Čo je superodpočet výdavkov na výskum a vývoj? Kto a v akej výške si ho môže uplatniť? Dôležité informácie o superodpočte a praktické rady od odborníkov.
Spoločnosť Novo Consulting s.r.o. v spolupráci s Podnikajte.sk pripravila praktický článok o možnostiach podpory činností výskumu a vývoja pre podnikateľské subjekty na Slovensku. Ide o tému tzv. superodpočtu, oficiálne nazývaného odpočtom výdavkov na výskum a vývoj.
Základný legislatívny rámec superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, zníženie základu dane z príjmov a výpočet úspory
Odpočet výdavkov na výskum a vývoj (tzv. superodpočet) upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“) v § 30c už od 1.1.2015. Táto zákonná možnosť sa využíva aj v iných krajinách EÚ či sveta, s menšími či väčšími rozdielmi. Základná myšlienka nástroja ostáva rovnaká: poskytnúť daňové zvýhodnenie spoločnostiam, ktoré realizujú činnosť charakterizovanú ako výskum alebo vývoj formou odpočítateľnej položky, ktorá sa vypočíta zo sumy nákladov vynaložených na činnosť výskumu alebo vývoja.
Na Slovensku sa superodpočet riadi od roka 2020 platnou legislatívnou úpravou, ktorá umožňuje odpočítať si od základu dane 200 % oprávnených výdavkov vynaložených na činnosti výskumu a vývoja. To znamená, že pri súčasnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb na úrovni 21 % (neuvažujeme s menšími spoločnosťami uplatňujúcimi sadzbu dane 15 %) umožňuje superodpočet ušetriť na každom uplatnenom náklade až 42 %.
Príklad na vysvetlenie princípu odpočtu nákladov na výskum a vývoj:
Spoločnosť vynaložila na činnosť výskumu a vývoja 100 000 € v nákladoch. Spoločnosť si môže od základu dane odpočítať navyše ďalších 200 000 € ako extra odpočítateľnú položku. Je nutné podotknúť, že výška nákladov v účtovníctve sa nemení, preto nejde o duplikáciu nákladov, ale iba o odpočet od základu dane čiastkou vypočítanou ako 200 % nákladov. Superodpočet preto neovplyvňuje výsledok hospodárenia, iba základ dane.
Okrem nároku na superodpočet, ktorý vzniká každý rok na základe výdavkov na výskum a vývoj za dané zdaňovacie obdobie, má daňovník nárok aj na bonus vo forme uplatnenia superodpočtu, ktorý sa vypočíta ako priemerný medziročný nárast výdavkov na výskum a vývoj za posledné dve zdaňovacie obdobia.
Príklad na vyčíslenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj trvajúci viac rokov:
Spoločnosť vynaložila na činnosť výskumu a vývoja 100 000 € v nákladoch za rok 2018, v roku 2019 sumu 200 000 € a v roku 2020 ďalších 300 000 €. Podľa vzorca v zmysle metodického pokynu má nárok si vykázať a následne uplatniť v rámci superodpočtu okrem odpočítateľnej položky 600 000 € (ako 200 % z nákladov) ďalších 100 000 € ako extra odpočítateľnú položku, dokopy teda 700 000 €.
Uplatniteľné náklady v rámci superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj
Spoločnostiam pri činnosti výskumu a vývoja vzniká množstvo nákladov rôznych kategórií. Medzi tie, ktoré sa dajú uplatniť v rámci superodpočtu, a teda daňovo zvýhodniť, patria:
- mzdové náklady pracovníkov výskumu a vývoja,
- spotreba materiálu,
- odpisy hmotného a nehmotného majetku,
- spotreba energií,
- licencie na vývojový softvér.
Všetky tieto typy nákladov musia preukázateľne súvisieť s činnosťou výskumu a vývoja. Spoločnosť by si mala viesť systematickú evidenciu spotreby týchto výdavkov na projekt výskumu a vývoja, najmä z dôvodu následného preukázania, z akej čiastky bol vypočítaný nárok na superodpočet. Zároveň, ako určuje aj legislatíva, náklady musia byť evidované oddelene od ostatných nákladov. Platí, že ak celková výška nákladu súvisí s činnosťou na projekte výskumu a vývoja len z časti, uplatňuje sa len alikvotná výška nákladu. Typickým príkladom tejto situácie je mzdový náklad zamestnanca. Ak sa zamestnanec v danom mesiaci venoval činnosti výskumu a vývoja len polovicu celkového odpracovaného času za daný mesiac, je uplatniteľná len polovica jeho mzdových nákladov. Obdobne to funguje aj pre odpisy hmotného a nehmotného majetku.
