Prvá prevádzka vznikla v roku 1960, dnes je uznávaným svetovým lídrom v donáške pizze.
Domino's Pizza prevádzkuje viac ako 11 250 predajní vo vyše 75 krajinách. Predáva viac ako 400 miliónov kusov pizze každý rok a ponúka široký výber z menu od tradičnej ručne robenej pizze, zapekaných sendvičov, plneného syrového chleba a chrumkavého čokoládového koláča až po svoje vlastné originálne produkty ako syrovo-cesnakový okraj s výberom z mnohých druhov omáčok. Domino's bola pôvodne založená na úplne jednoduchom koncepte, ponúkala iba donášku pizze alebo osobný odber a veľmi obmedzené menu – počas viac ako tridsiatich rokov spoločnosť ponúkala iba dve veľkosti pizze, jedenásť možností ingrediencií a až do roku 1990 taktiež iba jeden nápoj – Coca Colu. V posledných rokoch však pridala šaláty, tyčinky, dezerty a iné produkty, v snahe konkurovať rivalom ako Pizza Hut či Little Caesar's. Stále sa však primárne zameriava na pizzu a poskytovanie kvalitných služieb.
Ťažký osud nádejného biznismena
Za celým konceptom stojí Tom Monaghan, muž, ktorý zabezpečil, že doručenie čerstvej, horúcej pizze je rovnako jednoduché ako zodvihnutie telefónu. Ako priekopník donášky spravil z obyčajnej pizzérie druhý najväčší reťazec v Spojených štátoch. Počas svojej kariéry nahromadil majetok v hodnote viac ako jednej miliardy dolárov, čo skutočne nie je zlé na chudobného chlapca z Ann Arbor v Michigane, ktorý maturoval ako posledný z celého ročníka, bol vyhodený z cirkevnej školy a zapísal sa šesťkrát na univerzitu bez toho, aby prešiel statusom nováčika.
Príbeh Toma Monaghana sa číta tak dobre ako novely Charlesa Dickensa. Keď mal iba štyri roky, jeho otec zomrel presne na Štedrý večer. Matka nebola schopná vychovávať svojich dvoch synov a zároveň navštevovať ošetrovateľskú školu, a tak strávil Monaghan väčšinu svojho detstva v sirotincoch a pestúnskych rodinách. Keď sa dostal na strednú školu, rozhodol sa byť kňazom. Avšak prísna disciplína cirkevnej školy sa ukázala ako ťažko zvládnuteľná pre hlučného mladíka, a tak ho po menej ako roku na škole vyhodili pre netolerovateľné priestupky ako je vankúšová vojna či rozprávanie v modlitebni. Po návrate do verejnej školy zmaturoval ako posledný z celého ročníka. Titulok pod jeho fotkou v ročenke znel „Čím viac sa snažím byť dobrý, tým horším sa stávam, avšak ešte stále môžem urobiť niečo úžasné.“
Monaghan sníval o štúdiu architektúry na univerzite v Michigane, ale s jeho úbohými študijnými výsledkami a nedostatkom peňazí musel na tento sen zabudnúť. Zapísal sa do námorníctva a po jeho trojročnej plavbe našetril dvetisíc dolárov na školné. Naivne však investoval všetky svoje úspory do plánu ako rýchlo zbohatnúť, na ktorý ho nahovoril jeden bezohľadný naftár. Samozrejme peniaze ani naftára už nikdy nevidel. S iba pätnástimi dolármi vo vrecku sa vrátil naspäť do rodného mesta Ann Arbor.
Začiatky sú ťažké v každom podnikaní, netreba sa však vzdávať
V roku 1960 sa konečne šťastie obrátilo na Monaghanovu stranu, keď si spolu so svojim bratom Jimom požičali deväťsto dolárov a odkúpili krachujúcu pizzériu v Ypsilanti v Michigane. Monaghan sa vrhol do podnikania s nasadením viac ako sto hodín práce týždenne. Po ôsmich mesiacoch v podniku jeho brata unavilo úvodné nasadenie a vymenil svoj podiel vo firme za Monaghanom Volkswagen Beetle. „Bola to pre mňa prekážka, ale kráčal som ďalej a snažil sa byť optimistický.“ – píše Monaghan vo svojej autobiografii „Pizza Tiger“. „Urobil som rozhodnutie, že zasľúbim svoje srdce aj dušu pizzérii. Môj cieľ bol jasný a vedomie, že budúci úspech alebo zlyhanie ležalo na mojich ramenách, bolo v tom čase osudové.“
Tajomstvo úspechu spočíva najmä v rýchlej donáške
Krátko na to sa podarilo Monaghanovi nájsť spôsob, ako si podmaniť šťastie. Zjednodušil menu, obmedzil veľkosti a ingrediencie a ponúkol donášku do menej ako 30 minút. „Idea stresujúcej 30-minútovej donášky vyplynula z môjho dôrazu na poskytovanie kvalitnej pizze pre svojich zákazníkov. Nemá zmysel používať najlepšie suroviny, ak je napriek tomu pizza studená a bez chuti v okamihu, kedy ju zákazník obdrží.“ Aby motivoval svojich šoférov k čo najrýchlejšej donáške, ponúkol bonusy tým, ktorí vyzbierali čo najviac peňazí.
