Základné povinnosti, ktoré má podnikateľ, keď sa stane zamestnávateľom mu určuje základný právny predpis v tejto oblasti, ktorým je Zákonník práce. Stručné informácie o povinnostiach vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce, nájdete v nasledovnom článku.
Povinnosti pred vznikom pracovného pomeru
Ešte pred vznikom pracovného pomeru (pred podpísaním pracovnej zmluvy) je povinnosťou zamestnávateľa informovať potenciálneho zamestnanca o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplynú z pracovnej zmluvy, o pracovných a mzdových podmienkach. V pracovnej zmluve musí zamestnávateľ so zamestnancom povinne dohodnúť druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce (deň vzniku pracovného pomeru) a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Povinnosti odo dňa nástupu do práce
Odo dňa nástupu do práce je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu mzdu, utvárať vhodné podmienky na plnenie pracovných úloh. Zamestnanec musí byť oboznámený s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.
Novoprijatých zamestnancov bez kvalifikácie musí zamestnávateľ na účely získania potrebnej kvalifikácie zaškoliť alebo zaučiť. Je to adaptačný proces zamestnanca do nového pracovného prostredia, v ktorom získava teoretické vedomosti a praktické zručnosti vo vzťahu k práci, oboznamuje sa s pracovnými postupmi, technologickými postupmi a podobne. O absolvovaní zaškolenia alebo zaučenia vydá zamestnávateľ po jeho skončení zamestnancovi potvrdenie.
Informácie o tom, aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi pri prijatí prvého zamestnanca nájdete v článku Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca
Povinnosti v súvislosti so mzdou
Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu. Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve alebo priamo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nemôže byť nižšia ako ustanovuje osobitný predpis – zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Mzdu je povinný zamestnávateľ vypočítať a vykonať z nej zrážky ako poistné na sociálne poistenie, preddavky na verejné zdravotné poistenie, preddavky na daň z príjmov, ako aj zrážky na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Ak má zamestnanec pochybnosti o výške vypočítanej mzdy, môže zamestnávateľa požiadať o nahliadnutie do dokladov, na základe ktorých zamestnávateľ mzdu vypočítal. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyhovieť. Mzdu vypláca zamestnávateľ za mesačné obdobie v termíne dohodnutom v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najneskôr však do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V prvom rade je zamestnávateľ povinný vyplácať mzdu v hotovosti, v pracovnom čase a na pracovisku. So zamestnancom však môže byť dohodnuté (napr. v pracovnej zmluve), že mzda mu bude vyplácaná na bankový účet, avšak zamestnanca nemožno nútiť k používaniu bezhotovostného spôsobu vyplácania mzdy. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad (listinný, prípadne po vzájomnej dohode aj elektronický) obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času. V prípade platobnej neschopnosti má zamestnávateľ alebo iné povinné osoby informačnú povinnosť k zástupcom zamestnancov alebo priamo zamestnancom.
Stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkostiach. Stravovanie je zabezpečené, ak je zamestnancovi poskytnuté jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny (ak odpracoval viac ako 4 hodiny) vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo poskytne zamestnancovi stravné lístky (gastrolístky).
Dovolenka a voľno zamestnancov
Zamestnancovi v pracovnom pomere vzniká za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni alebo dodatkovú dovolenku. Kedy bude zamestnanec čerpať dovolenku, resp. určenie čerpania dovolenky je povinnosťou zamestnávateľa, a to aj napriek tomu, že právo na dovolenku má zamestnanec. Čerpanie dovolenky zamestnávateľ určuje po prerokovaní so zamestnancom a zohľadňuje pri tom oprávnené záujmy zamestnanca, ako aj svoje vlastné pracovné úlohy. Zamestnávateľ je povinný zostaviť plán dovoleniek a prerokovať ho so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, plán dovoleniek zostaví sám. Plán dovoleniek by mal byť spravidla nastavený tak, aby si mohol zamestnanec vyčerpať dovolenku vcelku a do konca kalendárneho roka. V praxi je tiež zvykom, že o určenie dovolenky žiada zamestnanec. Je ale potrebné zdôrazniť, že právom a zároveň aj povinnosťou určovať čerpanie dovolenky je na strane zamestnávateľa a svojvoľné čerpanie dovolenky zamestnancom, aj keď má na ňu nárok, je porušením pracovnej disciplíny. Inak povedané, zamestnanec nemôže len oznámiť čerpanie dovolenky. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Kratšie obdobie je akceptovateľné len výnimočne, ak s tým súhlasí zamestnanec.
Povinnosťou zamestnávateľa je tiež poskytovať platené alebo neplatené voľno pri dôležitých osobných prekážkach zamestnanca v práci. Ide napríklad o narodenie dieťaťa, preventívne prehliadky, vyšetrenia alebo pohreb.
Pracovný čas a minimálna mzda
Povinnosťou zamestnávateľa je ustanoviť pracovný čas v súlade s maximálnou dĺžkou pracovného dňa a pracovného týždňa, vrátane poskytovania prestávok na odpočinok a jedenie. Rozvrhnutie pracovného času musí rešpektovať nárok zamestnanca na nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý týždenný odpočinok.
Pracovníci, ktorí sú zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda) nemajú rovnaké zákonné nároky ako zamestnanci v pracovnom pomere. Od 1. januára 2013 sa na dohody vzťahuje aj nárok zamestnancov na minimálnu mzdu. Rozsah pracovného času je špecifický pre každý typ dohody, povinnosť zamestnávateľa rešpektovať ustanovenia, ktoré pojednávajú všeobecne o rozsahu denného pracovného času, o nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom týždennom odpočinku týmto nie je dotknutá. „Dohodárom“ nie je zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie, avšak napríklad v tejto oblasti poskytuje Zákonník práce zmluvnú voľnosť a záleží na podmienkach, ktoré si v dohode určia zamestnávateľ a zamestnanec.
Hmotne zodpovední za vzniknutú škodu sú zamestnanci v pracovnom pomere aj zamestnanci – „dohodári“ v plnom rozsahu škody.