Osobitnou kapitolou uplatniteľných nákladov sú služby. Služby sú vo všeobecnosti zo superodpočtu vylúčené z uplatniteľných nákladov, pričom výnimku tvoria len tri typy služieb:
- služby obstarané od SAV, právnických osôb zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy, verejných a štátnych vysokých škôl,
- nehmotné výsledky výskumu a vývoja (konštrukčný výkres, zdrojový kód, receptúra, technologický postup a pod.) obstarané od osôb, ktoré disponujú platným osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,
- certifikácia vlastných výsledkov výskumu a vývoja daňovníka.
Pri uplatnení superodpočtu nie sú preto zvýhodnené náklady na externých pracovníkov (napr. IT programátori alebo konštruktéri na živnosť), ani prenájom priestorov, či iné externé služby (napr. opracovanie vlastného materiálu a pod.). Superodpočet legislatívne zvýhodňuje nákup takýchto služieb od akademických a univerzitných inštitúcií, alebo od osôb s osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Zoznam spoločností s takýmto osvedčením je možné nájsť na stránke www.skcris.sk.
Taktiež si treba dať pozor na náklady, ktoré boli dotované z verejných financií (napr. eurofondy, podpora z úradu práce a pod.), či už v plnej výške alebo len čiastočne. Takéto náklady nie je možné uplatniť v rámci superodpočtu. Výnimkou pre rok 2020 sú mzdové náklady, ktoré boli podporené paušálnym príspevkom na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb (tzv. opatrenie 3B). Avšak, ako aj metodický pokyn stanovuje, že takéto príspevky nie sú daňovo uznateľnými výdavkami, a preto sa môže uplatniť v rámci superodpočtu len tá časť mzdy, ktorá prevyšuje hodnotu tohto príspevku za daný mesiac u konkrétneho zamestnanca.
Činnosti zahrnuteľné v rámci superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj
Správna identifikácia činností uplatniteľných pre účely superodpočtu je častokrát veľmi náročná. Zákonom nie je exaktne stanovené, ktorá činnosť je a ktorá nie je výskumom alebo vývojom. Legislatíva sa odvoláva na všeobecnú definíciu výskumu a vývoja podľa postupov účtovania, resp. zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja v z. n. p. Metodický pokyn pre superodpočet odporúča aj tzv. Frascati manuál, ktorý veľmi podrobne definuje činnosti výskumu a vývoja nielen všeobecne, ale aj pre konkrétne odvetvia, s uvedením aj hraničných prípadov.
Frascati manuál stanovuje 5 kritérií, ktoré musia byť súčasne naplnené, aby bola predmetná činnosť klasifikovaná ako výskumná alebo vývojová:
- novátorstvo – získanie nových poznatkov, ktorými spoločnosť nedisponuje, alebo k nim nemá prístup,
- kreativita – pôvodné/originálne koncepty,
- neistota – neistota ohľadom konečných výsledkov, prekonanie technických neurčitostí,
- systematickosť – plánovaná a systematicky vedená činnosť,
- prevoditeľnosť / reprodukovateľnosť – vytvorenie výsledkov, ktoré by mohli byť voľne prevoditeľné, alebo obchodovateľné na trhu.
Je dôležité, aby si daňovník vyhodnotil pri každej činnosti, ktorú by zvažoval pre uplatnenie v superodpočte, či spĺňa všetkých 5 kritérií. Rutinné alebo opakujúce sa činnosti, pri ktorých nedochádza k získavaniu nových poznatkov, a sú bez nejakej významnej neistoty, nie sú vhodné pre účely superodpočtu.
Je vhodné, aby takúto činnosť posudzovala kvalifikovaná osoba alebo spoločnosť, ideálne so skúsenosťami v oblasti superodpočtu a zároveň aj so skúsenosťami v oblasti výskumu a vývoja.
Dokumentácia vyžadovaná pri superodpočte výdavkov na výskum a vývoj
Zákon ukladá povinnosť daňovníkovi, ktorý si chce uplatniť superodpočet, aby mal uplatňované činnosti vymedzené v rámci dokumentu Projekt výskumu a vývoja. Tento dokument má byť vytvorený ešte pred spustením činností na projekte, aby bola zachovaná systematickosť pri realizácii výskumno-vývojovej činnosti. Avšak, schválenie tohto dokumentu, ktoré musí vykonať písomne osoba oprávnená konať v mene spoločnosti, je potrebné vykonať pred podaním daňového priznania, v ktorom si daný projekt výskumu a vývoja vykazuje.
