Včelári musia úradom nahlasovať, kedy sa plánujú presúvať napr. za kvitnúcou slnečnicou v termíne, kedy ešte nie je ani zasiata. Čo sa stane, ak túto povinnosť nesplnia a na čo všetko treba pri kočovaní myslieť?
Tradičnou súčasťou včelárenia je kočovanie. Ide o premiestňovanie úľov k lepším zdrojom tzv. znášky. Včelári to však nemajú jednoduché. Nestačí im naložiť úle na vozík a odísť na okraj lesa. S kočovaním sa spájajú pravidlá na zabezpečenie potrebných podmienok pre samotné včely, no ich chovatelia sa tiež nevyhnú byrokratickej záťaži. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o identifikácii a registrácii včelstiev nariaďuje povinnosť nahlasovať kočovanie so včelami vopred. O postupe a pravidlách pre Podnikajte.sk porozprával dlhoročný včelár Tomáš Bátovský. Vysvetlil tiež, v čom spočíva najväčší problém daného predpisu. Ten sa dostal až medzi finalistov ankety Byrokratický nezmysel roka 2020.
Kočovanie je pre včelárov zaujímavé – aký má význam a na čo myslieť?
Kočovanie alebo premiestňovanie včelstiev k chovu včiel patrí. Prečo je tak potrebné?
Kočovanie patrí medzi tie modernejšie prvky vo včelárení a pre včelárov, ktorí chcú udržať medné výnosy, sa stáva čoraz viac zaujímavejšie. Je to spôsobené najmä dlhodobo ubúdajúcou rôznorodosťou včelej pastvy. Ak chce mať včelár úžitok zo včiel aj vo forme včelích produktov, musí si vybrať kvalitné trvalé stanovište. Toto stanovište by malo poskytovať pomerne veľké množstvo kvitnúcich medonosných rastlín a drevín počas celej sezóny. S pribúdajúcimi monokultúrami v poľnohospodárstve, úpravou voľne zarastených plôch a kosením trvalých trávnatých porastov je to čím ďalej, tým ťažšie. Počas včelárskej sezóny sme tak nútení premiestňovať včely ku kvitnúcim plochám a takýmto spôsobom vykrývať tzv. medziznáškové obdobia, čiže obdobie po odkvitnutí určitého druhu medonosných rastlín v dolete včiel, “prečkanie” a kvitnutie ďalších rastlín.
Na čo treba pri kočovaní myslieť? Ako treba včely pripraviť na kočovanie?
Pri kočovaní je potrebné byť v strehu, aktívne a každodenne sledovať prírodu. Každý rok z pohľadu prírody je iný a je ťažké presne predvídať deň, kedy bude daná rastlina kvitnúť. Často vzniká napríklad jav, kedy ešte kvitne repka olejná a začína kvitnúť agát. Vtedy je naozaj potrebné vystihnúť konkrétny deň, kedy je efektívnejšie presunúť včely od repky skôr k agátu. Rozhodovanie tu prichádza zo dňa na deň.
Následne sa včelstvá presúvajú v čase, keď sú všetky v úli, teda večer po zotmení, alebo nad ránom.
Čo by malo spĺňať kočovné stanovište? Kde smú byť úle umiestnené?
Vchod na trvalé aj kočovné stanovište v extraviláne musí byť označené piktogramom “Biologické nebezpečenstvo - VČELY” - podľa vyhlášky č. 285/2017 Z.z., a tiež informačnou tabuľou, ktorá má osobité predpisy, čo má obsahovať.
Včelstvá môžu byť umiestnené v extraviláne aj v intraviláne, potrebný je však súhlas majiteľa pozemku o ich umiestnení. V intraviláne je potrebné zaistiť prekážky v letovej dráhe včiel tak, aby dostatočne nadlietavali susedné pozemky a neobťažovali tak ich majiteľov. Ide napríklad o výsadbu drevín, živého plota, prípadne zelenej plachty, ktorá sa používa na ploty ako „zraková clona“. Prekážka by mala dosahovať minimálne 2 metre do výšky, pričom ju včely budú nadlietavať. Následne budú po preletení priamo pokračovať v dráhe letu v tejto výške, vďaka čomu nebudú ohrozovať susedov a je minimálna šanca, že ich napríklad bodnú.
A ako by sa mal na kočovanie pripraviť včelár? Čo na kočovanie potrebuje? Je potrebné mať pri sebe aj nejaké špecifické doklady či povolenia?
Na vykočovanie musí včelár v prvom rade pripraviť silné a hlavne zdravé včelstvá. Pred požiadavkou o vydanie kočovného preukazu musí odobrať melivo z každého úľa a odobraté melivo označiť príslušnými značkami (z ktorých včelstiev bolo odobraté) a zaslať na rozbor, v ktorom sa zistí prítomnosť moru včelieho plodu. Týmto potvrdením sa preukáže včelár v prípade kontroly priamo na vykočovanom stanovišti.
Úrady chcú vedieť presné dátumy aj miesta kočovania už pred sezónou
Podľa zákona musíte kočovanie so včelami nahlasovať do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ). Čo to pre včelára znamená? Ako treba postupovať?
Najskôr je potrebné vytvoriť si prístupové konto v registri. Následne chovateľ, ktorý plánuje kočovať, musí na pracovisko Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat elektronicky nahlásiť plán svojho kočovania na daný rok s presnými dátumami, kedy budú včelstvá presúvané.
Potom je potrebné fyzicky navštíviť úradného veterinárneho lekára miestnej RVPS z dôvodu potvrdenia sprievodného dokladu na presun včelstiev, resp. vystavenie nového kočovného preukazu. Treba však myslieť na to, že úradný veterinárny lekár je často v teréne a je potrebné vopred dohodnúť stretnutie na úrade. Včelár potom musí taktiež do dvoch dní od prikočovania na stanovište potvrdiť presun včelstiev v registri a nahlásiť aj návrat z kočovania.
Ako toto nahlasovanie prebieha a čo všetko je potrebné oznámiť?
Nahlasovanie je elektronické, pričom sa včelár musí
prihlásiť na CEHZ a zadať prístupové údaje, ktoré od pracoviska evidencie
dostal po zaslaní Žiadosti o pridelenie „Prístupu farmára“. Potom vytvorí
Plán kočovania, kde je potrebné zadať trvalé stanovište, plánovaný počet
kočujúcich včelstiev a koniec kočovania. Vypĺňa sa tiež miesto,
katastrálne územie a dátum príchodu. Úrady zaujíma aj účel kočovania. Tým môže
byť napr. niektorá z plodín, ako agát či slnečnica.
Pri skutočnosti nahlasovania sa potom vypĺňa stanovište, číslo trvalého stanovišťa, dátum príchodu, výber katastrálneho územia a počet včelstiev pri príchode. Ukončenie si zasa vyžaduje oznámenie dátumu ukončenia a konečný počet včelstiev pri návrate.
Sezóna sa začína na jar. Kedy je potrebné začať riešiť kočovanie?
Plán kočovania na celý rok je potrebné nahlásiť 14 dní pred začiatkom kočovania, no najneskôr 1. marca. Prikočovanie a ukončenie kočovania je zasa potrebné nahlásiť do dvoch dní od danej situácie.
Ak ale do 1. marca včelár presne neurčí, kde sa budú včelstvá nachádzať v danom období, celý spomínaný postup, okrem vytvorenia konta v registri, musí zopakovať znovu.
S včelami kočujete aj viackrát do roka na rôzne miesta. Je teda vopred potrebné nahlásiť všetky plánované miesta a dátumy kočovania?
Áno. V pláne je potrebné vyplniť miesta a dátumy v presnom poradí kočovania a aj so spomínaným účelom premiestňovania včiel.
Spomínali ste ale, že sa v pláne vypĺňa aj účel kočovania, napr. kvitnutie niektorej plodiny. Dá sa však tak konkrétne predpokladať kvitnutie plodiny už v zime?
Povinnosť nahlásiť ešte na začiatku roka, kedy a kde budeme kočovať, pričom plodiny, za ktorých účelom kočovať plánujeme, ešte nie sú ani zasiate, je nezmysel. Príkladom je kočovanie za slnečnicou. Úrady chcú vedieť, kde sa budú včelstvá v čase jej kvitnutia nachádzať, no ona pritom ešte nie je ani „v zemi“. Napríklad slnečnica sa totiž seje až približne v polovici apríla. Momentálne sa do popredia na Slovensku taktiež dostáva silne medonosná rastlina s názvom facélia vratičolistá, ktorá sa zasa vysieva koncom marca až v polovici apríla.
Povinnosť vytvára zbytočnú byrokraciu, nesplniť sa ju však neopláca
Ako teda postupujete? Čo sa deje v prípade, že sa vám plán počas roka zmení, slnečnica alebo spomínaná facélia budú kvitnúť neskôr alebo na inom mieste?
Musíme sa fyzicky dostaviť na RVPS, vyplniť nový formulár a požiadať o zmenu kočovania. Väčšina včelárov má včelárenie ako hobby a vybavovaním tohto povolenia sme nútení si napríklad čerpať dovolenku v práci aj niekoľko dní do roka.
Aké sankcie čakajú včelára, ktorý spomínané náležitosti kočovania nenahlási?
Každý včelár musí brať náležitosti vyhlášky celkom vážne. Napríklad, ak včelár nenahlási plán kočovania a samovoľne presunie včelstvá bez sprievodného dokladu a vypukne u včiel choroba “mor včelieho plodu” (choroba včiel, pri ktorej sa musia včelstvá spáliť aj s úľmi, v niektorých prípadoch aj susedné stanovištia cudzích včelárov), môže tento včelár byť sankcionovaný finančne až do výšky škody spôsobenej jeho včelstvami.
Zdá sa, že nahlasovanie kočovania úradom teda istý zmysel má. Ako by sa však celý proces mohol zjednodušiť a vyriešiť byrokratickú záťaž pre včelárov?
V prvom rade najväčšie odľahčenie byrokracie pre nás včelárov by bolo, keby sme sa nemuseli opätovne fyzicky dostaviť na miestnu veterinárnu správu, aj niekoľkokrát počas roka (z dôvodu, že sme nedokázali vopred odhadnúť termín kvitnutia danej medonosnej rastliny). Ideálne by bolo, keby sa celý tento proces súvisiaci s kočovaním mohol sprístupniť online, čo znamená, že aj prípadné zmeny by sa nahlasovali a schvaľovali prostredníctvom internetu. Samozrejme, nie každý včelár, ktorý je už v pokročilom veku, má možnosť pripojenia internetu, ale drvivá väčšina včelárov už prístup má. Dnes žijeme v „online” dobe. Boli by sme skutočne vďační, keby stačilo zmeny v termínoch kočovania nahlasovať online, prostredníctvom internetu. V aktuálnej dobe, ktorú žijeme, by to mohlo platiť dvojnásobne.
Nahlasovanie kvitnutia plodiny ako byrokratický nezmysel
Za povinnosť nahlasovať kočovanie, a teda aj umiestnenie včelstva počas kvitnutia napr. slnečnice, hoci ešte nie je zasiata, môžete hlasovať v ankete Byrokratický nezmysel roka 2020 na stránke www.byrokratickynezmysel.sk do 27. decembra 2020.
