Ako majú postupovať podnikatelia, ktorí majú záujem využiť superodpočet nákladov na výskum a vývoj, aké administratívne povinnosti musia splniť a čo v prípade daňovej kontroly?
Superodpočet nákladov na výskum a vývoj – základná charakteristika
Podnikatelia, ktorí realizujú výskumno-vývojové činnosti majú možnosť opätovne odpočítať svoje náklady súvisiace s výskumom a vývojom od základu dane až do výšky 200 % (od roku 2020) alebo 150 % (za rok 2019). Túto možnosť majú právnické osoby ako aj fyzické osoby s príjmami z podnikania (živnostníci). Potrebné je splniť viaceré podmienky, okrem iného, aby skutočne išlo o výskumno-vývojovú činnosť, aby sa na ten istý vzniknutý náklad neuplatňovala už iná daňová podpora zo strany štátu či EÚ a v neposlednom rade je potrebné vopred vypracovať písomný dokument, tzv. projekt výskumu a vývoja. Spoločnosti, ktoré možnosť superodpočtu nákladov na výskum a vývoj využijú, musia zároveň vyplniť potrebné údaje v prílohe daňového priznania k dani z príjmov.
Princíp superodpočtu stanovený v zákone je uvedený nižšie:
- Pri realizácii projektu výskumu a vývoja možnosť opätovne odpočítať od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty 150 % výdavkov (za rok 2019) alebo 200 % výdavkov (od roku 2020) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
- Navyše je možné sumu podľa predchádzajúcej vety navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených:
- v zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a
- v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu.
Viac o superodpočte, jeho podmienkach, výskumno-vývojovej činnosti a zmenách, ktoré platia od roku 2020 sa dočítate v článku Superodpočet nákladov na výskum a vývoj v roku 2019 a zmeny od roku 2020.
Dôležité informácie o superodpočte a praktické rady od odborníkov nájdete v článku Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj – čo musíte vedieť.
Superodpočet a súvisiaca administratíva – projekt výskumu a vývoja
Každý podnikateľ, ktorý chce využiť superodpočet, musí mať vypracovaný projekt výskumu a vývoja. Projekt výskumu a vývoja musí mať písomnú podobu a musí mať jednoznačne vymedzený predmet výskumu a vývoja. Ďalšími zákonnými požiadavkami na projekt výskumu a vývoja sú:
- základné údaje o daňovníkovi (pre právnické osoby - obchodné meno, sídlo, DIČ, pre fyzické osoby – meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, DIČ),
- časový horizont projektu, t. j. dátum začiatku realizácie projektu a predpokladaný dátum ukončenia projektu,
- ciele projektu (podmienkou je, aby boli ciele merateľné a aby boli reálne dosiahnuteľné počas doby trvania projektu),
- predpokladané výdavky (a to celkové výdavky počas celej realizácie projektu ako aj výdavky za jednotlivé roky trvania výskumno-vývojoch aktivít),
- mená osôb oprávnených konať za spoločnosť (pre právnické osoby).
Aké výdavky (náklady) môžu byť zahrnuté v projekte výskumu a vývoja a ich sledovanie
Plánované výdavky uvedené v projekte výskumu a vývoja musia priamo súvisieť s predmetom projektu a ten je odlišný u každého podnikateľa. Vyplýva to z logickej požiadavky na ciele výskumu a vývoja, aby išlo vždy o nové poznatky. Výsledkom by mali byť závery, ktoré sú pre príslušný podnikateľský odbor nové a dovtedy sa v ňom nepoužívali. Náklady (výdavky) by sa mali zároveň sledovať oddelene od ostatných vzniknutých nákladov podnikateľa. Jednou z možností je ich mali napr. evidovať na analytických účtoch k príslušným syntetickým účtom.
Pre ilustráciu je možné pre účely superodpočtu sledovať a viesť evidenciu plánovaných nákladov počas jednotlivých rokov ako aj ich celkový súčet za:
- zamestnancov podieľajúcich sa na danej výskumno-vývojovej činnosti (personálne náklady),
- materiály použitom na uskutočnenie výskumno-vývojovej činnosti (spotreba materiálu, nákup materiálu),
- režijné náklady,
- cestovné výdavky,
- prijaté služby a pod.
