Ako vzniká údaj o priemernom zárobku Slovákov? Aké podniky tvoria štatistickú vzorku? Prečo je výpočet priemernej mesačnej mzdy dôležitý?
Produktmi Štatistického úradu Slovenskej republiky sú rôzne prieskumy a štatistiky vývoja slovenského hospodárstva. Pravidelne sa zaoberá aj výškou priemernej mzdy na Slovensku. Jej druhov je viac, no kľúčovou je priemerná nominálna mesačná mzda zamestnancov na Slovensku. Mnohí však možno ani netušia, ako prebieha výpočet tohto údaju a aké informácie štatistici využívajú. Oslovili sme preto Štatistický úrad a opýtali sa na detaily zisťovania výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Pre Podnikajte.sk ich priblížil riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania ŠÚ SR, Ivan Chrappa.
V článku sa dočítate:
- čo je priemerná nominálna mesačná mzda a aký význam má zaoberať sa jej zisťovaním,
- aké údaje využívajú pri jej výpočte,
- akým spôsobom tieto údaje získavajú,
- aký je samotný postup výpočtu priemernej nominálnej mesačnej mzdy.
Prečo je zisťovanie priemernej mesačnej mzdy dôležité?
Priemerná mzda je základným ukazovateľom vývoja hospodárstva. Ivan Chrappa uvádza, že dôvodov, prečo sa jej výškou Štatistický úrad neustále zaoberá je viacero.
- Jedným z nich je poukázanie na priemerný vývoj zárobkov zamestnancov, čo sa následne premieta do ich spotreby alebo úspor, a teda určujú ich kúpyschopnosť.
- Predstavuje tiež základnú informáciu o vývoji výdavkov zamestnávateľov v súvislosti so zamestnávaním pracovných síl.
- Tvorí základ pre rozhodovacie procesy v oblasti odmeňovania za prácu, a to od makroúrovne štátu až po mikroúroveň podnikov.
- Je dôležitou veličinou pre výpočet ďalších ukazovateľov sociálnej sféry, ako sú platy ústavných činiteľov, primátorov či starostov, príspevok politickým stranám za volebné hlasy, ale aj vymeriavacie základy pre starobné dôchodky, poistné odvody, a pod.
Aké údaje sa pri výpočte priemernej mzdy využívajú?
Základným zdrojom výpočtu priemernej nominálnej mesačnej mzdy je podnikové výkazníctvo. Ide o mesačné, štvrťročné a ročné zisťovania v podnikoch. Priemerná mesačná mzda zahŕňa hrubú mzdu, čiže základný plat, odmeny, príplatky za prekážky v práci, nadčasy a iné príplatky, náhrady miezd a naturálnych miezd. Údaje o mzdách získava priamo ŠÚ SR alebo ich partneri prostredníctvom niekoľkých rôznych štatistických zisťovaní. „Tieto dáta sú od spravodajských jednotiek, ktorými sú podniky, firmy a organizácie, zbierané elektronicky v štatistickom informačnom systéme ŠÚ SR,“ vysvetľuje Ivan Chrappa.
Nezainteresovaný človek si pod priemernou mesačnou mzdou môže predstaviť priemer všetkých miezd zamestnancov na Slovensku. Údaje o mzdách sa ale zisťujú kombináciou plošného, vyčerpávajúceho zberu údajov vo veľkých podnikateľských subjektoch či neziskovom sektore a zberu údajov na vzorke ostatných typov organizácií, ktoré následne prepočítava ŠÚ SR na celú populáciu zamestnávateľov pomocou matematicko-štatistických metód.
Vzorku na zistenie referenčnej priemernej nominálnej mesačnej mzdy tvorí:
- približne 50 % vzorka veľkých organizácií/podnikateľských organizácií s 20 a viac zamestnancami, ale aj organizácií do 19 zamestnancov s ročnou produkciou minimálne 5 miliónov eur,
- približne 7 % vzorka malých podnikateľských organizácií s počtom do 19 zamestnancov a ročnou produkciou do 5 miliónov eur,
- odhad počtu súkromných podnikateľov nezapísaných do obchodného registra, ktorí podnikajú v hlavnej činnosti a ich zamestnancov,
- všetky podniky finančného sprostredkovania,
- všetky nepodnikateľské organizácie (tretí sektor),
- kvalifikovaný odhad za zamestnancov u živnostníkov.
Rozsah vzorky, na ktorej sa za dané obdobie výpočet priemernej nominálnej mzdy zisťuje, je približne 30 000 organizácií. Výber spoločností je náhodný, pričom sa vyberá z registra organizácií podľa reprezentatívnosti v odvetviach hospodárstva, ale taktiež v členení za všetky kraje a veľkostné skupiny organizácií. Prečo sa výpočet priemernej mzdy nevykonáva na základe celoplošného zisťovania všetkých pracujúcich v hospodárstve odôvodňuje Ivan Chrappa tým, že by išlo o veľmi nákladnú a prácnu činnosť, ktorá by navyše zbytočne zaťažovala najmä malé podniky.
Výpočet a frekvencia zisťovania priemernej nominálnej mzdy
Priemernú nominálnu mesačnú mzdu zverejňuje ŠÚ SR v pravidelných
intervaloch, a to štvrťročne za celé hospodárstvo Slovenskej
republiky. Po 4. štvrťroku je uverejnený aj údaj za celý kalendárny rok. „Publikujeme
ich vždy s ostatnými základnými najdôležitejšími makroekonomickými dátami
o SR (s HDP a pod.) cca 60 - 70 dní po skončení štvrťroka. Napríklad
5. júna 2020 sme zverejnili dáta za 1. štvrťrok 2020 a 4. septembra
zverejníme dáta za 2. štvrťrok 2020,“ vysvetľuje Ivan Chrappa.
Údaj priemernej mesačnej mzdy za štvrťrok sa potom počíta tak, že celkový objem vyplatených miezd a náhrad miezd sa vydelí priemernou dennou zamestnanosťou počas daného štvrťroka.
Základné dáta o mzdách sa produkujú aj na mesačnej báze. ŠÚ SR ich zverejňuje v podobe krátkej informatívnej správy a tabuľky okolo 12. až 15. dňa v mesiaci. Obsahuje dáta spracované približne po 45 dňoch od ukončenia daného obdobia. Ide však len o predbežné dáta a iba za vybrané odvetvia, pričom údaje sú len od veľkých podnikov. Mesačný interval je totiž príliš krátky. Je možné vykonávať iba orientačné odhady vývoja, pretože firmy nemajú ešte k dispozícií ucelené evidencie o vyplatených mzdách.
„Najpresnejšie údaje sú na ročnej báze a po ročných uzávierkach, čo je s odstupom až pol roka po skončení kalendárneho roka. Len tento zdroj, bez priebežného stavu počas roka, by bol pre používateľov neakceptovateľný. Štvrťročné dáta o priemerných zárobkoch sú kompromisným riešením práve ako z pohľadu včasnosti, tak z pohľadu spoľahlivosti informácií,“ vysvetľuje Ivan Chrappa.
Informácie o priemernej mesačnej mzde za rok 2020 nájdete v článku Aká bola priemerná mesačná mzda v roku 2020 a čo ovplyvní?.
Ďalšie aktivity Štatistického úradu SR – mzdy riešia z viacerých pohľadov
Popri údajoch o priemerných hrubých nominálnych mesačných mzdách sa Štatistický úrad zaoberá aj indexom nominálnej a indexom reálnej mzdy, a to vždy oproti rovnakému obdobiu minulého roka. „Pri výpočte reálnej mzdy zohľadňujeme vývoj spotrebiteľských cien za rovnaké obdobie. Inak povedané, snažíme sa zistiť, do akej miery ubrala inflácia zo zárobkov zamestnancov,“ tvrdí riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania ŠÚ SR.
Okrem „referenčnej mzdy“ má Štatistický úrad produkty aj na ročnej báze. Tie sú zamerané na štruktúru miezd, resp. na úplné náklady práce. Prípadne sa ich produkty líšia v závislosti od metodiky a štruktúry zastúpenia oslovených podnikov. Takáto rôznorodosť potom umožňuje produkovať výstupy pre rôzne účely.
