Zástancovia povinného nahradenia gastrolístkov kartami hovoria o hygiene a úbytku administratívy, prevádzkovatelia reštaurácií upozorňujú na vysoké poplatky a podnikanie na ich úkor.
Stravné lístky ako nástroj prispievania na obedy zamestnancov vyvolávajú mnohé diskusie. Niektorí sú za ich úplné zrušenie, ďalší za dobrovoľný výber medzi hotovosťou a stravnými lístkami a koronakríza priniesla hlasy za ich povinnú elektronizáciu. Aký dopad by malo nahradenie lístkov stravovacími kartami na gastro prevádzky?
Vydavatelia vidia v elektronizácii lístkov aj epidemiologický význam
Zákonník práce ukladá zamestnávateľom na Slovensku povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, a to poskytnutím jedla vo vlastnom stravovacom zariadení, v inom stravovacom zariadení ako napr. reštaurácii alebo aj prostredníctvom gastrolístkov. Ich podoba je štandardne papierová, no už niekoľko rokov sa dajú používať aj v elektronickej forme prostredníctvom stravovacích platobných kariet.
Vydavatelia stravných lístkov združení v Asociácii moderných benefitov (AMOBE) v posledných mesiacoch intenzívne upozorňujú na výhody elektronizácie stravných lístkov a presadzujú jej povinné zavedenie. „Platba kartou je hygienickejšia a bezpečnejšia ako platba papierovým nosičom či hotovosťou. Aj počas koronavírusovej krízy je zrejmé, že ľudia preferovali skôr elektronické platby ako hotovostné. V obchodoch sa stále môžete stretnúť s výzvami pre zákazníkov, aby platili skôr kartami a telefónmi ako hotovostne. Aj preto boli zvýšené limity na bezkontaktné platby, bez nutnosti zadať PIN kód,“ uvádza prezident asociácie, Štefan Petrík. Napriek tomu elektronické stravenky využíva iba tretina (272 000) z viac ako 830 000 stravníkov. Štefan Petrík vidí najväčšiu bariéru elektronizácie stravných lístkov u nás vo zvyku zamestnávateľov objednávať papierové lístky. Záujem o tento variant sa však v posledných rokoch rastie.
Pomoc pri výbere DPH
V elektronizácii vidí zmysel aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktorej členom je spomínaná Asociácia moderných benefitov. „AZZZ je za zavedenie plošnej a povinnej elektronizácie tohto zamestnaneckého benefitu. Odbúra to administratívu na strane zamestnávateľov, ale aj reštaurácií a obchodov a zároveň zachová zmysel a účel príspevku,“ uvádza Miriam Filová, hovorkyňa asociácie. Nový systém gastrolístkov má podľa AZZZ navyše pomôcť pri výbere DPH, nakoľko je gastrosektor stále jednou z oblastí, kde je časté obchádzanie povinnosti eKasy. „Elektronizácia príspevku na stravovanie by znamenala evidenciu minimálne na jednej strane, a teda by pomohla pri výbere DPH. Naopak hotovostné riešenie by spôsobilo presný opak. Už by nemuseli byť evidované ani tie transakcie, ktoré teraz prebiehajú cez stravné lístky alebo karty,“ dodáva Filová. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov oponuje a poukazuje na to, že zavedenie finančného príspevku namiesto straveniek nebude znamenať nárast hotovostných platieb a daňové úniky. „Na čo sú zamestnancom dve karty, ak môžu mať jednu a tou platiť?,“ pýta sa.
Elektronické stravné karty sú prínosom aj podľa Mareka Harbuľáka, generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. „Digitalizácia je fenomén, ktorý sa nevyhýba gastronómii, práve naopak. Aj súčasná situácia spojená s opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 ukazuje potrebu zmeniť niektoré zaužívané návyky hostí. Jedným z nich je preferencia bezkontaktných platieb. Elektronizácia by okrem praktických výhod, mala priniesť aj zníženie nákladov na poplatky z tohto systému,“ uvádza Harbuľák.
