Aké povinnosti v súvislosti s BOZP a PZS musí riešiť zamestnávateľ pri prijatí prvého zamestnanca

Povinnosti súvisiace z bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a pracovnou zdravotnou službou si musí plniť každý zamestnávateľ. Aké povinnosti zamestnávateľovi vznikajú pri prijatí prvého zamestnanca?

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a pracovná zdravotná služba

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a pracovná zdravotná služba navzájom spolu úzko súvisia. Obe tieto oblasti majú preventívny a ochranný charakter a ich cieľom je zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým prevenciou rizík a ochranou pred rizikami. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je upravená zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Pracovná zdravotná služba je upravená zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). K týmto zákonom prislúcha aj množstvo vykonávacích predpisov v podobe vyhlášok a nariadení.

Od kedy sa na podnikateľa vzťahuje BOZP a pracovná zdravotná služba

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a pracovná zdravotná služba sa vzťahujú len na zamestnávateľov a teda ak podnikateľ zamestnávateľom nie je, netýkajú sa ho. Zákon o BOZP aj zákon o ochrane verejného zdravia definujú na vlastné účely zamestnávateľa podobne. Zamestnávateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa tak podnikateľ stáva zamestnávateľom. Znamená to, že povinnosti súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a pracovnou zdravotnou službou sa vzťahujú na podnikateľa vtedy, ak má aspoň jedného zamestnanca na pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Povinností, ktoré zákon o BOZP a zákon o ochrane verejného zdravia zamestnávateľom ukladajú, je veľmi veľa. Závisia nielen od veľkosti zamestnávateľa, ale napríklad aj od predmetu činnosti zamestnávateľa a s tým súvisiacimi zdravotnými rizikami, ktorým sú zamestnanci vystavení. V tomto článku sa však budeme venovať len základným povinnostiam zamestnávateľa v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a pracovnou zdravotnou službou, ktoré si musí plniť zamestnávateľ pri prijatí prvého zamestnanca.

Bezpečnosť o ochrana zdravia pri práci pri prvom zamestnancovi

Zákon o BOZP vo svojom § 6 vymenúva množstvo povinností zamestnávateľa, ktoré je povinný plniť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Všetky z týchto povinností sú veľmi dôležité a väčšinou sa jedná o povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiavať nepretržite, nielen pri prijatí prvého zamestnanca do zamestnania. Osobitne sa však zákon o BOZP v celom svojom § 7 venuje povinnosti zamestnávateľa oboznamovať zamestnanca s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musí zamestnávateľ vykonať už pri prijatí prvého zamestnanca do zamestnania a neskôr v pravidelných intervaloch.

Základnou povinnosťou zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca je vykonať školenie o BOZP

Povinnosťou zamestnávateľa v rámci školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je oboznamovať zamestnanca:

• s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi,
• s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi,
• so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca,
• so zoznamom prác a pracovísk: 1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, 2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, 3. zakázaných mladistvým zamestnancom.

Zákon o BOZP vyžaduje, aby školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bolo vykonané zrozumiteľne a preukázateľne. Zrozumiteľnosť znamená, že školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci by malo byť vykonané tak, aby mu každý zamestnanec porozumel. Zabezpečí sa to napríklad tým, že na školenie bude vyhradený dostatočný čas, lektor sa bude vyjadrovať spôsobom zrozumiteľným pre zamestnancov a školenie bude doplnené praktickými príkladmi. Preukázateľnosť školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je pre zamestnávateľa dôkazom o tom, že si túto povinnosť splnil. Zabezpečí sa tak, že po absolvovaní školenia každý zamestnanec podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschová.

Kedy a akým spôsobom musí zamestnávateľ vykonať školenie o BOZP

Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vykonať pri prijatí zamestnanca do zamestnania. Aby došlo k účinnému zamedzeniu vzniku nebezpečenstiev, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, malo by sa školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonať ešte pred tým, ako zamestnanec začne akúkoľvek prácu vykonávať. Opakované školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa potom musia vykonávať najmenej raz za dva roky (ak osobitné predpisy pri konkrétnej práci neustanovujú kratší čas) a vždy pri preložení zamestnanca na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení zamestnanca na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Zamestnávateľ môže pri prijatí prvého zamestnanca do zamestnania vykonať školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci osobne alebo dodávateľským spôsobom prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby s oprávnením od Národného inšpektorátu práce na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. Ďalšou možnosťou, ktorá však pripadá do úvahy až po tom, ako bude mať zamestnávateľ vlastných zamestnancov, je vykonávanie školení prostredníctvom vlastných zamestnancov. Pokuta uložená zamestnávateľovi za nevykonanie školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci môže byť vo výške od 1 000 do 200 000 eur.

Povinnosť zriadiť bezpečnostnotechnickú službu pri prijatí prvého zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný pre svojich zamestnancov zabezpečiť aj bezpečnostnotechnickú službu a teda túto povinnosť si bude musieť splniť už po prijatí prvého zamestnanca do zamestnania. Možnosti zabezpečenia bezpečnostnotechnickej služby sú dve. Prvou z nich je, že zamestnávateľ bude bezpečnostnotechnickú službu vykonávať prostredníctvom dostatočného počtu vlastných zamestnancov s osvedčením bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika (pri malých zamestnávateľoch môže túto úlohu plniť aj štatutárny orgán zamestnávateľa po absolvovaní odbornej prípravy a nemusí byť ani bezpečnostným technikom). Druhou možnosťou,ak prvým zamestnancom zamestnávateľa nie je zamestnanec s vyššie uvedenou kvalifikáciou, je zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, ktoré majú oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby od Národného inšpektorátu práce.

TIP: Problematika BOZP je komplexná téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany od overeného poskytovateľa BOZP.

Pokuta uložená zamestnávateľovi za nezabezpečenie bezpečnostnotechnickej služby môže byť vo výške od 1 000 do 200 000 eur. Podrobne sa o bezpečnostnotechnickej službe, náplni činnosti bezpečnostnotechnickej služby, požiadavkách na vlastných zamestnancov vykonávajúcich bezpečnostnotechnickú službu a minimálnom počte členov bezpečnostnotechnickej služby dočítate v článku Povinná bezpečnostnotechnická služba v rámci BOZP.

Pracovná zdravotná služba pri prvom zamestnancovi

Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a teda táto povinnosť vzniká zamestnaním prvého zamestnanca. Samotná pracovná zdravotná služba je upravená v § 30a až 30d zákona o ochrane verejného zdravia. Do 31. decembra 2014 bolo povinnosťou zamestnávateľov zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj pre zamestnancov zaradených do prvej alebo druhej kategórie (nerizikové práce z hľadiska možnosti ich vplyvu na zdravie zamestnancov). Dovtedy sa táto povinnosť vzťahovala len na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. V súčasnosti tak musia pracovnú zdravotnú službu zabezpečovať všetci zamestnávatelia bez výnimky. Podľa predstaviteľov novej vlády Slovenskej republiky však majú v pracovnej zdravotnej službe nastať zmeny smerujúce k zníženiu administratívnej záťaže pri podnikaní. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe.

Možnosti zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby pre prvého zamestnanca

Na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov určí zamestnávateľ dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v trvalom pracovnom pomere. Ak sa bude pracovná zdravotná služba vlastnými zamestnancami zabezpečovať len pre zamestnancov prvej a druhej kategórie, môže ju vykonávať lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Ak sa bude pracovná zdravotná služba vlastnými zamestnancami zabezpečovať aj pre zamestnancov tretej a štvrtej kategórie, musí ju vykonávať minimálny tím pracovnej zdravotnej služby zložený z lekára s určenou špecializáciou a verejného zdravotníka.

Ak prvým zamestnancom zamestnávateľa nie je zamestnanec s vyššie uvedenou kvalifikáciou, zamestnávateľ musí vykonávanie pracovnej zdravotnej služby zabezpečiť dodávateľským spôsobom s fyzickými osobami – podnikateľmi alebo právnickými osobami, ktoré sú na túto činnosť oprávnené podľa § 30a ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia. Pokuta uložená zamestnávateľovi za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby môže byť vo výške od 150 do 20 000 eur.

Podrobnejšie sa o pracovnej zdravotnej službe dočítate v článku Pracovná zdravotná služba v roku 2019

Lekárske preventívne prehliadky pred nástupom zamestnanca do práce

Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace s prijatím prvého zamestnanca patrí aj posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva hodnotením zdravotného rizika a lekárskymi preventívnymi prehliadkami.

Posudzovanie zdravotnej starostlivosti lekárskymi preventívnymi prehliadkami je povinné u zamestnanca:

• ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
• pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
• ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis (napríklad profesionálny vodič nákladnej dopravy),
• ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci zaradenej do tretej alebo štvrtej kategórie sa vykonávajú ešte pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ však môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie. Náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ. Pokuta uložená zamestnávateľovi za nezabezpečenie povinnej lekárskej preventívnej prehliadky môže byť vo výške od 150 do 20 000 eur.