Mladý podnikateľ Tomáš Bátovský sa už odmalička venuje včelárstvu. Je súčasťou rodinnej včelej farmy MaryBee, v ktorej si zákazníci okrem medu môžu objednať aj neobyčajnú službu – adoptovanie úľa. Vďaka odhodlaniu do práce a vysokým ambíciám sa umiestnil v pätici finalistov v súťaži Mladý inovatívny podnikateľ 2017.
Máte rodinnú firmu – včelárstvo. Pamätáš si na moment, kedy sa tvoje hobby zmenilo na podnikanie?
Už ako malý chlapec som pomáhal otcovi pri včelárení, bolo to pre mňa prirodzené. Keď som mal 15 rokov, zaumienil som si, že chcem byť podnikateľom. Odvtedy som skúšal realizovať viacero podnikateľských zámerov, no k tomuto som sa dostal až pred rokom. Dnes viem, že včelárenie je pre mňa to pravé a chcem v tom pokračovať aj v budúcnosti.
Hovoríš, že si skúšal podnikať aj v iných oblastiach. Čo ťa viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa k tomu, čo si sa už od malička učil od otca?
Dlhšiu dobu som skúšal, čo ma bude baviť a v čom by som zároveň dokázal aj podnikať. S postupným vývojom technológii som si začal uvedomovať, akú hodnotu má pre nás príroda a teda aj vplyv včely na život človeka. Podľa môjho názoru je potrebné prírodu nielen vytvárať, ale aj udržiavať minimálne v takom stave, v akom je dnes. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol pre včelárstvo a naplno sa mu venujem od začiatku roka 2016.
Čo si vyžaduje práca včelára a ako dlho trvá, kým sa človek naučí zaobchádzať so včelami a následne podnikať na takej úrovni, že uspeje v súťaži Mladý inovatívny podnikateľ 2017?
Z pohľadu človeka sú včely stále nepreskúmané živočíchy, ktoré sa na Zemi vyvíjajú omnoho dlhšie ako človek a aj preto ukrývajú v sebe mnoho záhad. Hovorí sa, že včelárenie je celoživotné vzdelávanie. Čas na priučenie sa včelárskemu remeslu je približne 2 roky, respektíve 2 včelárske sezóny. Dva roky preto, aby si začínajúci včelár dokázal usporiadať všetky činnosti spojené so starostlivosťou, ktorú včely potrebujú počas celého roka. Ideálne je, ak si zaobstará na začiatku 3-5 včelstiev, kvôli rozloženiu rizika úhynu jedného z včelstiev. So včelstvami je práca celoročne. Na jar je veľmi dôležité dodržať konkrétne postupy pre rýchly jarný rozvoj včelstva, aby včas nadobudlo silu do prvej hlavnej znášky, z ktorej sa následne už vytáča med. Na jeseň je potrebná kontrola všetkých včelstiev, aby mali dostatok zásob na zimu a zároveň boli poctivo preliečené proti roztočom (klieštik varroa). Počas zimy by sa mal včelár pripravovať na ďalšiu sezónu a vyrábať nové rámiky pre vystavanie včelích plástov.
Ty nepatríš medzi bežných včelárov. V čom spočíva jedinečnosť vášho rodinného podnikania?
Po tom, čo nám v roku 2007 z neznámych dôvodov zhoreli takmer všetky včelstvá sme museli začať úplne nanovo. Zo 110 včelstiev nám zostalo iba jedno. Nemali sme dostatok financií na obnovenie našej včelej farmy a tak sme zháňali vyradené príslušenstvo z rôznych zdrojov. Museli sme využívať len obmedzené možnosti, ktoré vtedajšia doba poskytovala. V súčasnosti už máme 50 včelstiev a pred rokom sme sa rozhodli založiť projekt založený na spojení užitočnosti a umenia. Sme jedineční v tom, že zákazníkom ponúkame nezvyčajnú službu – adoptovanie úľa. Z pohľadu zákazníka je projekt nastavený tak, aby mu bola každoročne doručená zásielka so včelími produktami priamo domov, až po dobu 4 rokov. Z nášho pohľadu to znamená vybudovanie nového včelstva a s ním spojená kompletná starostlivosť. K tomu samozrejme patrí odoslanie produktov zákazníkovi (20kg medu) a ilustrácia úľa podľa jeho želenia.
Aké ďalšie výhody vyplývajú z vášho projektu pre zákazníkov a prostredníctvom čoho si môžu objednať túto službu?
Zákazníci môžu kedykoľvek navštíviť našu včelnicu, pričom sa naučia ako funguje včelárska práca a presvedčia sa aj o tom, že včelí produkt, ktorý majú doma je skutočným výťažkom z prírody. Prvé objednávky prišli prostredníctvom našej stránky www.marybee.sk a sociálnej siete Facebook, ale dnes si ľudia objednávajú adopciu úľa zväčša na základe osobného odporúčania našich verných zákazníkov.