Na úplnú elektronizáciu sú podľa Štefana Petríka emitenti stravných lístkov pripravení a v prípade schválenia tejto možnosti vládou by na elektronický systém mohli prejsť v priebehu pár mesiacov. Záviselo by to už len od požiadaviek, ktoré by štát zadefinoval.
Čo si o elektronizácii gastrolístkov myslia prevádzkovatelia reštaurácií?
Zástancovia elektronizácie straveniek argumentujú výhodami pre samotný gastro biznis – menej administratívnej práce a rýchlejšia obsluha. Majitelia reštaurácií to však vidia trochu inak. „Stravenková platobná karta je pre zákazníka len praktickejšou modifikáciou stravného lístka. Možnosť prijímať platby cez stravenkovú kartu pre reštauráciu znamená nechať si nastaviť od poskytovateľa týchto služieb (kariet) platobný terminál a platiť mu dohodnuté percentá. To prevádzke zbytočne uberá z vlastnej marže, rovnako ako pri gastrolístkoch,“ argumentuje spolumajiteľ konceptu Pizza Mizza, Jozef Šétaffy. Za normálnych okolností pritom využíva stravenkovú kartu v ich prevádzkach len 5 až 8 % zákazníkov.
Jednoznačný nesúhlas s elektronizáciou gastrolístkov a so stravnými poukážkami všeobecne uvádzajú aj manželia Škurlovci, majitelia Reštaurácie BONNES: „Čo je to za biznis, že na úkor vášho nápadu a namáhavej práce v gastroprevádzke, niekto zarába len tak, že si vytlačí nejakú ceninu? V prípade elektronizácie by lístky už ani netlačili, len by vyrobili karty, na ktoré sa dobije kredit. My predsa máme platidlo - menu, ktorou bežne platíme.“ Napriek tomu elektronické stravné lístky prijímajú, no túto možnosť u nich podľa vyjadrenia manželov Škurlovcov využívajú v ich reštaurácii presne dvaja zákazníci.
Elektronické stravné karty prijímajú tiež v Reštaurácii Marína v Žiline. Stravníci ich ale využívajú len veľmi sporadicky, stále dominuje počet papierových lístkov. Systém gastrolístkov sa však manažérovi prevádzky Tomášovi Kubenovi nepozdáva: „Naša práca živí ďalšiu skupinku, ktorá dostáva peniaze prakticky za nič.“ Navyše dodáva, že ak by k úplnej elektronizácii lístkov naozaj došlo, určite zváži pre takúto platbu zvýšenie ceny. „Z ceny jedla musíme štátu odviesť DPH a ešte aj nejaká spoločnosť zarába na tom, že musím akceptovať ich podmienky a ich provízie,“ argumentuje Kubena.
Akú pomoc ponúka iniciatíva Pomoc pre gastro?
Za stravné lístky vo výlučne virtuálnej podobe „kope“ aj novo vzniknutá iniciatíva Pomoc pre gastro. Jednou z jej požiadaviek je práve úplná elektronizácia gastrolístkov a zákaz používania straveniek v obchodoch. „Po prvé, elektronizácia stravných príspevkov by predovšetkým zefektívnila ich použitie, podnikateľom by znížila časové a finančné náklady. Po druhé veríme, že môže gastro prevádzkam priniesť inováciu v podobe poukážok na stravu,“ tvrdí Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy. V tomto návrhu vidia potenciál k naštartovaniu gastro biznisu po korona kríze.
Napriek kritike stravenkvého biznisu a nesúhlasu s digitalizáciou straveniek sa manažér Reštaurácie Marína rozhodol podpísaťs petíciu iniciatívy Pomoc pre gastro. „Vedel som o bode elektronizácie lístkov, no to ešte neznamená, že nepodporím iniciatívu týkajúcu sa mnohých podnikateľov v podobnej situácii, v akej sme sa momentálne ocitli aj my. Pre niekoho môže byť záchranné koleso. Všetko závisí od regulácie poplatkov emitentov gastrolístkov,“ uzatvára.
