Ženy zarábajú menej ako muži: platové rozdiely rieši aj smernica EÚ

Ženy nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ zarábajú stále výrazne menej ako muži. Čím je to spôsobené, ako problematiku rieši legislatíva a čo prinesie nová európska smernica?

Aj keď sa na platové rozdiely medzi ženami a mužmi upozorňuje dlhodobo, nežnejšie pohlavie na Slovensku stále zarába menej. Podobný trend je však aj celkovo v Európe. Na úrovni EÚ preto vzniká nová smernica na podporu rovnoprávnosti v odmeňovaní mužov a žien na trhu práce.

Ženy v EÚ zarábajú o 12 % menej než muži, odráža sa to aj na ich dôchodku

Ako v tlačovej správe upozornila Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ), na rozdielnom odmeňovaní žien a mužov sa podieľa mnoho faktorov, ktoré súvisia s genderovou štruktúrou pracovného trhu, so systémami odmeňovania u zamestnávateľov, s nedostatočným zosúlaďovaním rodinného a pracovného života, ale aj s rodovými stereotypmi. Problém sa pritom týka celej EÚ. KOZ uvádza, že ženy v únii zarábajú v priemere o 12,7 % menej ako muži a stále čelia prekážkam v prístupe na trhu práce. Rodové rozdiely v príjmoch sa pritom neskôr prejavujú aj vo výške dôchodku – ten je v krajinách EÚ u žien aj o 30 % nižší ako v prípade mužov.

Naši najbližší susedia v tejto oblasti taktiež nezaznamenávajú pozitívny vývoj. Ako uvádza portál Platy.sk na základe dát portálu Paylab.com, najmenší rozdiel (necelých 13 %) je v odmeňovaní pohlaví v Slovinsku, menej ako 20 % rozdiel je v Chorvátsku, Estónsku či Maďarsku. Horšie sú na tom Česi a ešte oveľa viac Poliaci, kde ženy zarábajú v priemere menej ako dve tretiny toho, čo muži.

Rodový mzdový rozdiel na Slovensku je viac ako 18 % v neprospech žien

Slovensko na tom nie je inak. KOZ informuje, že muži v našej krajine zarábajú o 10,2 % viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Ženy ale majú o 10,5 % nižšie mzdy ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Taktiež je viditeľný rozdiel v samotnom porovnaní mzdy oboch pohlaví. Ženy podľa dát KOZ dosahujú len 81,2 % mzdy mužov a rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien. „Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 %. Obzvlášť ohrozené sú matky samoživiteľky,“ uvádza konfederácia.

Z analýzy portálu Platy.sk zasa vyplýva, že celkový priemerný mesačný plat vrátane odmien či 13. platu je v prípade mužov 2 100 eur, no v prípade žien len necelých 1 600 eur. Nežnejšie pohlavie tak na Slovensku zarába o necelú štvrtinu menej ako mužské pohlavie. A vlani to bolo ešte o percento viac.

Paradoxom je, že rozdiel v platovom ohodnotení sa zväčšuje s počtom odpracovaných rokov. Čiže, čím viac skúseností zamestnanci majú, tým väčší je rozdiel v odmeňovaní medzi pohlaviami. Ak má žena prax do jedného roka, mesačne zarába v priemere o 20 % menej ako muž, ak má vyše šesť rokov praxe, ide už o približne 27 % rozdiel, čo v praxi predstavuje asi 600 eur.

Ženy pracujú v slabo platených oblastiach

Jedným z dôvodov, prečo ženy výrazne menej zarábajú, je aj to, že často pracujú v oblastiach nižším odmeňovaním. Častejšie ako muži totiž pôsobia v školstve a administratíve, ktoré podľa portálu Platy.sk patria medzi desať najhoršie platených odvetví. Prevaha zamestnankýň je aj v zdravotníctve, štátnej správe a samospráve, a tiež sektore ľudských zdrojov.

Na druhej strane, mužov možno častejšie nájsť vo vrcholovom manažmente, v oblasti informačných technológií a manažmente, ktoré patria medzi najlepšie platené segmenty v našej krajine.

Nežnejšie pohlavie má k tomu nižšie sebavedomie pri vyjednávaní vyššieho platu alebo pri diskusii o mzdovom ohodnotení na pohovore. A ako vyplýva z údajov portálu Profesia.sk, napriek tomu, že v životopisoch uvádzajú vysokoškolské vzdelanie častejšie ženy ako muži, pri hľadaní práce majú záujem skôr o administratívnu prácu, zamestnanie v obchode, cestovnom ruchu, gastre či o pomocné práce. Muži sa zasa chcú zamestnať skôr v doprave, obchode, výrobe, manažmente a IT.

