Vývoj priemernej mzdy na Slovensku

Štatistiky o vývoji priemernej mzdy na Slovensku za posledných desať rokov a jej porovnanie s inými krajinami. Dozviete sa prečo môže byť porovnávanie hrubých miezd medzi krajinami skresľujúce.

Priemerná mzda – čo znamená a prečo je dôležitá

Priemerná mzda sa najčastejšie zisťuje ako priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca. Nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavuje hrubú odmenu zamestnanca za vykonanú prácu vyplácanú zamestnávateľom, ktorá nie je znížená o žiadne zákonné zrážky (preddavok na daň z príjmov, sociálne poistenie a preddavok na zdravotné poistenie).

Výšku priemernej mesačnej mzdy zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Pri jej praktickom zisťovaní sa však neberú úvahy hrubé mzdy všetkých zamestnancov na Slovensku, vychádza sa len zo štatistickej vzorky. Metodiku výpočtu priemernej mzdy nájdete v článku Priemerná mesačná mzda: aké údaje sú potrebné na jej výpočet a ako sa získavajú?.

Výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je veľmi dôležitý ukazovateľ z toho dôvodu, že sa od neho odvíjajú mnohé ďalšie kľúčové veličiny. Napríklad výška minimálnej mzdy, povinnosť platiť sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, výška platov starostov obcí a primátorov miest, výška platov niektorých ústavných činiteľov.

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku v rokoch 2010 – 2020

V nasledujúcej tabuľke je prehľad výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v rokoch 2010 až 2020. Ak by sme sa pozreli na medziročnú rýchlosť (index) rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy, tak by sme zistili, že najrýchlejšie rástla medzi rokmi 2019 a 2018, a to až o takmer 7,8 % ročne.

Priemerná mesačná mzda na Slovensku a v iných krajinách Európskej únie

Tabuľka uvedená nižšie zase zobrazuje priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnancov v rôznych krajinách Európskej únie za roky 2016 až 2019. Informácie o premernej mesačnej mzde za rok 2020 nájdete v článku Aká bola priemerná mesačná mzda v roku 2020 a čo ovplyvní?.

Priemerná mzda sa zisťuje ako priemerná hrubá mzda bez akýchkoľvek zrážok.

Ako je možné z tabuľky vidieť, spomedzi vybraných krajín majú vyššie priemerné hrubé mzdy krajiny západnej a severnej Európy. Na druhej strane sú s nižšími priemernými mzdami krajiny strednej Európy, kam patrí napríklad aj Slovensko a jeho susedia s výnimkou Rakúska.

Poznámka: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nevedie štatistiku priemerných nominálnych mesačných miezd, ale len priemerných nominálnych ročných miezd. Z tohto dôvodu boli pôvodné údaje o priemerných nominálnych ročných mzdách prepočítané na priemerné nominálne mesačné mzdy ich vydelením 12. V prípade krajín, ktoré nepoužívajú menu euro, bola priemerná nominálna mzda prepočítaná kurzom vyhláseným pre príslušnú menu Európskou centrálnou bankou k 31. decembru príslušného kalendárneho roka. Z dôvodu inej metodiky zberu a výpočtu údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa môžu niektoré údaje o priemerných nominálnych mzdách odlišovať od tých, aké poskytujú národné štatistické úrady jednotlivých krajín (napríklad Slovensko).

Porovnávanie krajín na základe hrubých miezd nemusí byť objektívne

Poukazovať pri medzinárodnom porovnávaní na výšku hrubej mzdy s domnienkou, že primerane vysoká k hrubej mzde bude aj čistá mzda, nemusí byť vždy celkom objektívne.

Dôvodov je viacero. V krajinách sú odlišné výpočty a sadzby dane z príjmov, sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Hrubá mzda zároveň tvorí len časť celkovej ceny práce zamestnanca pre zamestnávateľa a jej podiel na celkovej cene práce (rôzny pomer rozdelenia odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa) sa medzi krajinami líši. Celková cena práce je súčet hrubej mzdy, zdravotného poistenia plateného zamestnávateľom a sociálneho poistenia plateného zamestnávateľom. Pre zamestnávateľa je kľúčový najmä údaj o celkovej cene práce, zamestnanca zas zaujíma čistá mzda.

Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS tvrdí, že hrubá mzda na Slovensku je z ekonomického hľadiska len účtovníckou fikciou. „Problém je, že veľká časť odvodov je vo forme skrytého daňového bremena. Ide o tzv. „odvody platené zamestnávateľom“, ktoré nie sú súčasťou hrubej mzdy. Dnešná podoba hrubej mzdy je tak v skutočnosti len „polohrubá“ mzda. Tá skutočná hrubá mzda by mala zahŕňať všetky dane a odvody platené z produktívnej práce,“ vysvetľuje Róbert Chovanculiak.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie platené zamestnancom aj zamestnávateľom sa na Slovensku vypočítava z hrubej mzdy zamestnanca. Zdravotné poistenie je vo výške 14 % (4 % platí zamestnanec a 10 % platí zamestnávateľ) a sociálne poistenie je vo výške 34,60 % (9,40 % platí zamestnanec a 25,20 % platí zamestnávateľ). Všetky výpočty od hrubej mzdy po čistú mzdu a celkovú cenu práce vám ponúka aj naša mzdová kalkulačka.

Príklad na rozdielnu hrubú mzdu, ale rovnakú čistú mzdu a cenu práce

V nasledujúcej tabuľke ukážeme príklad na to, ako môže byť v rôznych krajinách rovnaká čistá mzda, rovnaká cena práce, ale hrubá mzda sa bude odlišovať.

Hrubá mzda sa dá ľahko opticky zvýšiť bez akýchkoľvek vplyvov na ostatné položky.

Rozdiel spôsobia iba parametre nastavenia zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, dane z príjmov. Podrobnejšie sú konkrétne kroky výpočtu od hrubej mzdy po čistú mzdu vysvetlené v článku Výpočet čistej mzdy zamestnanca v roku 2021.

Vo vyššie uvedenom príklade, sme mali dvoch zamestnancov. Jeden z nich pracoval na Slovensku a mal hrubú mzdu 1 000 eur. Druhý z nich pracoval v inej krajine a mal hrubú mzdu 1 200 eur. Druhý zamestnanec z inej krajiny mal o 20 % vyššiu hrubú mzdu ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu bolo z ich mzdy odvedené zdravotné poistenie, sociálne poistenie a daň z príjmov v rovnakej výške. Okrem toho obaja títo zamestnanci s rozdielnou hrubou mzdou mali rovnakú čistú mzdu a aj celková cena práce týchto zamestnancov bola rovnaká.

Nižšie sadzby zdravotného a sociálneho poistenia vypočítavané z vyššej hrubej mzdy a iný pomer ich rozdelenia medzi zamestnanca a zamestnávateľa u zamestnanca z inej krajiny spôsobili to, že v konečnom dôsledku medzi zamestnancom zo Slovenska a z inej krajiny nie je žiaden rozdiel. Jediným rozdielom je len opticky vyššia hrubá mzda zamestnanca z inej krajiny. Tento príklad len dokazuje to, že porovnávanie výšky príjmov zamestnancov medzi rôznymi krajinami výhradne na základe ich hrubých miezd s domnienkou, že primerane vysoké k hrubým mzdám budú aj čisté mzdy, nemusí byť vždy porovnávaním tých istých veličín.