Slovenská živnosť a práca v Nemecku

Ak chce slovenský živnostník dočasne podnikať v Nemecku, musí pre to splniť určité podmienky. Kedy tam ešte môže podnikať so slovenskou živnosťou a kedy už nie?

Cezhraničné poskytovanie služieb (podnikanie so slovenskou živnosťou) v Nemecku

Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu v znení neskorších predpisov môže každý podnikateľ z jedného členského štátu Európskej únie na základe oprávnenia na podnikanie vydaného v jeho domácej krajine dočasne poskytovať služby na území ktoréhokoľvek iného členského štátu Európskej únie za rovnakých podmienok, aké platia v tejto inej krajine pre vykonávanie takéhoto podnikania pre jej domácich podnikateľov. V súvislosti s týmto právom je potrebné službu vnímať ako akékoľvek podnikanie, teda aj priemyselnú, obchodnú, remeselnú činnosť a tiež aj činnosť v oblasti slobodných povolaní.

Pre slovenského podnikateľa to znamená, že so svojou slovenskou živnosťou môže dočasne podnikať v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie za predpokladu, že splní podmienky aké sú v tejto krajine požadované pre jej domácich podnikateľov v danom predmete podnikania, tzn. vyššie požiadavky na tohto slovenského podnikateľa kladené byť nemôžu. Veľmi dôležité však je, že cezhraničné poskytovanie služieb sa vzťahuje len na príležitostné podnikanie, teda dočasné. Pri posudzovaní príležitostného charakteru podnikania je potrebné pristupovať ku každému prípadu individuálne s prihliadnutím na početnosť, pravidelnosť a trvanie podnikania. Ak ale ide o činnosť pravidelnú alebo často sa opakujúcu, bude sa vyžadovať založenie živnosti v krajine určenia, čo má potom aj daňové a odvodové následky.

Príklad: Slovenský murár získa raz alebo dvakrát za rok zákazku zrekonštruovať byt pre nemeckého zákazníka v Mníchove. V tomto prípade je možné takúto činnosť považovať za príležitostnú a pôjde o cezhraničné poskytovanie služieb. Ak ale takýto podnikateľ bude pravidelne niekoľkokrát ročne rekonštruovať byty viacerých nemeckých zákazníkov, pôjde o pravidelnú činnosť, na ktorú sa bude vyžadovať získanie nemeckej živnosti a vybavenie všetkých s tým súvisiacich daňovo-odvodových záležitostí.

Pre bližšie všeobecné informácie o cezhraničnom poskytovaní služieb v rámci členských krajín Európskej únie si prečítajte náš článok Slovenská živnosť a poskytovanie služieb (práca) v zahraničí.

Základné povinnosti slovenského živnostníka dočasne podnikajúceho v Nemecku

Slovenský živnostník, ktorý sa chystá dočasne vykonávať nejakú prácu v súvislosti s jeho podnikaním do Nemecka, musí ešte pred svojim odchodom splniť niekoľko základných povinností na Slovensku. Rovnako mu ešte pred samotným výkonom práce vzniká aj jedna oznamovacia povinnosť v Nemecku.

Na Slovensku si musí podnikateľ splniť tieto základné povinnosti:

  1. Získať dokument, z ktorého bude možné jednoznačne určiť, že existuje práca, ktorú má živnostník dočasne v Nemecku vykonávať. Potvrdením na tieto účely môže byť obchodná zmluva, zmluva o dielo alebo objednávka z nemeckej strany. Tento dokument by mal byť preložený aj do nemeckého jazyka.
  2. Získať dokument, ktorý bude preukazovať, že živnostník svoju podnikateľskú činnosť na Slovensku vykonáva spravidla najmenej dva mesiace. Na tieto potreby bude slúžiť osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré musí byť úradne preložené aj do nemeckého jazyka.
  3. Získať dokument potvrdzujúci, že po vykonaní práce v Nemecku sa živnostník znova vráti na Slovensko, kde bude naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a bude tu aj súčasťou systému sociálneho poistenia. Takýmto potvrdením je formulár PD A1 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu Európskej únie. Živnostníkovi ho vydáva Sociálna poisťovňa v lehote do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti a žiadateľovi ho doručuje poštou.
Článok pokračuje pod reklamou

