Zámer vlády zdobrovoľniť stravné lístky opäť „rozdúchal vášne“. Čo by takéto rozhodnutie prinieslo reštauráciám a čo na návrh hovoria ich prevádzkovatelia?
Opäť ožili diskusie, či majú stravné lístky význam a mali by byť zachované, alebo je to len štátnom garantovaný biznis, ktorý treba zrušiť. Naštartoval ich zámer v programovom vyhlásení vlády, ktorého cieľom je umožniť zamestnancom vybrať si medzi gastrolístkami alebo peňažným príspevkom na stravovanie. Zdobrovoľnenie tzv. straveniek vyvolalo nevôľu najmä zo strany zamestnaneckých odborov a, pochopiteľne, aj vydavateľov gastrolístkov. Čo si o návrhu myslí Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska, zamestnávateľské organizácie a čo gastropodnikatelia, ktorých by sa dotkol asi najviac?
Prečo zrušiť stravné lístky?
Z mnohých strán sa ozývajú hlasy, ktoré sú dlhodobo jednoznačne za zrušenie stravných lístkov. Hlavným argumentom sú vysoké náklady všetkých na úkor vydavateľov gastrolístkov a gastrokariet. Zamestnávatelia platia poplatky za nákup gastrolístkov, reštaurácie platia poplatky za ich spätný výkup. Všetci sa tak skladajú na podnikanie niekoľkých vydavateľov stravných lístkov. K tomuto argumentu pridávajú zástancovia ďalšie – vyššie náklady stravovacích poukážok v porovnaní s príspevkom v peniazoch, časová obmedzenosť lístkov, ktoré sú po expirácii nevyužiteľné a ich hodnota prepadá v prospech stravenkovej spoločnosti. Aktuálne nastavený systém je tiež náchylný na kartelové dohody, čo už v minulosti pokutoval Protimonopolný úrad. „Poplatky, ktoré vyberajú emitenti stravovacích poukážok považujeme za neadekvátne a ich výška je príznačná tomu, že tento biznis je „nanútený“ zo zákona. Dotknutý zamestnávateľ nemá k tejto povinnosti alternatívu v prípade, že nedisponuje vlastným stravovacím zariadením,“ argumentuje Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
Ako problém vidia zamestnávatelia združení v RÚZ aj súčasnú koronakrízu. Martin Hošták upozorňuje, že prevažná časť firiem a poskytovateľov stravovacích služieb v čase koronakrízy nie je v stave platiť vysoké poplatky vydavateľom gastrolístkov, ktorí generujú podľa odhadov ziskové marže v desiatkach percent. „Gastrolístky dlhodobo ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov a poskytovateľov stravovania o poplatky emitentom poukážok a znižujú tak hodnotu stravnej jednotky. Nemalá je i administratívna záťaž spojená s manipuláciou s lístkami. Preto rozhodne vítame návrh na zdobrovoľnenie používania stravovacích poukážok či elektronických kariet,“ uvádza tajomník RÚZ. Argumentom navyše je podľa tajomníka RÚZ aj koronakríza. Reštaurácie budú totiž potrebovať každé euro navyše. Martin Hošták predpokladá, že reštaurácie si vydýchnu, keďže nebudú musieť platiť poplatky za výkup stravných lístkov.
Aký názor majú majitelia reštaurácií na elektronické stravné lístky, nájdete v článku Elektronické stravné lístky (karty) povinne - čo na to reštaurácie?
Podľa emitentov lístkov je ohrozené zdravie zamestnancov
Dohady sú najmä o tom, aký dopad by mohlo mať prijatie návrhu vlády na zdobrovoľnenie straveniek. Jeho odporcovia argumentujú tým, že gastrolístky motivujú zamestnancov zdravo sa stravovať, čo by bolo ich zrušením vážne ohrozené. S tým sa má spájať nižšia obezita pracovníkov, ich zdravší životný štýl a nižšia potreba zdravotnej starostlivosti o nich, čo by malo v konečnom dôsledku šetriť výdavky na zdravotníctvo. „Existuje množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú priamy súvis a vplyv „gastrolístkov“ na stravovanie a zdravie zamestnancov,“ hovorí Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.
