformovali na skutočne prínosné produkty,“ približuje situáciu Michal Hrabí, ktorý si ročne vypočul okolo 250 rôznych nápadov a projektov.
„Mladí podnikatelia by sa nemali báť skúšať nové veci a experimentovať. Mali by sa tiež dívať trošku ďalej, než len za najbližší kopec. Úspešní ľudia sa totiž dokážu pozrieť na veci z celkom iného uhla pohľadu ako zvyšok populácie. Pretože vynikne práve to, čo je iné a neobvyklé ,“ snaží sa vystihnúť vlastnosti úspešných podnikateľov Michal a metaforicky pokračuje ďalej: „Tak, ako sochár dokáže vytvoriť sochu a vytesať ju do kameňa a nielen o nej teoreticky uvažovať, tak presne tohto istého by mali byť schopní ľudia, hlásiaci sa do programu na podporu start-upov. A keď sa niečo nepodarí, je potrebné sa otriasť a mať dostatočné odhodlanie pokračovať ďalej.“ Akcelerátory im práve poskytujú oporu a cenné rady, vďaka ktorým sa často jasnejšie rysuje smer, ktorým sa uberať a ľahšie sa im rozhoduje. „Väčšina z prihlásených ľudí často dopredu vie, čo robiť a ako sa rozhodnúť. Potrebujú však nejakého mentora či radcu, prostredníctvom ktorého sa uistia, že jeden z variantov je ten výhodnejší, či perspektívnejší,“ konštatuje Michal.
Dobrá rada nad zlato
Okrem dobrého počiatočného nápadu je pre ďalší rozvoj nádejnej firmy či spoločnosti rozhodujúca aj kvalita tímu ľudí, ktorí na projekte pracujú. „Akcelerátory zväčša uprednostňujú tímy, ktoré vedia čo chcú a idú si za svojím cieľom. A zároveň si nechajú poradiť. Pretože tímy, ktoré sú skutočne brilantné, no nenechajú si poradiť, si nemajú z programov na podporu start-upov čo odniesť. Akceleračné programy totiž ponúkajú práve cenné rady expertov. Tí sa dokonale vyznajú v danej oblasti a svoje skúsenosti vedia mladým ľuďom odovzdať a ušetriť im tak množstvo energie, času a často i peňazí či sklamania. Bolo by zbytočné, aby ďalší ľudia opakovali chybu, z ktorej sa už dávno predtým niekto poučil a svoj poznatok je ochotný posunúť ďalej,“ zanietenie vysvetľuje Michal Hrabí, ktorý už päť rokov pôsobí v oblasti podpory podnikania a takto pokračuje: „Aktivity, zamerané na podporu podnikania, v pozitívnom smere ovplyvňujú aj myslenie zúčastnených. Hoci sa možno nepustia do vlastného podnikania, pretože zistia, že to nie je to pravé pre nich, odnesú si mnoho skúseností. Tie sa prejavia ako v ich myslení, tak i konaní. Rozmýšľajú viac komerčne, medziodborovo a na veci sa dívajú z inej perspektívy. To, čo si zdaného akcelerátoru odniesli, aktívne využívajú vo svojom zamestnaní či vedeckej alebo vzdelávacej oblasti. Dokážu nadchnúť iných ľudí, a tí budú možno práve tými, ktorí založia svoje vlastné podnikanie.“
Kvalita rokmi rastie
„Za posledných päť – šesť rokov sa podľa môjho názoru zvyšuje nielen záujem mladých o podnikanie, ale aj ich vekový priemer. Všeobecne sa mení pomer vekových skupín. Celý systém sa teda prirodzene zdokonaľuje a dozrieva. Hoci sa v ňom nachádza stále dosť vysokoškolákov, túžiacich po rýchlom nadobudnutí majetku, počet pracujúcich a skúsenejších ľudí narastá výraznejšie. Pribúda viacero ľudí, ktorí po absolvovaní vysokej školy niekoľko rokov pracovali, a teraz uvažujú o založení vlastnej firmy. V ich prípade vnímam ako motiváciu túžbu vytvárať zaujímavé veci. Produkty, ktoré budú žiadané a budú prinášať určitú hodnotu ,“ zdôvodňuje Michal záujem mladej generácie podnikateľov o založenie vlastného biznisu. „Pred pár rokmi sa veľmi často objavovali jednoduché projekty, ako napr. nenáročné mobilné aplikácie, či neskôr aplikácie prispôsobené tabletom. Využívali sa štandardné technológie a príslušné tímy nedisponovali žiadnou špecifickou znalosťou. Dnešná generácia mladých podnikateľov sa skôr snaží zúročiť a využiť svoje znalosti a pretransformovať ich na určitým spôsobom prospešný produkt. Kvalita tímov z môjho pohľadu výrazne rastie,“ hodnotí aktuálnu situáciu expert v oblasti akceleračných programov.
„Ešte stále sa však nájdu aj takí začínajúci podnikatelia, ktorí sa utiekajú práve k jednoduchším mobilným aplikáciám. Tým, že ich je relatívne jednoduché vytvoriť vďaka nízkej bariére vstupu, tak na podobných veciach pracujú tisícky ľudí po celom svete. Ak však pracujete na projekte, ktorý je nie finančne, ale napr. znalostne náročnejší, budete výnimoční. Pretože ste si museli niečo naštudovať, čo pre ostatných nie je bežne dostupné. Rovnako zaujímavá je aj medziodborovosť. Ak spojíte novovzniknutú oblasť so znalosťou IT, otvoríte si tak dvere do sveta zaujímavých možností. Samotná oblasť IT už taká zaujímavá nie je,“ prezentuje svoje vnímanie aktuálnej situácie Michal.
Krádež nápadu?
Keď tím mladých ľudí chtivých po vlastnom biznise prezentuje súťažnej porote svoj nápad, do ktorého už investoval množstvo energie a času, poprípade peňazí, môže sa objaviť strach o prisvojenie si nápadu inou osobou. Aj v tomto prípade má Michal Hrabí jednoznačnú odpoveď: „Ak niekto predpokladá, že na základe dvojminútového rozhovoru bude niekto schopný skopírovať danú myšlienku alebo celý projekt, tak potom sám neverí jeho sile a osobitosti. Podstatou totiž nie je prezradiť tzv. výrobné tajomstvo. Naopak, zmyslom je rozprávať druhým o vašom nápade, aby ste dostali hodnotnú spätnú väzbu a mohli sa posunúť ďalej. Nikto vám nemôže ukradnúť vašu prácu a čas, ktoré ste do projektu vložili. Je predpoklad, že už máte vytvorenú určitú sieť kontaktov a dohodnutých spoluprác, o ktoré vás nikto len tak neoberie. Vy by ste totiž mali disponovať schopnosťou pretvoriť váš nápad na niečo skutočné. Ak ste do vášho nápadu neinvestovali žiadne úsilie a energiu, potom vám žiadna škoda nevznikne. Väčšina nápadov tu už aj tak bola, je len na vás, akú pridanú hodnotu im dáte.“ Najdôležitejšie je totiž podľa Michala daný nápad pretaviť na využiteľný produkt v praxi. Krádeže nápadu sa tak paradoxne obávajú najviac tímy, ktoré pracujú na celkom prvom projekte a zatiaľ doň neinvestovali takmer žiadne úsilie. Nemajú teda ani prehľad o podobných nápadoch na trhu a možných inováciách či pridanej hodnote. „To, čo hrá hlavnú úlohu ani nie je prvotný nápad, ale tá drina, ktorá nasleduje. Väčšina ľudí s daným nápadom nedokáže pracovať tak, ako jeho tvorca,“ uzatvára Michal otázku o potenciálnej krádeži nápadu.
Iný kraj, iný mrav
Ako sveta znalý odborník v oblasti akceleračných programov dokáže Michal Hrabí globálne zhodnotiť aj situáciu podnikateľského prostredia v rozličných krajinách po celom svete: „Ak by sme chceli porovnať napr. Slovensko a Nový Zéland, začnime počtom obyvateľov. Obidve krajiny majú takmer rovnaký počet obyvateľov; okolo 5 miliónov. Za tri hodiny letu lietadlom môže slovenský podnikateľ so zaujímavým produktom zasiahnuť 800 miliónov potenciálnych zákazníkov. Za tri hodiny letu z Nového Zélandu sa počet potenciálnych odberateľov produktu nemení; ostáva na piatich miliónoch. Novozélanďania vedia, že sú vlastne odstrihnutí od zvyšku sveta a ich jedinou šancou na úspech je od základov uvažovať o masívnej zahraničnej expanzii. Kým Slováci môžu svoj projekt navrhnúť pre slovenských, prípadne českých, poľských či maďarských zákazníkov, Novozélanďania takto uvažovať nemôžu. Od prvého dňa začnú pracovať na produkte, ktorý je globálny. Musia exportovať, inak nemajú veľkú šancu zarobiť peniaze.“
V porovnávaní ďalej pokračuje a tentoraz sa zameriava na Belgicko: „V Belgicku sa, naopak, podnikatelia snažia dosiahnuť, aby ich konkurenčnou výhodou bola znalosť, nie cena. Na nejakú jednoduchú mobilnú aplikáciu tam narazíte iba zriedka. Ak sa aj s nejakou stretnete, tak dokáže napr. upozorniť na blížiaci sa astmatický záchvat. Badať teda za ňou výraznú snahu a odbornú znalosť. A práve to je jej pridaná hodnota. U nás v Česku je často počuť zakladateľov firmy hovoriť, že vedia zabezpečiť tú istú vec, čo napríklad aj iná nemecká firma, len sú dvakrát tak lacnejší. Cenová vojna však väčšinou nikam nevedie a nič nerieši. Vždy vás totiž môže niekto prevalcovať.“ Porovnávanie situácie ukončuje zhodnotením podnikateľských stratégií v Spojených štátoch: „V USA sa ľudia až tak neboja rizika, neboja sa svoje podniky zväčšovať a investovať do nich. U nás naopak prevláda tendencia financovať firmu z vlastného zisku. A kým v Amerike vlastní zakladateľ 25% z firmy a zvyšok vlastnia investori, stále disponuje omnoho väčším majetkom ako podnikateľ z Česka, ktorý vlastní 100% svojej firmy. Hoci má tento človek 100%, ale iba z malého koláča. Američan má, naopak, 25%, ale z koláča obrích rozmerov.“
Čo očakáva od Podnikateľského nápadu roka 2014?
Hoci sa Michal v brnianskom StarCube stretol aj so slovenskými skupinami mladých nadšencov pre vybudovanie vlastného podnikania, na svoju pozíciu porotcu v Podnikateľskom nápade roka 2014 sa veľmi teší. „Hoci mám vytvorenú určitú rámcovú predstavu, teším sa, že si rozšírim obzor aj v rámci slovenského podnikateľského ekosystému. Zistím, aké projekty sú na Slovensku populárne a trendy, a tiež aká je priemerná úroveň ich kvality,“ vyjadril svoje očakávania jeden z porotcov. „Verím, že v súťaži uvidíme aj rad zaujímavých projektov, za ktorých autormi bude cítiť aj nejakú vlastnú špecifickú znalosť a úsilie. Dúfam, že uvidím aj také projekty, ktoré mi skutočne vyrazia dych,“ netají sa očakávaniami Michal Hrabí. Prezentované nápady a projekty bude mať skutočne s čím porovnávať, keďže mu ročne cez ruky prejde niekoľko stoviek podnikateľských zámerov a návrhov. „Dôležité je aj to, ako vysoko je nastavená latka, pokiaľ ide o kvalitu projektov. Úplne zanedbateľná však nie je ani kvantita prezentovaných projektov. Je rozdiel, či vyberáte ten najlepší projekt z troch kvalitných projektov, alebo z desiatich, ktoré sú skutočne dobré,“ uzatvára rozprávanie Michal.