Ženy vytláča z trhu práce starostlivosť o deti, zamestnávatelia nebývajú ústretoví

Nemenej dôležitým faktorom, ktorý sa odráža na platoch žien, je materská a rodičovská dovolenka, ktorú stále zastupujú viac matky ako otcovia. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová uvádza: „Vnímanie žien, ktoré v jednom životnom úseku kumulujú pozíciu matiek, dcér a starých mám, je možné z pohľadu najbližšej rodiny charakterizovať slovami, ako sú bezpečie, pomoc a starostlivosť. Krásne slová, za ktorými sa ale často skrýva veľa sebaobetovania, uprednostňovania potrieb iných, aj veľa časovo náročnej práce. Nie vždy to ale vieme patrične doceniť. V kontexte starnúcej populácie, nedostatočne pripravenej infraštruktúry, nedostatočného množstva profesionálnych kapacít pre opatrovanie nesebestačných seniorov, chýbajúcich kapacít jaslí a škôlok, bude význam žien takzvanej sendvičovej generácie narastať,“ a dopĺňa údaj, že na Slovensku je až 68 % domáckej práce vykonávanej ženami. Žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domáckej práci 38 hodín týždenne.

Ženy podľa nej z trhu práce vytláča práve starostlivosť o deti a zásadný nedostatok skrátených úväzkov, ktorý je spôsobený okrem iného aj politikou nízkych miezd, keďže ani práca na plný úväzok nie je dostatočne ohodnotená. Zamestnávatelia nemajú veľký záujem vychádzať ženám v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, najmä z dôvodov daňovo-odvodového zaťaženia a celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce. „Rovnakou prekážkou na väčšie zapojenie žien na trhu práce je problematika tzv. dlhých pracovných hodín mužov, ktoré de facto bránia mužom dostatočne sa podieľať na domácich prácach a starostlivosti o deti. Možné riešenie vidíme napríklad aj v skracovaní pracovného času,“ uviedla prezidentka KOZ SR s tým, že práve materstvo, nižšie platené pozície, chýbajúca infraštruktúra predprimárnej starostlivosti (i sociálnych služieb pre seniorov) sú zásadnými faktormi, ktoré ženy ovplyvňujú v ich pracovnej kariére až do dôchodku.

Nerovnosť odmeňovania rieši už aj legislatíva

Na elimináciu rodových mzdových rozdielov slúžia aj niektoré existujúce opatrenia, ako zákaz diskriminácie zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce či v tzv. antidiskriminačnom zákone. Podľa Uhlerovej ale viac priaznivých opatrení prináša transpozícia európskych smerníc. Jednu z nich predstavil Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš.

Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady na podporu väčšej rovnoprávnosti v odmeňovaní mužov a žien na trhu práce. Zavedením tejto smernice by sa právo na rovnakú mzdu malo posilniť odstránením priamej a nepriamej diskriminácie v odmeňovaní. Nová legislatíva bude v praxi vyzerať tak, že zamestnávateľ bude povinný stanoviť jasné, zrozumiteľné a transparentné pravidlá pri odmeňovaní zamestnancov vo firme. Garancia prístupu k informáciám bude povinnosťou. Uplatnením novej smernice pribudnú aj dôležité práva zamestnancom - napríklad právo na náhradu za nespravodlivé odmeňovanie. Keď zamestnanec zistí, že je nespravodlivo odmeňovaný, bude môcť spätne vymáhať od svojho zamestnávateľa doplatenie nespravodlivo nízko vyplácanej mzdy.

Rezort práce v tlačovej správe uvádza, že v zákone o službách zamestnanosti je aktuálne stanovená povinnosť zamestnávateľov zverejňovať ponúkanú mzdu a zákaz uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej by bola uvedená nižšia mzda ako bola ponúkaná v pracovnom inzeráte. Táto smernica tiež zakazuje zamestnávateľom, aby sa potenciálneho kandidáta na pohovore pýtali na predošlú mzdu. „Aby tieto pravidlá fungovali, bude potrebné prijať rozsiahle množstvo podporných a informačných opatrení. Ich súčasťou budú aj sankcie, ktoré nadobudnú odrádzajúci charakter, napríklad vo forme pokuty či vylúčenia daného zamestnávateľa z verejného obstarávania,“ upozornil Branislav Ondruš.

Ako priblížila Martina Novotná, ambasádorka iniciatívy Equal Pay Day a zakladateľka občianskeho združenia Akčné ženy, celosvetovou iniciatívou Equal Pay Day je vyvolať spoločenskú diskusiu o rovnocennom a spravodlivom odmeňovaní medzi mužmi a ženami na trhu práce. „Chceme priniesť platformu, vďaka ktorej budeme zamestnávateľom a zamestnancom nápomocné pri odstraňovaní platovej nerovnosti.“