Podobne gastrolístky obhajuje aj Štefan Petrík, prezident Asociácie moderných benefitov (AMOBE), ktorá združuje práve emitentov stravných lístkov: „V reprezentatívnom prieskume zo začiatku tohto roka sa vyjadrilo spolu 51,3 % respondentov, že by príspevok v hotovosti využilo na iný účel ako na stravu, napríklad by tým vykrývali časti rodinného rozpočtu. Zároveň až 44 % ľudí uviedlo, že by hľadali lacnejšie alternatívy stravovania ako kompletný obed. Takýto prístup k stravovaniu môže mať negatívny dopad na zdravie ľudí, čo sa v dlhodobom horizonte môže prejaviť na čerpaní prácenechopnosti. Nezdravé stravovanie zároveň významne prispieva k vzniku chronických ochorení, čo môže viesť k vyšším výdavkom štátu na zdravotnú starostlivosť.“
Inak situáciu vidí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Nedá mi nespomenúť argumentáciu lobistov za zachovanie stravných poukážok. Strašia tým, že po zdobrovoľnení zamestnanci prestanú jesť, hádam aj skonajú od hladu. Je to urážka zamestnancov, ak ich niekto považuje za nesvojprávnych jedincov, ktorí nevedia, kedy sú hladní.“
Zástancovia stravných lístkov sa obávajú poklesu návštevnosti reštaurácií
Konfederácia odborových zväzov je presvedčená, že by sa finančný príspevok na stravu postupne stratil v samotnej mzde zamestnancov. „Aj keby bol nárokovateľný zo zákona ako samostatná položka, už by ovplyvňoval výšku ponúkanej mzdy a prestal by byť očakávaným benefitom,“ tvrdí hovorkyňa KOZ SR. Rušenie gastrolístkov by podľa nej malo navyše negatívny dosah na zamestnanosť, keďže by pravdepodobne spôsobilo pokles záujmu o stravovacie zariadenia na Slovensku.
Podobne vidí situáciu aj prezident AMOBE. Odvoláva sa na
prieskum z februára 2020, v ktorom sa 34 % opýtaných vyjadrilo, že
v prípade hotovostného príspevku na stravu by do reštaurácií chodili menej
často, a to o 44 %. „Podobný výsledok vyšiel aj E&Y v štúdii z
mája 2018, tam odhadovali pokles na tržbách reštaurácií na 73 miliónov eur,“
uvádza Štefan Petrík. „Keďže príspevok na stravovanie prináša prostredníctvom
stravných lístkov ročne do reštaurácií viac ako 418 miliónov eur, dôsledkom by
bol pokles tržieb reštaurácií. Dá sa totiž očakávať, že hotovosť by zamestnanci
využili aj na iné tovary a služby,“ vysvetľuje zasa Miriam Filová,
hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktorej členom je
aj AMOBE.
Že by mohlo pri navrhovanom zdobrovoľnení gastrolístkov dôjsť k poklesu tržieb v reštauráciách, ktoré sa zameriavajú na tzv. menu v čase obeda, pripúšťa aj generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák. Toto opatrenie by podľa neho mohlo mať negatívny dopad, pretože ľudia by mohli zmeniť svoje stravovacie návyky. Zároveň však upozorňuje, že vytvorenie konkurencieschopného prostredia v ktorejkoľvek krajine, ktoré zamestnáva, tvorí hodnoty a platí dane, súvisí aj s osvojovaním si stravovacích návykov od útleho detstva. V tomto smere podľa neho gastronómia predškolských a školských zariadení, ale aj domácností, bola dlhodobo podceňovaná a zanedbávaná. „Slovenská gastronómia z viac ako 50 % funguje na predajoch obedových menu! Na to je potrebné myslieť pri tejto úprave. Ale ak sa štát rozhodne siahnuť na tento segment, budeme - myslím si celkom oprávnene - požadovať kompenzácie, napr. v daňovej oblasti,“ dodáva Marek Harbuľák.
Čo si o gastrolístkoch myslia prevádzkovatelia reštaurácií?
Zástancovia stravovacích poukážok využívajú ako jeden z argumentov na ich zachovanie výhodu pre reštauračné a gastro prevádzky, ktoré majú v konečnom dôsledku z lístkov profitovať, pretože im „prinášajú“ zákazníkov. Po zrušení stravných lístkov avizujú miliónové straty v gastrosektore. Samotní majitelia stravovacích zariadení majú iný názor. „Nemyslíme si, že v prípade stiahnutia gastrolístkov by prevádzky nejako výrazne pocítili pokles návštevnosti,“ tvrdí Tatiana Weissová, prevádzkarka Pohostinstva Biero v Hornej Štubni. Hoci stravné lístky začali prijímať krátko po otvorení, a to na základe impulzu zo strany zákazníkov, podľa jej slov využíva stravné lístky v ich podniku približne 20 % stravníkov.
