Finančný príspevok na stravovanie je alternatívou stravných lístkov. Nie v každom prípade je oslobodený od dane z príjmov a nie vždy je jeho poskytovanie v súlade so Zákonníkom práce.
Podmienky poskytovania finančného príspevku na stravovanie podľa Zákonníka práce
Od 1. marca 2021 majú niektorí zamestnanci možnosť vybrať si medzi finančným príspevkom na stravovanie a stravným lístkom. Podrobne bola táto téma rozpracovaná v článku Finančný príspevok na stravovanie bude od 1. marca 2021 alternatívou stravných lístkov.
Základné podmienky pre poskytovanie finančného príspevku na stravovanie:
- finančný príspevok na stravovanie môže zamestnávateľ poskytovať len zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe pracovného pomeru (táto možnosť sa vzťahuje aj na niektorých zamestnancov vykonávajúcich prácu v štátnej správe),
- zamestnanec má možnosť vybrať si finančný príspevok na stravovanie ako alternatívu stravných lístkov vtedy, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení a ani v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (okrem toho sú aj zamestnanci, ktorým zamestnávateľ vždy musí poskytovať finančný príspevok na stravovanie, napríklad zo zdravotných dôvodov),
- nárok na poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny (ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, je možné poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie),
- finančný príspevok na stravovanie musí byť zamestnancovi poskytnutý vopred,
- suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, a ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Finančný príspevok na stravovanie – zákonné podmienky pre oslobodenie od dane z príjmov pre zamestnanca a daňový výdavok pre zamestnávateľa
Podmienku pre oslobodenie finančného príspevku na stravovanie od dane z príjmov u zamestnanca upravuje § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare). Ten hovorí, že od dane z príjmov je oslobodený „finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu“, pričom odkazuje na § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare). To znamená, že finančný príspevok na stravovanie je oslobodený od dane z príjmov vtedy, ak je poskytovaný v súlade pravidlami Zákonníka práce (uvedenými v článku vyššie).
Ak sa pozrieme na stranu zamestnávateľa, tak podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sú príspevky na stravovanie zamestnancov pre zamestnávateľa daňovým výdavkom, ak sú poskytované za podmienok podľa osobitného predpisu. Aj tu sa odkazuje na § 152 Zákonníka práce. Je teda možné povedať, že ak je finančný príspevok na stravovanie poskytovaný v súlade s pravidlami Zákonníka práce, je pre zamestnávateľa v plnej výške daňovým výdavkom. V tejto súvislosti je dobré spomenúť aj to, že výdavok vynaložený zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca je daňovým výdavkom aj vtedy, ak je vynaložený nad limit Zákonníka práce (§ 19 ods. 1 druhá veta zákona o dani z príjmov).
Deň poskytnutia finančného príspevku na stravovanie – vopred alebo pozadu?
Napriek tomu, že Zákonník práce vyslovene neupravuje splatnosť finančného príspevku na stravovanie, je nevyhnutné, aby bol zamestnancovi poskytnutý vopred. Zákonník práce finančný príspevok na stravovanie v neskrátenej verzii označuje ako „účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie“. Aj keď podľa Zákonníka práce nie je finančný príspevok na stravovanie jednou z foriem zabezpečenia stravovania (ktoré je povinný zamestnávateľ zamestnancovi poskytovať najneskôr v príslušný deň), ide o alternatívu stravných lístkov. V tejto súvislosti je možné vysloviť tvrdenie, že zamestnanca, ktorý si zvolil finančný príspevok na stravovanie, by zamestnávateľ nemal nijakým spôsobom zvýhodniť alebo znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý si zvolil stravný lístok. Stravné lístky je zamestnávateľ povinný zamestnancovi povinný poskytnúť vopred, aby si za ne mohol kúpiť stravu (inak si nesplní povinnosť zabezpečiť pre tohto zamestnanca stravovanie). Preto rovnako aj zamestnancovi, ktorý si zvolil finančný príspevok na stravovanie, je zamestnávateľ povinný poskytnúť peňažné prostriedky vopred, aby si za ne mohol kúpiť stravu konzumovanú priamo počas pracovnej zmeny na pracovisku zamestnávateľa.
Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý pozadu nie je oslobodený od dane z príjmov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie vopred, sú splnené všetky podmienky pre to, aby bol pre zamestnávateľa daňovým výdavkom a pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Ak ale zamestnávateľ poskytne zamestnancovi „finančný príspevok na stravovanie“ pozadu (napríklad vo výplate za predchádzajúci mesiac), tak tieto prostriedky nie je možné považovať za finančný príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce. Finančný príspevok na stravovanie musí byť poskytnutý vopred. „Finančný príspevok na stravovanie“ poskytnutý pozadu bude v tomto prípade zdaniteľnou mzdou zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa. Táto suma bude podliehať aj sociálnemu poisteniu a zdravotnému poisteniu.
Ako správne zaúčtovať finančný príspevok na stravovanie v podvojnom, ale aj v jednoduchom účtovníctve, nájdete v článku Účtovanie finančného príspevku na stravovanie
Finančný príspevok na stravovanie – druh pracovnoprávneho vzťahu (dohodári)
Časť Zákonníka práce týkajúca sa stravovania sa vzťahuje len na zamestnancov pracujúcich na základe pracovného pomeru. Osobitné predpisy odkazujú na túto časť Zákonníka práce aj v súvislosti so zamestnancami pracujúcimi v štátnej správe. Iným osobám zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie. To znamená, že ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v pracovnom pomere finančný príspevok na stravovanie, tak ide o príjem poskytovaný v súlade so Zákonníkom práce, a preto je pre tohto zamestnanca príjmom oslobodeným od dane z príjmov a pre zamestnávateľa zase daňovým výdavkom (samozrejme po splnení ostatných podmienok).
Na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať im stravovanie. Je tu však možnosť zamestnávateľa „po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie“ [§ 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce]. Na základe takéhoto rozhodnutia môže zamestnávateľ zabezpečovať stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Finančná správa Slovenskej republiky vo svojom metodickom pokyne uvádza, že ak je v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté aj zabezpečenie stravovania, tak títo zamestnanci si môžu vybrať medzi stravnými lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.
Podľa nášho názoru to však nie je možné z dôvodu, že v predmetom § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce sa hovorí o „zabezpečení stravovania“ pre ďalšie fyzické osoby, ktorými môžu byť aj zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Finančný príspevok na stravovanie nie je formou zabezpečenia stravovania, ale náhradou zabezpečenia stravovania. Podľa Zákonníka práce sa stravovanie zabezpečuje poskytnutím jedla len vo vlastnom stravovacom zariadení zamestnávateľa, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom stravných lístkov. Poskytovanie finančného príspevku na stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je teda v rozpore so Zákonníkom práce. Preto, ak zamestnávateľ takéto príspevky týmto zamestnancom poskytuje, ide pre nich o zdaniteľný príjem ako súčasť mzdy a pre zamestnávateľa ide o daňový výdavok. Platí sa z nich sociálne aj zdravotné poistenie.
Finančný príspevok na stravovanie pre štatutárov (konateľov, spoločníkov) obchodných spoločností
Členovia štatutárnych a dozorných orgánov spoločností častokrát vykonávajú svoje funkcie na základe zmlúv, ktoré im nezakladajú pracovný pomer ako napríklad zmluva o výkone funkcie konateľa alebo zmluva o výkone funkcie člena dozornej rady. Na základe tohto postavenia nemajú nárok na zabezpečenia stravovania zo strany spoločnosti, pre ktorú vykonávajú prácu. Ako už bolo spomínané, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie [§ 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce].
Konatelia a spoločníci nemôžu finančný príspevok na stravovanie poberať vôbec.
Na základe toho môže zamestnávateľ (príslušná spoločnosť) zabezpečovať stravovanie aj členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti. Aj v tomto prípade platí, že finančný príspevok na stravovanie nie je v zmysle Zákonníka práce formou zabezpečenia stravovania, ale len náhradou zabezpečenia stravovania. Členovia štatutárnych a dozorných orgánov spoločností sa môžu na základe rozhodnutia zamestnávateľa stravovať v stravovacom zariadení zamestnávateľa, iného zamestnávateľa alebo dostávať stravné lístky. Nemôžu však prijímať finančný príspevok na stravovanie. Ak by im ho zamestnávateľ (príslušná spoločnosť) poskytol, bolo by to v rozpore so Zákonníkom práce, a preto by to bol pre nich zdaniteľný príjem a pre zamestnávateľa daňový výdavok. Tento finančný príspevok na stravovanie by podliehal aj sociálnemu a zdravotnému poisteniu.
Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v nadlimitnej výške
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom finančný príspevok na stravovanie presne v takej výške, v akej prispieva na stravovanie iným zamestnancom. Inak by išlo o zvýhodňovanie jedných a znevýhodňovanie druhých zamestnancov. Minimálna výška finančného príspevku na stravovanie je však 55 % z minimálnej hodnoty stravného lístku, čiže v roku 2021 je to najmenej 2,11 eura. V prípade, že si všetci zamestnanci zamestnávateľa zvolili namiesto stravných lístkov finančný príspevok na stravovanie, tak Zákonník práce určuje aj jeho maximálnu výšku. Je to 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je 2,81 eura v roku 2021. Zamestnávateľ môže poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj nad uvedené limity. Vtedy je dôležité poznať to, z akého zdroja je táto nadlimitná časť finančného príspevku na stravovanie poskytovaná.
Ak sa nad rámec Zákonníka práce poskytuje finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, je to pre zamestnanca príjem oslobodený od dane z príjmov. U zamestnávateľa bola jeho tvorba daňovým výdavkom. Ak sa ale finančný príspevok na stravovanie poskytuje z vlastných prostriedkov zamestnávateľa v sume vyššej, ako povoľuje Zákonník práce, tak táto čiastka nemôže byť pre zamestnanca oslobodená od dane z príjmov a bude súčasťou jeho zdaniteľnej mzdy. Zamestnávateľ aj zamestnanec z tejto nadlimitnej čiastky zaplatia aj sociálne a zdravotné poistenie. Pre zamestnávateľa však pôjde o daňový výdavok. Nadlimitné výdavky zamestnávateľa zdanené zamestnancovi sú daňovým výdavkom (§ 19 ods. 1 druhá veta zákona o dani z príjmov).
Viac informácií s praktickými príkladmi nájdete v článku Finančný príspevok na stravovanie – odvody a dane.
