Včelárske podnikanie nie je len o mede. Ponúka tiež široký priestor na inovácie. Ako ho využili slovenskí včelári?
So včelárskym podnikaním si pravdepodobne väčšina ľudí spája len výrobu a predaj medu, prípadne voskové sviečky a sladkú medovinu. Produkt včiel však nemusí byť len sladidlom alebo bežnou pochutinou. Aj tradičný odbor ako včelárstvo ponúka obrovský priestor na inovácie. Inšpirujte sa slovenskými podnikateľmi, ktorí sa včelársky svet rozhodli ozvláštniť a prišli na trh s inovatívnymi nápadmi.
Adopcia úľov - prínos pre podporovateľa aj pre včelára
Ocenenie Mladý inovatívny podnikateľ roku 2017 získal Tomáš Bátovský z rodinnej včelej farmy MaryBee. Hoci otcovi - včelárovi pomáhal od detstva, včelárom sa stal až v 22 rokoch. To, čím je ich včelárstvo iné od konkurencie spočíva najmä v inovatívnej službe, ktorú ponúkajú. V roku 2016 sa rozhodli spojiť užitočnosť s umením. Svoje včelstvá začali ponúkať na adopciu. Záujemcovia tak môžu podporiť fungovanie konkrétnej včelej rodiny. „Včelstvo osadíme do nového úľa, ktorý je pred tým ručne ilustrovaný naším ilustrátorom. Maľbu, ktorá je na úli, vyberá podporovateľ, ktorý si včelstvo adoptoval,“ vysvetľuje Tomáš Bátovský. O službu majú záujem najmä rodiny a úle takýmto spôsobom vlastnia aj deti, no včelstvá si radi adoptujú tiež firmy. Momentálne majú na farme MaryBee adoptovaných 70 včelích rodín a ďalších 20 plánujú pridať do svojej včelnice na jeseň.
V cene za adopciu však nie je len dobrý pocit z podpory vzniku nového úľa. Adoptívnemu majiteľovi prinášajú prostredníctvom služby viaceré benefity. „Po adopcii úľa dostane v nasledujúcich dvoch rokoch podporovateľ celkom 20 kg čerstvého medu (10 kg každý rok). Prípadne si môže skombinovať aj iné produkty z našej farmy, napr. peľ v mede, medovú pálenku - včelovicu, propolisovú tinktúru a iné,“ uvádza mladý včelár. Zákazníci, ktorí si adoptovali úľ majú možnosť zúčastniť sa aj verejného medobrania organizovaného dva dni v roku. Na ňom si môžu vytočiť priamo na včelnici vlastný med zo svojho úľa.
Ponuka podujatí je však širšia. Mladý včelár svojim zákazníkom ponúka aj návštevu včelnice s odborným výkladom a možnosťou vytočiť si vlastný med. Tieto netradičné výlety sú obľúbené nielen u detí, ale tiež ako teambuildingová aktivita.
Nápad umožniť ľuďom podporiť úle, z ktorých potom majú aj oni sami pridanú hodnotu, vznikol pri renovácii včelnice. Členovia tejto rodinnej firmy sa rozhodli spraviť vynovenie včelej farmy čo najzaujímavejšie. Aj vďaka podporovateľom a ilustrátorom má teraz ich včelnica pestrý vzhľad. „Realizácia našich vlastných nápadov nás napĺňa a každé zrealizovanie novej idey poháňa vpred. Dáva nám istý druh sebadôvery, a neustále nás presviedča, že keď človek chce a vytrvá v tom, čo začne, výsledok sa skôr či neskôr dostaví,“ uzatvára Tomáš Bátovský.
Spánok na úľoch ako zdraviu prospešný relax
Dušan Budinský sa pred niekoľkými rokmi zamiloval do dreva a práce s ním. Vášeň k drevárčine ho viedla k postaveniu vlastnej dielne neďaleko Banskej Štiavnice, kde naplno prejavuje svoju tvorivosť. Pred dvomi rokmi si však obľúbil aj včelárstvo. Rozhodol sa tieto dve záľuby skombinovať a vlastnoručne skonštruoval Apidomček, známy aj ako Včelí hotel. „Niekde v sebe som cítil, že chcem postaviť niečo nevšedné, niečo z dreva a konštrukčne či technicky atypické. Vytváranie Apidomčeka som vnímal ako školenie, ktoré pre mňa bolo celý čas fascinujúce a zábavné. Taký ten pocit, keď ste nadšení z každého kroku, ktorý urobíte,“ spomína včelár a staviteľ Včelieho hotela.
Apidomček je postavený v šesťuholníkovom tvare včelína, ktorý kopíruje tvar včelej bunky. Záujemcovia majú ustlané priamo na úľoch, v ktorých je do 200 000 včiel. Spanie na úľoch má mať prospešný vplyv na organizmus a zdravie človeka, je to prírodný spôsob relaxu. V ponuke oddychu pár centimetrov od tohto užitočného hmyzu však Dušanova záľuba včelárstva nekončí.