Na konci roka 1965 sa Monaghan tešil z mierneho úspechu a kúpil ďalšie dve prevádzky. V rovnakom roku zmenil názov všetkých svojich troch pizzérií na Domino´s Pizza.
Rýchla expanzia na úkor kvality
Domino´s Pizza Inc. si našla svoj cieľový trh v univerzitných mestečkách a v blízkosti vojenských základní. V roku 1967 predal Monaghan svoju prvú franšízu a ukončil tak rok so ziskom päťdesiat tisíc dolárov. Zároveň si stanovil veľmi ambiciózny cieľ – otvoriť jednu novú prevádzku každý týždeň, a takmer sa mu to podarilo. Koncom roka 1969 sa objavilo nových 32 prevádzok prevažne v rezidenčných oblastiach.
Avšak rapídna expanzia sa ukázala ako katastrofálna. Takmer všetky prevádzky skrachovali a Monaghan sa ocitol v obrovských dlhoch.
Aby zabránil bankrotu, vzdal sa vedenia spoločnosti v prospech lokálneho obchodníka. O rok neskôr získal vedenie naspäť, avšak osud mu uštedril cennú lekciu. Monaghan prisľúbil, že už nebudú žiadne ďalšie expanzie iba v záujme rýchleho rozširovania sa a zredukoval svoj cieľ na dvadsať nových prevádzok ročne. Zároveň začal pozorne selektovať lokality.
Stratégia sa ukázala ako fungujúca a na konci roka 1980 sa Domino´s rozrástlo na 290 prevádzok.Na oslavu svojej tisícej franšízy v roku 1983 si Monaghan splnil svoj životný sen o zakúpení baseballového klubu Detroit Tigers za 35 miliónov dolárov. O rok neskôr Tigers vyhrali svetový pohár.
Pozoruhodný rast Domino´s Pizza pokračoval počas celej druhej polovice 80. rokov a v roku 1989 sa spoločnosť pýšila 5000 prevádzkami v Spojených štátoch a takmer 260 prevádzkami v ostatných krajinách. V tom istom roku Monaghan šokoval obchodný svet vzdaním sa vedenia Domino´s v prospech venovania viac času katolíckej charite.
Nové vedenie a pokračujúce úspechy nielen v USA
Zostal však predsedom a riaditeľom spoločnosti až do roku 1998, kedy znova prekvapil odvetvie oznámením svojho odchodu do dôchodku a predaním svojho 93 percentného podielu v Domino´s v prospech investičnej spoločnosti Bain Capital za približne jednu miliardu dolárov.
Odkedy sa Monaghan ocitol na dôchodku, začal sa veľmi aktivizovať v katolíckej cirkvi, venujúc svoj čas a peniaze charitatívnemu úsiliu ako je budovanie kostolov či misie v Hondurase a Nikarague, a taktiež založil aj katolícku právnu školu.
Pokiaľ ide o Domino´s, darí sa mu veľmi dobre aj bez svojho zakladateľa. V súčasnosti prevádzkujú viac ako 11250 predajní vo vyše 75 krajinách a sú svetovou jednotkou v donáške pizze, spomedzi celkových reťazcov sa pýšia druhým miestom.
Zanietenosť a poznanie svojich zákazníkov sú kľúčové
Domino´s Pizza je taktiež známa transformáciou svojich šoférov zabezpečujúcich donášku pizze na úspešných majiteľov franchisingových prevádzok. Takmer 90 % majiteľov prevádzok v USA začínalo svoju kariéru donáškou u Domino´s.
Od svojich rivalov sa Domino´s odlišuje najmä v oblasti rýchlosti a kvality donášky svojej pizze. Okrem toho tvrdí, že na rozdiel od väčšiny retailových predajcov pizze pozná svojich zákazníkov ako nikto iný – na základe mena, telefónneho čísla, adresy či histórie objednávok. Je to obrovská marketingová výhoda a zároveň hlavný diferenciátor značky a spoločnosti od svojej konkurencie.