Oznamovacia povinnosť pre dočasné vykonávanie práce v Nemecku

Ešte pre začatím dočasného podnikania v Nemecku si musí slovenský podnikateľ vo vzťahu k nemeckým úradom splniť jednu oznamovaciu povinnosť. Podnikateľ musí v Nemecku oznámiť začatie cezhraničného poskytovania služieb, a to na príslušnú remeselnú komoru (Handwerkskammer). Zoznam nemeckých remeselných komôr podľa príslušných regiónov je uvedený na internetovej stránke www.handwerkskammer.de. Povinnosť vopred oznámiť začatie vykonávania dočasného podnikania v Nemecku je potrebné si splniť vždy, tzn. bez ohľadu na to, či do Nemecka idete vykonávať voľnú živnosť alebo živnosť, ktorá je regulovaná (remeselná alebo viazaná). Ak však plánujete v Nemecku vykonávať činnosť, ktorá je remeselnou alebo viazanou živnosťou, je potrebné k tomuto oznámeniu priložiť aj doklad o povahe a dĺžke praxe, ktorým je výpis zo živnostenského registra.

Oznámenie o cezhraničnom poskytovaní služieb sa odporúča podať najmenej jeden mesiac pred plánovaným začatím práce v Nemecku. V niektorých prípadoch, predovšetkým v prípade regulovaných živností, môže nemecká remeselná komora žiadateľa vyzvať na predloženie dodatočných alebo chýbajúcich dokumentov. Následne, po doručení oznámenia o dočasnom vykonávaní podnikania v Nemecku, nemecká remeselná komora vydá žiadateľovi osvedčenie o uskutočnení oznámenia. S podaním oznámenia sa spája aj poplatok, ktorého výška sa môže v závislosti od konkrétnej spolkovej krajiny meniť.

Aké doklady musí mať slovenský živnostník so sebou v Nemecku

Po tom, ako si podnikateľ všetky povinnosti splnil na Slovensku a príslušnej nemeckej remeselnej komore dočasné vykonávanie podnikania v Nemecku oznámil, môže s ním začať.

V prípade kontroly by mal mať v Nemecku so sebou tieto dokumenty:

  • obchodnú zmluvu, zmluvu o dielo alebo objednávku zo strany nemeckého zákazníka preloženú do nemeckého jazyka, ktorá potvrdzuje, že v Nemecku existuje práca, ktorú tam má slovenský živnostník dočasne vykonávať,
  • doklad, ktorým bude môcť slovenský živnostník preukázať svoju identitu , čo znamená mať so sebou občiansky preukaz,
  • formulár PD A1 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu Európskej únie, ktorý mu vydala Sociálna poisťovňa a ktorý musí byť preložený do nemeckého jazyka a úradne overený.

V prípade, že slovenský podnikateľ niektorý z vyššie uvedených dokumentov v prípade kontroly v Nemecku pri sebe mať nebude, hrozí mu za porušenie týchto povinností vysoká pokuta.

TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť z pohodlia domova.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Vyslanie zamestnancov a živnostníkov: Slovensko v EÚ vyniká

Ako sa vyvíja počet vyslanej pracovnej sily zo Slovenska, aké pravidlá platia pri opakovanom vyslaní, v čom je iné vyslanie cudzincov so slovenskou živnosťou a aké riziká vysielanie má?

Zrušenie a pozastavenie živnosti v roku 2024

Prevádzkovanie živnosti možno dočasne prerušiť, alebo aj úplne zrušiť. Ako postupovať, koľko tieto úkony stoja a aký vplyv to má na platenie odvodov či daní?

Živnosť vs. s. r. o. a čistý príjem

Živnosť a s. r. o. ako právne formy podnikania majú odlišné zdaňovanie príjmov, ako aj rozdielne odvodové povinnosti. Od čoho závisí, koľko ostane majiteľovi v čistom a čo sa od roku 2024 zmenilo?

Založenie živnosti v Rakúsku

Aké podmienky je potrebné splniť pre založenie živnosti v Rakúsku a čo všetko budete k tomu potrebovať? Základné informácie o založení rakúskej živnosti fyzickou či právnickou osobou v článku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky