Čo sa považuje za výdavok, resp. náklad, ktorý si môže fyzická alebo právnická osoba zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2018? Prinášame prehľad častých daňových a nedaňových výdavkov.
Daňové výdavky (náklady) upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Pri účtovaní výdavkov však musia účtovné jednotky vychádzať aj z týchto ustanovení:
- zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,
- postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
Čo je daňový výdavok?
Daňovým výdavkom je podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov výdavok (náklad), ktorý preukázateľne vynaloží fyzická alebo právnická osoba na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii.
Uvedené znamená, že výdavok (náklad) je daňovým výdavkom, ak:
- je preukázateľne vynaložený: to znamená, že musí byť k nemu doklad, ktorým je možné preukázať vynaloženie výdavku (nákladu),
- je zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii : znamená, to, že musí byť zaúčtovaný v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii (§ 6 ods. 11 zákona),
- je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov: to znamená, že musí súvisieť s činnosťou daňovníka (je potrebné brať do úvahy jeho predmet podnikania).
Výdavky (náklady), ktoré súvisia s využívaním majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby, sú uznané len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Na to, aby fyzická alebo právnická osoba zistila základ dane, z ktorého bude platiť daň z príjmov za rok 2018 je potrebné, aby vedela, či daný výdavok, resp. náklad, ktorý vynaložila je aj daňovým výdavkom a môže si ho zahrnúť do základu dane.
Akým spôsobom si môže uplatniť fyzická osoba (SZČO) v roku 2018 daňové výdavky?
Fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže vybrať v roku 2018 jeden z nasledujúcich spôsobov uplatnenia výdavkov:
- tzv. paušálne výdavky (percentom z príjmov) vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods.2), najviac však do výšky 20 000 eur, ak nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH iba časť zdaňovacieho obdobia,
- tzv. paušálne výdavky (percentom z príjmov) vo výške 60 % z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), najviac však do výšky 20 000 eur, ak nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH iba časť zdaňovacieho obdobia,
- skutočne preukázateľné výdavky zaevidované v daňovej evidencii (§ 6 ods. 11),
- skutočne preukázateľné výdavky zaúčtované v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Ako postupovať pri zisťovaní základu dane z príjmov za rok 2018?
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza fyzická alebo právnická osoba z:
- rozdielu medzi príjmami a výdavkami (u fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u fyzickej osoby, ktorá vedie daňovú evidenciu),
- z výsledku hospodárenia, t.j. rozdielu výnosov a nákladov (u daňovníka – fyzickej a právnickej osoby účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva).
V súvislosti s tým, je potrebné uviesť, že nie vždy výdavok, resp. náklad sa rovná aj daňovému výdavku, a preto pri zisťovaní základu dane je potrebné skúmať, či je možné daný výdavok, resp. náklad aj zahrnúť do základu dane. Výdavky teda môžeme rozdeliť na:
- daňové výdavky, ktoré sú uznané v plnej výške,
- limitované daňové výdavky,
- daňové výdavky, ktoré sú uznané až po zaplatení.
- neuznané daňové výdavky.
Ktoré výdavky (náklady) sú daňovo uznané v plnej výške v roku 2018?
Fyzická alebo právnická osoba si môže v prvom rade zahrnúť do daňových výdavkov tie výdavky, ktoré súvisia so zabezpečením, dosahovaním a udržaním ich príjmov. Ide teda o také výdavky, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou, resp. predmetom podnikania fyzickej či právnickej osoby.
Pre lepšie porozumenie si uveďme príklad, aké výdavky (náklady) si môže účtovník zahrnúť do daňových výdavkov: ide napríklad o výdavky na účtovnícky softvér, výdavky na kancelárske potreby, výdavky na toner do tlačiarne, poistenie zodpovednosti za školu pri výkone profesie a pod.. Uveďme si ešte jeden príklad, a to aké výdavky si môže zahrnúť do daňových výdavkov napríklad murár: ide o výdavky na nákup materiálu, ktorý potrebuje pri svojej činnosti (napr. stavebné lepidlo, cement a pod.), výdavky na nákup náradia (napr. murárske kladivo, murárska lyžica a pod.) Uvedený typ výdavkov, ktorý fyzická alebo právnická osoba vynaloží nie je nijako limitovaný, avšak musí súvisieť s predmetom podnikania danej osoby.
Prehľad častých výdavkov (nákladov), ktoré fyzická alebo právnická osoba môže zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške:
- výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie (napr. výdavky vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, mzdové náklady, výdavky vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov a pod.),
- tvorba zákonných rezerv a opravných položiek,
- škody nezavinené daňovníkom (vzniknuté buď v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom),
- poistné a príspevky, ktoré hradí živnostník alebo iná SZČO a taktiež aj poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť ako zamestnávateľ za zamestnancov,
- daň z motorových vozidiel, miestne dane a poplatky, ktoré sa vzťahujú k činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
- daň z pridanej hodnoty (len v zákonom stanovených prípadoch, napr. u neplatiteľa DPH),
- odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím,
- darčeková poukážka poskytovaná zamestnancom,
- a iné.
Ktoré výdavky (náklady) je možné zahrnúť do daňových výdavkov len v limitovanej výške v roku 2018?
Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len tú výšku výdavkov (nákladov), ktorá je limitovaná, ide najmä o tieto výdavky (náklady):
- cestovné (v tomto prípade si daňovník môže zahrnúť do základu dane len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 282/2002 Z.z. o cestovných náhradách),
- stravné vynaložené živnostníkom alebo inou SZČO (v tomto prípade si môže živnostník alebo iná SZČO zahrnúť do základu dane stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku a najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej za kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t.j. pre rok 2018 vo výške 4,50 eur do 31.5.2018 a od 1.6.2018 vo výške 4,80 eur), daňovým výdavkom sú aj príspevky, ktoré fyzická alebo právnická osoba ako zamestnávateľ poskytuje na stravovanie svojim zamestnancom.
- odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom (v uvedenom prípade si môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov len odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu majetku, ktorá prislúcha na dané zdaňovacie obdobie),
- výdavky na cestovanie, v prípade živnostníka, ktorý využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, a to do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu alebo do výšky paušálu 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov,
- výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky,
- odpisy hmotného a nehmotného majetku,
- zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení,
- odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,
- a iné.
Ktoré daňové výdavky sú uznané až po zaplatení v roku 2018?
Výdavok (náklad) je možno považovať za daňový výdavok až v tom prípade, ak je do konca zdaňovacieho obdobia zaplatený. Ide o tieto výdavky (náklady), ktoré sú vymedzené v § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov:
- výdavky na kompenzačné platby,
- výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a za prenájom nehmotného majetku,
- výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu,
- odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby,
- výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov v prospech daňovníka nezmluvného štátu,
- výdavky (náklady) na poradenské a právne služby,
- výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základy zmluvy o sponzorstve,
- výdavky (náklady) na reklamu.
Viac informácií o jednotlivých výdavkoch, ktoré sú uznané až po zaplatení v roku 2018 si môžete prečítať v článku Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019 a zmeny od roku 2020.
Ktoré výdavky, resp. náklady sa považujú za daňovo neuznané výdavky v roku 2018?
Daňovo neuznanými výdavkami sú výdavky (náklady), ktoré neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu, aj napriek tomu, že o nich fyzická alebo právnická osoba účtovala v účtovníctve. Medzi daňové výdavky nepatrí aj výdavok (náklad), ktorého vynaloženie nie je možné dostatočne preukázať (napr. dokladom) a taktiež aj výdavky, ktoré sú uvedené v § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, napríklad:
- výdavky na reprezentáciu (okrem výdavkov na reklamné predmety v zákonom stanovenej hodnote),
- manká a škody presahujúce prijaté náhrady,
- výdavky na osobnú potrebu,
- výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti, ktorú daňovník využíva na základe zmluvy o výpožičke,
- nedaňové rezervy,
- pokuty a penále,
- a iné.