Aký zmysel má pre vás tento typ podnikania? Kde sa zrodila táto myšlienka?
Na Slovensku už existuje podobný projekt, my sme si ho však upravili podľa seba a pridali doň niečo špecifické v podobe maľby. Pri návrate do úľa sa včely orientujú pomocou oporných bodov a farebnosť úľa im v tejto orientácií napomáha. Naši zákazníci majú čoraz väčší záujem o ilustrované úle, takže v tomto prípade napomáha estetika aj marketingu. Inšpiráciu k tomuto kroku sme načerpali od včiel. Včela by ako jedinec neprežila a my ako rodina si zakladáme na vzájomnej pomoci a túto myšlienku sa snažíme prenášať aj do nášho projektu.
Oplatí sa vám zakaždým vyrábať nový úľ? Ako pokrývate náklady na výrobu úľov?
Nový úľ je pre včelára pomerne vysokým nákladom. Zo začiatku sme si úle vyrábali sami, ale dnes už máme dodávateľa. Okrem toho vlastníme niekoľko starších úľov, ktoré meníme na nové, ručne maľované. Sú to úle včelstiev, ktoré si adoptovali ľudia v našom projekte. Náklady pri včelárení sa nedotýkajú len samotných úľov, ale aj zariadení, ktoré sa používajú na získavanie včelích produktov. Všeobecne platí, viac včelstiev – väčšie náklady na mechanizáciu a techniku.
Zákazníci si konkrétnu maľbu svojho adoptovaného úľa vopred objednajú?
V prvom rade je výber námetu na vôli zákazníka a ten môže byť akýkoľvek. Stalo sa už, že zákazníci nemali konkrétnu predstavu maľby a v tom prípade mali naši ilustrátori „voľnú ruku“.
Vyrábate len med alebo iné včelie produkty? Ktoré sú u zákazníkov najobľúbenejšie?
V našej včelej farme je prioritou získavanie medu a v rebríčku obľúbenosti je spomedzi včelích produktov na prvom mieste. V poslednej dobe však stúpa dopyt aj po medovine a peli v mede.
Čo robíte v situácii, keď sa včelstvo z adoptovaného úľa vyrojí? Ako nahradíte zákazníkom objednaný včelí produkt?
Pri otvorení úľa včelár zistí, čo sa vo včelstve deje a musí ihneď urobiť opatrenia. Rojenie je prirodzené rozmnožovanie včelstiev. Je to moment, kedy včelstvo nemá v úli priestor navyše pre ďalšie pokolenia. Aj po vyrojení zostáva v úli dostatok včiel, ako aj zásob pre ďalší zdravý rozvoj včelstva.
Nie je tajomstvom, že plánujete rozvinúť vašu včelársku farmu o biznis s rýchlorastúcimi drevinami. Ako spolu súvisia tieto dve odvetia a aké sú vaše podnikateľské vízie?
Rýchlorastúce dreviny, ktoré my vysádzame sú pre nás zaujímavé hlavne tým, že poskytujú pastvu priamo pre včely a tým by sme sa chceli stať nezávislou včelou farmou s unikátnymi druhmi medov. Stromy Paulownia, ktoré sme nasadili aj tento rok kvitnú už od 3-4 roku. Len 10 rokov starý strom Paulownia dokáže poskytnúť výťažok až 20kg medu. Tento med je kvalitou a chuťou podobný agátovému medu, ktorý je na Slovensku čoraz populárnejší.
V čom vidíš výhody zabehnutej firmy? Necháš si v oblasti podnikania poradiť od otca?
Otec má v oblasti včelárstva 36-ročné skúsenosti, vďaka ktorým ma dokáže mnoho vecí naučiť. To však neznamená, že na sebe nemusím pracovať, práve naopak, aj po rokoch praxe sa musím neustále vzdelávať a zdokonaľovať.
Aká je filozofia vášho podnikania? Máte zásady, ktoré dodržiavate?
Medzi včelármi sa traduje, že ak sa raz do včelárenia pustíte, včelárom ostanete do konca života. Život včiel je úžasný a do dnešného dňa skrýva mnoho záhad. Myslím, že by sme sa mali viac zaujímať aj o problematiku úhynu týchto usilovných stvorení, bez ktorých by ľudstvo neprežilo. Existencia včiel je už v dnešnej dobe ohrozená, hlavne používaním pesticídov a neonikotínoidov (toxíny obsiahnuté v poľnohospodárskych postrekoch). Postreky neubližujú len včelám, ale dostávajú sa aj do pôdy, vody a ovzdušia a teda aj do kontaktu s ľuďmi. My sa riadime mottom: „Kde sú včely, tam je život. Náš projekt smeruje k rozmnožovaniu včelstiev a spoznávaniu života včiel, čo by malo viesť aj k ich následnej ochrane. Okrem toho zvyšujú úrodnosť plodín svojou opelivou činnosťou až o 30-50%.
