Všeobecná (univerzálna) voľná živnosť

Tri zo štyroch strán vládnej koalície mali vo svojich programoch návrh na zavedenie univerzálnej voľnej živnosti. Aké zmeny prinesie, ak sa stane realitou?

Na všeobecnej voľnej živnosti je veľká zhoda vládnej koalície

Čo urobí nová vláda pre podnikateľov je článok, v ktorom sme pripravili prehľad opatrení, na ktorých sa zhodli vo svojich volebných programoch minimálne dve strany vládnej koalície.

Existujú aj také opatrenia, ktoré na základe svojich volebných programov plánovali zaviesť dokonca tri zo štyroch strán rodiacej sa novej vlády. Jedným z nich je aj zavedenie inštitútu univerzálnej alebo všeobecnej voľnej živnosti.

Čo je všeobecná alebo univerzálna voľná živnosť

Podnikanie sa môže uskutočňovať na základe rôznych druhov oprávnení, avšak jednoznačne najpoužívanejším oprávnením na vykonávanie podnikania na Slovensku je práve živnostenské oprávnenie. Existujú tri druhy živností: remeselné, viazané a voľné.

Neexistuje zoznam všetkých voľných živností

Ak chce niekto vykonávať remeselnú alebo viazanú živnosť, musí okrem všeobecných náležitostí prevádzkovania živnosti spĺňať aj podmienku odbornej spôsobilosti (napríklad musí mať výučný list alebo nejaké osvedčenie). Navyše, existuje zoznam všetkých remeselných a viazaných živností. Nachádza sa priamo v prílohách č. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Voľné živnosti môže prevádzkovať ktokoľvek, kto splní všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti týkajúce sa veku, spôsobilosti na právne úkony a bezúhonnosti. Podnikať v rámci voľnej živnosti (napríklad predávať tovar) môže teda takmer každý. Avšak, na rozdiel od remeselných a viazaných živností, neexistuje žiadny zoznam úplne všetkých voľných živností. Ako voľnú živnosť si môžete vymyslieť akúkoľvek činnosť, ktorá nie je remeselnou alebo viazanou živnosťou a nie je nejakým spôsobom regulovaná alebo vylúčená zo živností.

Existuje aj zoznam odporúčaných voľných živností, ktorý neobsahuje úplne všetky možné živnosti a nikomu nebráni v tom, aby si zvolil nejakú vlastnú voľnú živnosť.

Všeobecná voľná živnosť oprávňuje na vykonávanie činností, ktoré nevyžadujú odbornú spôsobilosť

Inštitút všeobecnej voľnej živnosti by mal nahradiť všetky voľné živnosti jednou univerzálnou živnosťou. Inak povedané, všeobecná voľná živnosť by podnikateľa oprávňovala vykonávať všetky voľné živnosti na základe jedného riadku zapísaného v živnostenskom, prípadne aj v obchodnom registri. Znamená to, že na základe tejto jednej živnosti by mohol podnikateľ vykonávať akúkoľvek živnosť, na ktorú sa nevyžaduje splnenie odbornej alebo inej spôsobilosti (akúkoľvek živnosť, ktorá nie je remeselnou alebo viazanou živnosťou).

Výhody a nevýhody všeobecnej voľnej živnosti

So zavedením jednej univerzálnej alebo všeobecnej voľnej živnosti sa spájajú predovšetkým výhody. Existujú však aj názory, ktoré hovoria o nevýhodách zavedenia takéhoto inštitútu.

Všeobecná voľná živnosť šetrí čas aj peniaze

Ak chce v súčasnosti podnikateľ rozšíriť svoje podnikanie o ďalšiu voľnú živnosť, má s tým spojenú nemalú administratívu. Pri osobnom ohlásení živnosti musí podnikateľ navštíviť okresný úrad, odbor živnostenského podnikania (označovaný tiež ako jednotné kontaktné miesto) a zaplatiť za každú voľnú živnosť poplatok 5 eur. Pri elektronickom ohlásení živnosti by podnikateľ žiadny poplatok neplatil.

