Pre zodpovednosť zamestnancov za škodu je nevyhnutnou podmienkou existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na zamestnancov zamestnaných na základe pracovnej zmluvy (zamestnancov v pracovnom pomere) ako aj na zamestnancov zamestnaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodárov, študentov). V tomto článku sa budeme podrobne venovať hmotnej zodpovednosti zamestnancov.
Predchádzať vzniku škôd je povinný zamestnanec ale aj zamestnávateľ
V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) zamestnanec ako aj zamestnávateľ sú povinní postupovať tak, aby škodám predchádzali. Povinnosťou zamestnávateľa je vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia zamestnancom riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. K tomu patrí neodmysliteľne aj kontrola týchto podmienok a povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Zamestnanec si musí počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň sa na zamestnanca vzťahuje aj povinnosť upozorniť vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu (oznamovacia povinnosť) a v prípade naliehavosti zakročiť a hroziacu škodu odvrátiť (zakročovacia povinnosť) ale len v prípade, ak by tým nevystavil vážnemu ohrozeniu seba, ostatných zamestnancov alebo blízke osoby.
Zodpovednosť zamestnanca za škodu zákonník práce rozčleňuje na:
- všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu,
- osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorou sú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
Ide o porušenie povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovné úlohy vyplývajú zamestnancovi z druhu práce, ktorú vykonáva a iných činností podľa pokynov zamestnávateľa. V tomto prípade sa zisťuje úmysel zamestnanca spôsobiť škodu na hodnotách podniku zamestnávateľa. Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu maximálne do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ale za predpokladu, že škoda nebola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Pri úmyselne spôsobenej škode môže zamestnávateľ požadovať okrem skutočnej škody aj náhradu ušlého zisku. Všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sa ďalej v tomto článku bližšie venovať nebudeme.
Ako má zamestnávateľ postupovať, keď zamestnanec príde do práce pod vplyvom alkoholu približujeme v článku Alkohol na pracovisku - kontrola a sankcie.
Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
Jednoducho možno povedať, že ide o podmienený záväzok (budúci) voči zamestnávateľovi pre prípad, ak sa „niečo“ stratí a nepreukáže sa chyba v evidencii (účtovníctve). Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách preberá zamestnanec na základe uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti môže byť uzatvorená so zamestnancom osobitne pri prevzatí zverených hodnôt alebo môže byť súčasťou pracovnej zmluvy. Vzor dohody o hmotnej zodpovednosti si môžete stiahnuť tu. Predmetom dohody môžu byť len hotovosť, ceniny (poštové známky, kolky, stravné lístky), tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat. Ide o veci, ktoré zakladajú obrat a obeh, teda kde môžu nastať prírastky a úbytky zverených hodnôt. Zamestnávateľ môže dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavrieť len so zamestnancom starším ako 18 rokov (v deň dovŕšenia tohto veku) a zákon vyžaduje písomnú formu. Nedodržanie týchto podmienok deroguje (ruší) existenciu dohody.
Upozornenie: Predmetom hmotnej zodpovednosti nemôže byť napríklad auto, inventár, stroje a podobne. Ide o predmety, ktoré sa používaním opotrebúvajú a teda nezakladajú obrat alebo obeh. V prípade zničenia alebo poškodenia sa na zamestnancov vzťahuje všeobecná zodpovednosť za škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na zamestnancov aj v prípade poškodenia zverených hodnôt.
Príklad: So študentmi, ktorí ešte nedovŕšili plnoletosť ešte nemôže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti. POZOR, vzťahuje sa na nich všeobecná zodpovednosť za škodu, ktorú musia nahradiť z vlastných prostriedkov!
Dohoda o hmotnej zodpovednosti je uzatváraná s predpokladom viny zamestnanca v prípade schodku. Zamestnávateľ dokazuje existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu nevyúčtovaného schodku. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo z časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno je na ňom. Napríklad hmotnej zodpovednosti sa môže zbaviť, ak preukáže, že si splnil všetky povinnosti a nemôže vyúčtovať všetky zverené hodnoty z dôvodu krádeže treťou osobou. Zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti aj s viacerými zamestnancami a títo zodpovedajú za vzniknutý schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Bližšie o výške podielu na náhradách škody v prípade dlenej zodpovednosti si prečítajte v záverečných častiach tohto článku.
Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti sa vykoná inventarizácia, ktorou sa preukáže rozsah (obnos, množstvo) hodnôt preberaných zamestnancom (viacerými zamestnancami v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti) do jeho výlučnej dispozície na celú dobu, na ktorú sa mu zverujú. Je dôležité si uvedomiť, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť nielen za preberané hodnoty pri vzniku tohto druhu zodpovednosti, ale aj za stav zvýšený o prírastky a znížený o úbytky v budúcnosti. Inventarizáciu treba chápať ako ohraničenie obdobia, za ktoré má zamestnanec hmotnú zodpovednosť za zverené veci a ako prostriedok pre zistenie existencie schodku. Zamestnávateľ je povinný vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia zamestnancovi riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. V praxi to znamená napríklad, že prístup do skladu je riadne zabezpečený a kľúčom disponuje len zamestnanec, ktorému bol zverený materiál a za ktorý je hmotne zodpovedný. Prístup k hotovosti v pokladnici má len určitý zamestnanec a podobne. V prípade, ak zamestnanec registruje v pracovných podmienkach nedostatky, ktoré mu bránia riadne hospodáriť so zverenými hodnotami môže písomne upozorniť zamestnávateľa na ich odstránenie. Nečinnosť zamestnávateľa v odstraňovaní nedostatkov dlhšia ako jeden mesiac od doručenia upozornenia, oprávňuje zamestnanca odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Kedy môže zamestnanec odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti za škodu
Zamestnanec môže od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak sa:
- preraďuje na inú prácu,
- zaraďuje na iné pracovisko,
- prekladá.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak je na pracovisko:
- zaradený iný zamestnanec,
- ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.
Oznámenie o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti musí byť písomné pričom sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa. Dňom odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti alebo skončenia pracovného pomeru táto dohoda zaniká. V prípade každého dôvodu odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti ako aj v prípade skončenia pracovného pomeru sa musí vykonať inventarizácia. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou sa musí inventarizácia vykonať:
- pri skončení všetkých dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti,
- pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
- pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
- na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
- pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Poznámka: Aj keby zamestnanec neprevzal hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, vzťahuje sa na neho všeobecná zodpovednosť do výšky schodku. Odmietnutie uzatvorenia dohody o hmotnej zodpovednosti je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov
V tomto prípade ide od druh zodpovednosti za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi na základe písomného potvrdenia. Zamestnávateľ a zamestnanec neuzatvárajú novú dohodu upravujúcu zodpovednosť, ale zodpovednosť zamestnanca za stratu napríklad nástroja (píly) vzniká na základe písomného potvrdenia – výdajky zo skladu náradia. Zodpovednosť za stratu môže zamestnanec prebrať len za predmety, ktoré pri práci opakovane používa (nespotrebúvajú sa), sú jednoznačne identifikované a používa ich výlučne on sám. Spoločná zodpovednosť za stratu zverených predmetov nie je možná.
Aj v tomto prípade platí prezumpcia viny pri podpísaní písomného potvrdenia. Dôkazné bremeno zbavenia sa zodpovednosti za stratu úplne alebo sčasti je na zamestnancovi. Zamestnávateľ musí preukázať platnosť písomného potvrdenia o prevzatí daného predmetu a jeho stratu. Povinnosťou zamestnávateľa je vytvoriť pracovné podmienky umožňujúce chrániť zverený predmet. V praxi sú to napríklad uzamykateľné pracovné stoly, montážne vozíky, do ktorých môže zamestnanec zverený predmet bez rizika odložiť. Zodpovednosti za stratu zvereného predmetu sa môže zamestnanec zbaviť, ak strata vznikla z dôvodu krádeže alebo živelnej pohromy. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí zverený predmet pre prípad straty a zničenia sám.
Upozornenie: Všeobecná zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na zamestnancov v prípade poškodenia zverených predmetov.
Zamestnanec nie je povinný nahradiť škodu zo zákona, schodok (manko) áno
Podľa zákonníka práce je zamestnávateľovi priznaná možnosť (nie povinnosť) požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu zverených predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Požadovanú škodu určí zamestnávateľ, pričom pri určení škody na veci (materiál, tovar, zverené náradie), vrátane straty alebo zničenia, sa vychádza z ceny v čase vzniku škody. Prihliada sa na fyzické opotrebenie a morálne zastaranie ako aj uskutočnené zhodnotenie veci.
Zamestnancom, ktorí zodpovedajú za vzniknutý schodok spoločne, sa určí výška náhrady v pomernej výške podľa ich priemerných zárobkov. Zárobok vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu sa započítavajú v dvojnásobnej sume. Zákonník práce limituje podiel náhrady jednotlivých zamestnancov do výšky priemerného mesačného zárobku pred vznikom schodku. To neplatí pre vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu, pretože ak sa podielmi jednotlivých zamestnancov neuhradí celý schodok, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak schodok alebo jeho časť zavinil niektorý so spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí ho podľa miery zavinenia. Zvyšnú časť uhradia všetci spoločne v pomernej výške podľa zistených podielov.
Proces náhrady škody
Povinnosťou zamestnávateľa je najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá, prerokovať so zamestnancom požadovanú náhradu škody a oznámiť mu jej výšku. V prípade, že zamestnanec uzná svoj záväzok nahradiť škodu v určenej sume zamestnávateľ je s ním povinný uzatvoriť písomnú dohodu o spôsobe jej úhrady. Iná ako písomná dohoda je neplatná. Dohodu nie je potrebné uzatvoriť, ak už bola škoda uhradená. Ak požadovaná náhrada škody presahuje 50 eur, je zamestnávateľ povinný požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