Podrobne spracované informácie sú potrebné na preukázanie, že vzniknuté výdavky sú skutočne výdavkami na výskumno-vývojové činnosti a na preukázanie, že výdavky, ktoré vznikli pred spracovaním písomného projektu výskumu a vývoja nie sú zahrnuté v superodpočte.
Ministerstvo financií tiež upozorňuje, aby na účely vyčíslenia rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (druhý bod princípu superodpočtu vyššie) z nárastu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj boli do výpočtu použité len tie výdavky (náklady), ktoré vstúpili priamo do superodpočtu, t. j. výdavky (náklady) vzniknuté počnúc spracovaním písomného projektu výskumu a vývoja a nie plánované náklady uvedené v projekte.
Kedy by sa mal písomný projekt výskumu a vývoja vypracovať a aké náročné je jeho vypracovanie?
Projekt výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať do 31. decembra 2019 musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za spoločnosť alebo živnostníkom pred začatím realizácie samotného projektu. To znamená, že samotná výskumno-vývojová činnosť môže začať až po riadnom vypracovaní projektu. Pre projekty, ktoré sa začnú realizovať po 1. januári 2020 bude platiť, že musia byť podpísané oprávnenou osobou (t. j. aj riadne vypracované) až do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si podnikateľ uplatní superodpočet.
Náročnosť projektu samozrejme závisí od mnohých faktorov, akými sú náročnosť samotnej výskumno-vývojovej činnosti, rozmanitosti nákladov, ktoré by sa podľa plánu mali do superodpočtu uplatniť a pod. Písomný dokument výskumu a vývoja môže daňový úrad pri daňovej kontrole vyžadovať a lehota na predloženie je len 8 dní od doručenia výzvy. Za toto krátke obdobie môže byť už pomerne náročné prepracovávať alebo opravovať chyby v projekte, preto sa odporúča si na vypracovanie projektu nechať dostatok času, či povolať odborníka, ktorý má s prípravami projektov výskumu a vývoja skúsenosti.
Projekt výskumu a vývoja sa neprikladá ako príloha k daňovému priznaniu k dani z príjmov. V samotnom tlačive daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 sa vypĺňa číselný údaj, o ktorý sa celkovo znižuje základ dane (celková suma nákladov zahrnutých do superodpočtu) na riadku 501. Ten sa ťahá z osobitnej prílohy k daňovému priznaniu, kde sa vypĺňajú aj základné informácie o projekte:
- obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo daňovníka,
- výška uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
- dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,
- ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení (stručné zhrnutie cieľov projektu výskumu a vývoja).
Fyzická osoba uvádza tieto informácie v prílohe č. 1 daňového priznania typ B a celková výška odpočtu výdavkov sa z prílohy prenáša v tlačive za rok 2019 na riadok č. 56.
Zmeny v projekte výskumu a vývoja – dokumentácia
Počas realizácie projektu výskumu a vývoja môžu nastať neočakávané skutočnosti, ktorým treba prispôsobiť aj samotný projekt výskumu a vývoja. Rovnako môže nastať situácia, že očakávania vyplývajúce z výskumno-vývojovej činnosti sa nemusia naplniť a projekt nebude úspešný tak, ako sa na začiatku plánovalo.
Ak nastane situácia, že sa v stanovenej dobe hlavný cieľ projektu výskumu a vývoja nepodarí dosiahnuť, ale tento hlavný cieľ ostáva nezmenený, je možné pokračovať v realizácii projektu a k pôvodnému projektu sa vypracuje dodatok. Dodatok bude obsahovať zmeny v projekte, v tomto prípade doba trvania.
Ak sa zmenia iné skutočnosti uvedené v projekte, dôjde napr. k zmene dodávateľov, pracovníkov uskutočňujúcich výskum a vývoj, zvýšia sa alebo znížia náklady, pričom hlavný cieľ projektu ostáva rovnaký, rovnako sa zmeny riešia len vypracovaním dodatku.
Ak bude projekt neúspešný, ale podnikateľ sa rozhodne vo výskumno-vývojovej činnosti pokračovať a zmení hlavný cieľ projektu, je už potrebné vypracovať celú novú dokumentáciu, dodatok postačovať nebude.
Informácie o projekte výskumu a vývoja a sume superodpočtu budú verejne sprístupnené
Informácie, ktoré je potrebné uviesť v prílohe daňového priznania, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní formou zoznamu subjektov uplatňujúcich odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Verejne prístupné tak bude obchodné meno podnikateľov, ich sídlo, výška uplatneného odpočtu, dátum začiatku realizácie projektu a ciele projektu.
Za zdaňovacie obdobie roka 2018 boli podnikatelia pri superodpočte smelší ako v minulosti
Dôsledkom lepšej informovanosti, ako aj väčšej výšky odpočtu nákladov na výskum a vývoj využilo superodpočet za rok 2018 najviac podnikateľov. Kým v minulosti bol superodpočet pre mnohé spoločnosti a živnostníkov neznámy pojem, za rok 2018 sa v tejto súvislosti zapojilo aj viac menších firiem a fyzických osôb. Podnikateľov odrádzala predovšetkým administratívna náročnosť (oddelená evidencia nákladov, vypracovanie písomného dokumentu projektu výskumu a vývoja a pod,) a nejednoznačnosť nákladov, ktoré možno do superodpočtu zahrnúť.
Celkovo využilo superodpočet 260 subjektov, pričom mnohé z nich vypracovali viaceré projekty výskumu a vývoja. O tom, že odvahu sa zapojiť nabrali aj živnostníci svedčí skutočnosť, že pri niektorých výška nákladov vstupujúcich do superodpočtu presiahla 90 tisíc eur. Iní živnostníci využili možnosť superodpočtu aj pri nižších sumách do tisíc eur, pričom aj takáto nižšia suma vie menším podnikateľom výrazne znížiť ich daňovú povinnosť.
Okrem strojárskeho, automobilového, či IT priemyslu sa do superodpočtu zapojili mnohé iné odvetvia. V oblasti potravinárstva je to napr. menšia spoločnosť Fertucha, s. r. o., ktorá sa zaoberá pečením vlastných koláčov a ich predajom, či spoločnosť RAJO a.s., ktorá si stanovila za cieľ napr. vývoj nových druhov jogurtov, príchutí, zmeny receptúry a pod. Medzi spoločnosti, ktoré si uplatnili najvyššie sumy odpočtu patria Continental Matador Rubber, s.r.o., Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., TATRAVAGÓNKA a.s. a ESET, spol. s r.o. Suma nákladov vchádzajúca do superodpočtu v ich jednotlivých prípadoch prekročila výšku 3 miliónov eur.
Za rok 2018 sa tak celkovo vyšplhala výška superodpočtu na 72 miliónov eur. Za rok 2019 a 2020 sa očakávajú sumy ešte vyššie z dôvodu zmeny legislatívy, ktorá povoľuje opätovne odpočítať až 150 %, resp. 200 % nákladov na výskum a vývoj. Rovnako sa očakáva, že sa do superodpočtu zapojí väčšie množstvo subjektov, pre ktoré začne byť superodpočet zaujímavý.
Obhajoba projektu výskumu a vývoja pri daňovej kontrole
V prípade daňovej kontroly zameranej na uplatnenie superodpočtu nákladov na výskum a vývoj bude daňové úrady zaujímať predovšetkým vypracovaný projekt výskumu a vývoja. Ten bude nutné predložiť, ako bolo už uvedené vyššie, do 8 dní od doručenia výzvy na predloženie dokumentu. Pri tomto type kontroly ide o preskúmanie oprávnenosti nárokov na superodpočet. Daňové úrady môžu žiadať o bližšie vysvetlenie a potvrdenie výsledkov výskumno-vývojovej činnosti, resp. vysvetlenie a zdôvodnenie neúspešnosti projektu, na ktorý si však podnikatelia náklady do superodpočtu zahrnuli.
Podnikatelia by mali vedieť vzniknuté náklady na výskum a vývoj preukázať prijatými faktúrami od dodávateľov, ktorí budú zhodní s dodávateľmi uvedenými v projekte, zmluvami či kontraktmi s nimi, pracovnými zmluvami so zamestnancami, ktorí sa na výskume a vývoji podieľali a pod.