Omnoho drahšie a administratívne náročnejšie je rozšírenie podnikania o voľnú živnosť v prípade obchodných spoločností. Tie totižto predmety podnikania povinne zapisujú aj do obchodného registra. Okrem poplatku za ohlásenie každej živnosti tak zaplatia registrovému súdu aj súdny poplatok za podanie návrhu na doplnenie údajov do obchodného registra. Výška tohto poplatku je 66 eur bez ohľadu na počet jednorazovo zapisovaných predmetov podnikania. Ak by si to podnikateľ vybavil elektronicky, poplatok by bol polovičný.

Rozšírenie podnikania o jednu voľnú živnosť môže s. r. o. stáť na poplatkoch spolu 71 eur (za ohlásenie živnosti 5 eur a za zápis do obchodného registra 66 eur). Aj to je dôvod, prečo si väčšina obchodných spoločností už pri vzniku zapisuje do obchodného registra aj predmety podnikania (voľné živnosti), ktoré síce v najbližšom čase nebude vykonávať, ale v budúcnosti by sa to stať mohlo. Jednoducho chcú ušetriť na poplatkoch, a preto si už pri svojom vzniku zapíšu do obchodného registra čo najviac živností.

Všeobecná voľná živnosť ušetrí podnikateľom veľa času aj peňazí.

Zároveň by všeobecná voľná živnosť vyriešila aj ďalší problém – už neraz sa stalo (napr. prelom rokov 2015/2016, prelom rokov 2019/2020), že obchodné súdy nestíhali vybavovať zápisy v zákonných lehotách a podnikatelia čakali niekoľko týždňov na zápis nových firiem, ale tiež na zápisy zmien – napríklad aj doplnení činností do predmetov podnikania. Posledný takýto príklad je z uplynulých mesiacov, kedy sú niektoré obchodné súdy podľa vyjadrení podnikateľských združení doslova paralyzované a namiesto dvoch pracovných dní vybavujú zápisy aj niekoľko mesiacov.

Zavedenie inštitútu všeobecnej živnosti by takéto situácie čiastočne eliminovalo,  podnikateľom ušetrilo čas a aj peniaze spojené s ohlasovaním voľnej živnosti na živnostenskom úrade, ale najmä so zápisom nového predmetu podnikania do obchodného registra u obchodných spoločností. Keďže tieto úkony sú spojené aj s prácou štátnych úradníkov, všeobecná voľná živnosť ušetrí prácu aj im.

Po argumenty v prospech tejto zmeny netreba chodiť ďaleko. „Stačí sa pozrieť na Českú republiku, kde všeobecná voľná živnosť funguje už niekoľko rokov, ale len pri obchodných spoločnostiach. Napríklad pri zakladaní s. r. o. sa zapisuje znenie predmetu podnikania, ktoré je všeobecné a sú v ňom zahrnuté všetky voľné činnosti,“ hovorí Erik Lacza z poradenskej spoločnosti Fontionnel. „Takáto zmena by odbremenila od agendy odbory živnostenského podnikania či registrové súdy, ktoré sú momentálne extrémne zahltené a u ktorých nemalú časť agendy tvorí práve pridávanie/odoberanie predmetov činnosti. Zároveň to šetrí čas podnikateľom. Tí nebudú musieť riešiť pridávanie predmetov podnikania, čo tiež trvá nejaký ten čas, resp. kým to vydá Okresný úrad. Práve ten je dôležitý, nakoľko od vtedy je oprávnený subjekt podnikať v danej činnosti. Taktiež to bude šetriť podnikateľom peniaze, pretože nebudú musieť platiť advokátom, keďže väčšina si to bude vedieť spraviť sama a bez pomoci advokáta. Ďalším prínosom je aj to, že podnikatelia sa tým vyhnú neoprávnenému podnikaniu, keďže nebudú musieť rozmýšľať nad tým, či majú zapísanú danú činnosť alebo nemajú a nestane sa, že podnikajú v segmente na ktorý nemajú oprávnenie,“ vymenúva pozitíva Lacza.