Okrem Apidomčeka a stáčania medu Dušan vyrába aj mnohé nezvyčajné produkty. Ide napríklad o extrakt z prirodzeného zimného úhynu včiel, ktorý znižuje cholesterol, zlepšuje krvný obeh či napomáha chudnutiu. Aj preto ho nazýva Včelí detox. Spracúva a predáva tiež trúdie mlieko alebo včelí peľ. „Som v kontakte s dvoma skúsenejšími včelármi, ktorým som zo začiatku častejšie volával, keď som potreboval poradiť, teraz je tých telefonátov už pomenej. Ale rady a nápady sú jediná vec, ktorú od druhých včelárov zvyknem spotrebovať. Produkty sú výhradne od našich včielok,“ vysvetľuje Dušan Budinský.
Inšpiráciu nasáva zo svojho okolia, o včelách sa snaží zistiť všetko, čo sa dá a rovnako zisťuje, čo sa z nich dá zužitkovať. „Vo včelárstve som ako nepopísaný papier. Nemal som žiadnu predstavu o tejto činnosti. Len som si myslel, že o včely sa nebude treba veľmi starať, že sa postarajú samy o seba. Dnes viem, že je to nezmysel. Momentálne beriem včelárenie ako potešenie a popri tom si uvedomujem, že včely majú pre ľudí obrovský význam.“ Včelárstvu sa však Dušan Budinský nezačal venovať za účelom zisku či s vidinou výhodného biznisu. Záľubu vníma ako vlastný prejav, prostredníctvom ktorého sám seba spoznáva.
Areál „plný medu“ a súkromné rozárium s viac ako tisíc ružami
Za vznikom rodinnej firmy APIMED v Dolnej Kurpej sú manželia Kudláčovci, ktorí sa pre včelárske podnikanie rozhodli v roku 1998. Majiteľ rodinného medovinárstva, Peter Kudláč, sa k včeláreniu dostal už ako chlapec, keď navštevoval včelársky krúžok na základnej škole. O dva roky neskôr už mal svoje vlastné včelstvo a táto oblasť zostala súčasťou jeho života.
Vo firme sa sústredia najmä na produkciu a balenie slovenského medu a medoviny. Med majú z vlastnej včelnice, no spolupracujú aj so svojimi priateľmi včelármi, od ktorých vykupujú kvetový, agátový a lesný med. Produkt následne balia do rôznych darčekových balení, ktoré taktiež tvoria ich ponuku. Hlavným sortimentom podniku je však medovina, pri výrobe ktorej sa vydali cestou „odrodových“ medovín, teda podľa druhu medu, podobne ako vinári vyrábajú víno podľa odrody hrozna. Nápad odlíšiť sa takým spôsobom im priniesol niekoľko svetových ocenení.
Pri včelích výrobkoch ale činnosť rodinnej firmy APIMED neskončila. Svojim zákazníkom sa rozhodli priblížiť život včiel a ich význam pre človeka, a tak vybudovali areál Medolandia. Cieľom ale bolo aj zvýšenie predajov ich produktov zážitkovým spôsobom, a to formou degustácií, prehliadok a tematických podujatí. „Myšlienka vybudovať tento areál vznikla ešte v roku 2014. Rozhodli sme sa, že vytvoríme miesto, kde budeme môcť zážitkovým spôsobom prezentovať včelárstvo, medárstvo, medovinárstvo, ale aj ružiarstvo, ktorým sa Dolná Krupá preslávila, a to najmä zásluhou grófky Márie Henriety Chotekovej,“ spomína Peter Kudláč. Park a areál Medolandie susedí práve s kaštieľom, v ktorom grófka žila. Niekoľko metrov od miesta pôvodnej grófkinej ružovej záhrady teda vysadili viac než tisíc ruží. Záhradu môžu zákazníci navštíviť a zoznámiť sa s rôznymi odrodami ruží. Lupienky jedného z druhov, vyšľachteného práve na počesť Ružovej grófky, navyše v podniku využívajú pri výrobe medoviny, ktorá je po nej pomenovaná.
Rozhodnutie vydať sa cestou výroby medoviny a ďalších medových nápojov, ako je medový aperitív alebo medový destilát, hodnotí majiteľ podniku ako kľúčové. „Už pri založení našej rodinnej firmy sme pochopili, že predávať len samotný med bez ďalšej pridanej hodnoty, by neviedlo k želaným výsledkom. Radosť z dosiahnutých výsledkov je tiež oveľa väčšia, keď do produktov dávate niečo viac, kus samého seba. Pri zážitkovom areáli Medolandia sa nám znovu potvrdzuje, že ak máte pri sebe tých správnych ľudí a veci robíte úprimne a s odhodlaním, ľudia to skôr či neskôr náležite ocenia,“ uzatvára Peter Kudláč.
Nápady na inovácie získavajú od zákazníkov - jedným z nich je medové pivo
Ďalší manželský pár sa venuje včelárstvu od roku 2013. Vasiľovci po svadbe absolvovali školenie pre začínajúcich včelárov z Banskej Bystrice. Spolu si z neho doniesli prvé vlastné úle a včelstvá. Nakoľko si boli od začiatku istí, že včeláreniu sa chcú venovať naplno, vymysleli si ešte v rovnaký rok názov Včelia farma Pčola a postupne si začali budovať klientelu. Včelia farma sa podľa manželov Vasiľovcov nedá vybudovať „šibnutím prútika“. Hlavné sú vedomosti, skúsenosti a šťastie, najmä čo sa týka počasia. Na prvom mieste podľa nich musí byť láska k včelám a prírode, nie samotný biznis.
Že včelárstvo nemusí byť len o produkcii medu si dobre uvedomujú. „Keby bolo iba o mede, skončili by sme tento rok vo veľkom mínuse. Posledné roky sú celkovo v našej horskej oblasti (Martin, Malá a Veľká Fatra) dosť chudobné na med. Preto popri mede spracovávame a pripravujeme aj produkty z propolisu, peľu, včelieho vosku a neustále vymýšľame niečo nové,“ uvádzajú majitelia včelej farmy. Napríklad včelí vosk využívajú na výrobu sviečok a ozdôb, hlavne tých vianočných.
Rodinná farma Pčola sa však taktiež zameriava na výrobu medoviny. Ozvláštniť sa ju rozhodli rôznymi príchuťami, napr. čučoriedkovou, šípkovou či ríbezľovou. Pri ich výrobe však využívajú lokálne ingrediencie, nie umelé príchute. Nezvyčajným medovým nápojom je ich medové pivo. Ponuku rozšírili o chov a predaj včelích matiek, či rôzne včelie kurzy. K nápadom ich smerujú samotní zákazníci, keď včelárom prezradia, čo by ocenili a využili.
Originálne nápady a inovácie im v podnikaní prinášajú najmä nových zákazníkov. „Do reklamy zatiaľ investujeme veľmi málo v porovnaní s konkurenciou. Momentálne nám rýchlosť, akou sa šíria dobré referencie, postačuje.“
Potravinové obaly vyrábajú z vosku
Jednou z čoraz častejších ekologických noviniek je voskový obal na potraviny. Jedným z nich je aj slovenský Včelobal. Do podnikania pretavili svoj záujem o prírodu a životné prostredie manželia Gáborovci. Počas cyklistických výletov po Slovensku, ale aj v zahraničí, nachádzali mnohé miesta doslova „zahádzané“ odpadkami. To bolo podnetom, kedy sa rozhodli eliminovať množstvo jednorazových obalov. V zime 2017 začali vyrábať prvé kúsky voskových obalov. „Keď sme mali pocit, že sa blížime k finálnemu Včelobalu, bolo načase rozšíriť túto novinku medzi kamarátov a rodinu. Úprimne nás veľmi milo potešil záujem a najmä podpora našich blízkych a priateľov, ktorí nám neraz pomáhali pri práci,“ spomína Martin Gábor.
Včelobal sú ručne vyrobené obrúsky z voskovej zmesi nanesenej na bio bavlnu. Vosková zmes vzniká spojením živice, jojobového oleja a včelieho vosku, ktorý získavajú priamo od slovenských včelárov. Voskový obal je vhodný na zabalenie pečiva, ovocia, zeleniny či vychladnutého spracovaného mäsa. Po použití sa môže jednoducho umyť a vysušiť. Jeho výrobcovia svojim zákazníkom poskytujú aj bezplatný ročný servis, kedy obaly opäť prevoskujú a orežú. Obal je kompostovateľný, takže ani na konci jeho používania neznečisťuje prostredie.
To, že podobných výrobcov na trhu pribúda, si vo Včelobale uvedomujú. Snažia sa preto mať určitý prehľad o tom, akým smerom sa vydáva konkurencia. „Vždy ma poteší, keď niekto vymyslí niečo nové, funkčné. Práve to vie zlepšiť aj náš prístup a rozvoj,“ hovorí Martin Gábor. Od konkurencie sa ale snažia odlíšiť napríklad spoluprácami, ktorých cieľom nie je len predaj, ale finančný dar na dobrú vec. Spolupracovali už napr. so združením My Sme Les a chystajú aj podobnú spoluprácu so spolkom Prales Deťom, kedy sa prostredníctvom predaja Včelobalov budú snažiť prispieť k čisteniu oceánov v Indonézii.
Pri podnikaní ich teší skvelý pocit a pozitívna odozva od zákazníkov. V práci im pomáhajú rodinní príslušníci či kolegovia, s ktorými konzultujú ďalšie nápady. „Každú jednu vec najprv spolu skúšame a častokrát končí v krabici "nevydalo ale pobavilo". Myslím, že sme už celkom zabehnutý tím a každá ďalšia méta je čoraz bližšie,“ uzatvára Martin Gábor.