Reštaurácia Marína v Žiline poskytuje možnosť platiť stravenkami od ich začiatku, a to hlavne preto, že zákazníci využívali tento spôsob platby v čase obedov. Väčšinou sú takto platiacimi zákazníkmi práve tí, ktorí si objednávajú obedy, ďalšími sú ale ľudia, ktorí ich reštauráciu navštevujú pravidelne a vedia, že prijímajú stravné lístky. Napriek tomu si manažér prevádzky Tomáš Kubena nemyslí, že by pre nich zrušenie stravných lístkov znamenalo značný pokles tržieb. „Ľudia, ktorí navštevujú reštaurácie, to nerobia kvôli lístkom. Robia to preto, že sú tak naučení alebo im chutí v tej-ktorej prevádzke,“ argumentuje.
Franšízová sieť reštaurácií Pizza Mizza prijíma stravné lístky od roku 2004, kedy otvorila svoju prvú pobočku. Dôvodom zavedenia akceptácie gastrolístkov bola snaha o pokrytie dopytu všetkých segmentov zákazníkov na trhu. Pokiaľ by ich totiž neprijímali, sami by si vytvorili konkurenčnú nevýhodu oproti iným reštauráciám. Dnes gastrolístky tvoria približne 10 - 15 % ich obratu. Záleží to však aj od polohy každej ich prevádzky - koľko firiem a úradov sa v blízkosti nachádza. Podľa Jozefa Šétaffyho, spolumajiteľa konceptu Pizza Mizza majú stravné lístky výhodu najmä pre ich vydavateľov, ktorí inkasujú poplatky od prevádzkovateľov reštaurácií a pre zamestnancov, pretože dostávajú príspevok na stravovanie. „Všetky nevýhody sú ale na strane majiteľov reštaurácií, konkrétne v administratívnej záťaži a nutnosti platenia poplatkov poskytovateľom stravných lístkov. Pre gastroprevádzky je to priame zvýšenie ich nákladov,“ tvrdí Jozef Šétaffy. S názorom, že by zamestnanci prestali jesť a navštevovať reštaurácie nesúhlasí: „Stravovať sa budú aj naďalej tak, ako boli zvyknutí doteraz. K poklesu počtu zákazníkov v reštauračných zariadeniach ale príde z dôvodu nastávajúcej ekonomickej krízy, nárastu nezamestnanosti a zhoršenia sociálnej situácie nielen v našom štáte.“
Všetky nevýhody sú ale na strane majiteľov reštaurácií.
— Jozef Šétaffy
Podobne vidia argument o znížení návštevnosti reštaurácií aj manželia Škurlovci z Reštaurácie BONNES vo Vranove nad Topľou. „Možno by tam nejaké percento bolo, ale čo sa týka našej prevádzky evidujeme, že na prelomoch mesiacov už zákazníci gastrolístky nemajú a platia v hotovosti alebo kartou. Ale na obed prídu,“ informuje Ľudmila Škurlová a zároveň dodáva: „tí, čo nechcú jesť v reštaurácii, v nej jednoducho jesť nikdy nebudú.“ V ich reštaurácii môžu zákazníci platiť gastrolístkami od začiatku pôsobenia. Majitelia prevádzky však z tohto platidla nie sú nadšení. So stravenkami totiž faktúry ani výplaty neuhradia, navyše od odoslania lístkov emitentom po ich preplatenie prejdú aj 3 týždne. Nehovoriac o provízii 5 - 6 %, ktorú si emitenti lístkov nechávajú a ktorá v konečnom dôsledku pre prevádzku predstavuje celkom vysokú sumu.
Je pre reštaurácie riešením zdobrovoľnenie stravných lístkov?
Názory na návrh vlády o umožnení výberu zamestnancom medzi príspevkom na stravu v peňažnej alebo gastrolístkovej forme, sa rôznia aj zo strany majiteľov gastro prevádzok. Tatiana Weissová z Pohostinstva Biero vníma takýto systém ako dobrý nápad: „Nech si každý zvolí, čo mu najviac vyhovuje. Pre nás lístky predstavujú skôr nevýhodu, keďže sa zákazníci snažia pri výbere jedla držať len na úrovni ich peňažnej hodnoty.“ S návrhom vlády súhlasia tiež manželia Škurlovci. Na základe vlastnej skúsenosti môžu potvrdiť, že gastrolístky nútia niektoré prevádzky znížiť cenu jedál, hoci potraviny na ich prípravu sú drahšie. Majitelia reštaurácií to podľa nich robia v panike, aby sa udržali na trhu, pretože mnohí zákazníci nie sú ochotní zaplatiť za obed viac ako je nominálna hodnota lístkov. Pokrm, ktorý by inak stál napr. 5,50 € tak musia prehodnotiť na nižšiu sumu.
Podobný názor zastáva aj Jozef Šétaffy z Pizza Mizza: „V období pred koronakrízou sa dalo pozorovať, že väčšina zamestnancov sa snažila stravovať v tých prevádzkach, kde je cena obedového menu najbližšie k cene stravného lístka, teda najnižšia. Takáto suma za obedové menu sa dá spravidla dodržať iba vo väčších samoobslužných jedálňach. V reštaurácii s kvalitnou kuchyňou a obsluhou na vyššej úrovni sa cena obedového menu len ťažko zmestí do hodnoty gastrolístka.“ Napriek postoju k stravným lístkom však spoluzakladateľ koncernu Pizza Mizza považuje návrh vlády za nešťastný kompromis. „Zamestnancovi je predsa jedno, akú formu platenia za stravu použije. Preňho je dôležité, že dostane od zamestnávateľa zákonom stanovený príspevok. Zamestnávateľovi by zámer vlády ešte viac skomplikoval administratívu, mal by naviac novú "kategóriu" zamestnancov, ktorým by dával hodnotu stravného lístka priamo do mzdy, pričom by stravné lístky ostali. Pre gastroprevádzky by sa nevýhodná situácia prakticky nezmenila,“ argumentuje Jozef Šétaffy.
Čo navrhujú majitelia gastro prevádzok?
Jozef Šétaffy je dlhodobo za zrušenie stravných lístkov v akejkoľvek forme. Nahradil by ich nezdaneným peňažným príspevkom na stravu (bez daní a odvodov) priamo ku mzde zamestnanca. „Takéto riešenie by zachovalo zamestnancom výhodu príspevku na stravovanie a odstránilo poplatky, ktoré prevádzkovatelia reštaurácií platia emitentom stravných lístkov. Hodnota týchto poplatkov by sa mohla využiť na skvalitnenie poskytovanej stravy alebo zníženie jej ceny,“ dodáva Šétaffy.
Tomáš Kubena z Reštaurácie Marína tvrdí, že ako majiteľ nebol nikdy stotožnený so stravnými lístkami: „Môj názor vždy bol, že je to štátom a zákonom podporované obohacovanie sa určitých skupín.“ Ako riešenie by radšej prijal podporu zo strany štátu alebo samospráv v podobe poukážok, ktoré sa dajú uplatniť len v konkrétnych prevádzkach, podobne ako to zrealizovali v Rakúsku.
Tatiana Weissová zasa vidí význam v zákaze používania gastrolístkov v obchodoch a ich využitie umožniť len v stravovacích zariadeniach: „Veríme, že keby ľudia neplatili lístkami v supermarketoch, platili by s nimi skôr v malých prevádzkach, čo by mohlo byť v konečnom dôsledku prínosom.“ Takéto opatrenie by, pochopiteľne, bolo pre reštaurácie výhodné, už menej sa hovorí na úkor koho. Znevýhodnení by však zostali zamestnanci, ktorí v okolí svojho pracoviska nemajú gastro prevádzku alebo je v ich pracovnom čase zatvorená (napr. v noci). Na pamäti treba mať tiež ľudí s alergiami a intoleranciami, ktorí si zasa nemôžu dopriať menu v reštaurácii, a tak si obed radšej pripravujú doma z nakúpených potravín.
Ľudmila Škurlová by zamestnancov nenútila minúť „gastráče“ len v stravovacích zariadeniach. „Nech sa ľudia sami rozhodnú, kde svoje vlastné peniaze minú. Možno to vyzerá, že ideme sami proti sebe, ale aj tak si myslím, že by si našli cestičky, ako lístky napr. speňažiť. Navyše si viem predstaviť, že aj spoločenskú akciu by potom chceli platiť len nimi,“ dodáva manažérka Reštaurácie BONNES.