Nevýhody niektorí spájajú len so štatistickými účelmi

Na inštitút všeobecnej voľnej živnosti je možné nájsť aj opačné názory, resp. argumenty, kvôli ktorým by sa tento inštitút radšej zavádzať nemal. Tie sa spájajú predovšetkým so štatistickými účelmi. Zástancovia ponechania súčasného stavu a zapisovania každej voľnej živnosti do živnostenského, prípadne aj obchodného registra, tvrdia, že ak by sa zaviedol inštitút jednej všeobecnej voľnej živnosti, nebolo by možné štatisticky sledovať to, koľko podnikateľov sa akou konkrétnou činnosťou zaoberá.

Tieto štatistiky sa však nevyužívajú často a ak sa aj využívajú, ich výsledky sú pravdepodobne veľmi vzdialené od skutočnosti. Dôvodom tohto skreslenia je to, že podnikatelia zvyčajne majú v živnostenskom a obchodnom registri zapísané aj také voľné živnosti, ktoré nevykonávajú alebo ich vykonávajú iba občasne či okrajovo. Na štatistické účely sú relevantné údaje týkajúce sa predmetu podnikania podnikateľov (fyzických osôb aj právnických osôb), ktoré sa nachádzajú v daňových priznaniach k dani z príjmov a v účtovných závierkach. V nich sa nich totiž uvádza jeden hlavný (prevažný) predmet činnosti konkrétneho podnikateľa. Ide o názvov činnosti, z ktorej podnikateľ dosiahol v danom roku najviac príjmov.

„Riziká vidím v tom, že rezignujeme na špecializáciu a znížime rozlišovaciu možnosť obozretným podnikateľom vybrať si spoľahlivého obchodného partnera. Teraz ak vidím, že podnikateľ má zapísané prakticky čokoľvek a reálne robí jedno, môžem sa pýtať prečo to tak je a podľa získaných informácií potenciálneho obchodného partnera preverovať a posúdiť. Takto budú mať všetci uvedené všeobecná voľná živnosť, čo je údaj, ktorý mi nepovie nič. Tak či tak bude potrebné skúmať, či to čo podnikateľ vykonáva nespadá pod viazanú či remeselnú živnosť, takže ja tam výhody nevidím,“ konštatuje Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Je zavedenie všeobecnej voľnej živnosti dobrý nápad?

 „V súčasnosti je veľký chaos v činnostiach, ktoré majú podnikateľské subjekty zapísané. Zoznamy, ktoré sú zverejňované na webovom sídle ministerstva vnútra sú síce len odporúčanými zneniami činností, avšak v praxi sa stretávame s tým, že odbory živnostenského podnikania majú problém zapísať činnosť v inom znení,“ hovorí Lacza.

Združenie podnikateľov Slovenska tento návrh podporuje a vo svojom stanovisku pridáva ďalšie argumenty – menej agendy pre podnikateľov aj úradníkov, úsporu na poplatkoch najmä pri zápisoch zmien v obchodnom registri, väčšiu flexibilitu a v neposlednom rade uľahčenie situácie pri inovatívnych nápadoch, ktoré súčasný zoznam odporúčaných živností nepozná.

Iný názor má výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, Peter Serina: „Voľnú živnosť je možné zaregistrovať online, zadarmo, do týždňa, bežne do troch dní.“ Preto nevidí žiaden problém ani dôvod meniť to, čo funguje dobre. „Ak by sme chceli robiť nejakú reformu, tak potom by malo zmysel zlúčiť úrady, ktoré vydávajú živnosti s úradmi, ktoré registrujú obchodné spoločnosti do jednej inštitúcie a nemal by to robiť štát, ale verejnoprávna inštitúcia a štát by mal riešiť len sporové veci. To by bola reforma,“ uzatvára pre Podnikajte.sk.