Projekt má zákonom dané informácie, ktoré musí obsahovať:
- základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti,
- daňové identifikačné číslo,
- dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja,
- ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení,
- celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu.
Samozrejme, je vhodné, pokiaľ má projekt uvedené aj dodatočné informácie o danom projekte výskumu a vývoja, ako sú napríklad etapy projektu, stanovenie vedeckého tímu a iné.
Metodický pokyn berie na zreteľ aj prípadné zmeny v projekte. V prípade zmien ako sú zmena rozpočtu, vedľajších alebo čiastkových cieľov, prípadne pri prekročení termínu ukončenia projektu, by mal daňovník vypracovať dodatok k projektu výskumu a vývoja, v ktorom tieto informácie aktualizuje, a prípadne aj zdôvodní.
Okrem projektu výskumu a vývoja by si daňovník mal viesť aj pomocnú alebo systematickú/projektovú dokumentáciu, akou je napr.:
- priebežné hodnotiace správy projekte,
- denníky vývojových prác jednotlivých pracovníkov podieľajúcich sa na projekte,
- priebežné výsledky vývojových prác (konštrukčné výkresy, receptúry a pod.).
Dokumentácia sa môže týkať aj evidencie nákladov. Zákon ukladá povinnosť evidovať náklady oddelene od ostatných nákladov. V ideálnom prípade by mal daňovník viesť náklady na jednotlivé projekty výskumu a vývoja na samostatných analytických účtoch. V prípade, ak mu nastavenie účtovného softvéru neumožňuje si viesť tieto náklady oddelene, mal by si zaviesť internú smernicu, ktorá bude hovoriť o spôsobe, ako sú tieto náklady evidované pre účely preukázania výpočtu odpočítateľnej položky.
Nad rámec dokumentácie, ktorá je vyžadovaná zákonom alebo metodickým pokynom pre superodpočet, je vysoko odporúčané si vypracovať aj odborný posudok k jednotlivým projektom výskumu a vývoja. Prípadná kontrola superodpočtu sa môže zamerať aj na posúdenie toho, či projekt výskumu a vývoja skutočne spĺňa všetky charakteristické znaky výskumnej alebo vývojovej činnosti. Napriek tomu, že superodpočet po účtovno-daňovej stránke vie skontrolovať aj účtovník alebo audítor, posudok k projektu výskumu a vývoja by mal vytvoriť špecialista nielen z danej oblasti, ktorej sa týka konkrétna výskumno-vývojová činnosť, ale aj priamo z oblasti superodpočtu, aby čo najlepšie vystihol podstatu v zmysle metodického pokynu a nadväzujúcich nariadení a manuálov.
Obmedzenia pri superodpočte výdavkov na výskum a vývoj
Okrem obmedzení pri uplatniteľných nákladoch sú pre superodpočet aj všeobecné obmedzenia. Zákon neumožňuje súbeh uplatňovania superodpočtu (§ 30c ZDP) a úľavy na dani pre poberateľov investičných stimulov (§ 30b ZDP). Avšak, je potrebné podotknúť, že súbeh § 30c a § 30a ZDP (úľava na dani pre príjemcov investičnej pomoci) zakázaný nie je.
Ďalšie obmedzenie sa týka držiteľov osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Držitelia tohto osvedčenia sú zvýhodnení pri prípadnom predaji nehmotných výsledkov svojho výskumu a vývoja, ako je napr. konštrukčný výkres, receptúra, technologický postup alebo v prípade IT sektora zdrojový kód (algoritmus). Pri predaji si totiž odberateľ môže takýto náklad uplatniť v rámci superodpočtu. Avšak, aby nedochádzalo k dvojitému zvýhodneniu, tieto firmy si v prípade predaja svojich výsledkov výskumu a vývoja, nemôžu superodpočet na daný projekt výskumu a vývoja uplatniť.
Treba ale upozorniť, že v prípade ak držiteľ takéhoto osvedčenia realizuje projekt výskumu a vývoja, pri ktorom nedochádza k predaju nehmotných výsledkov výskumu a vývoja, superodpočet si na takýto projekt uplatniť môže. Príkladom môže byť vývoj stroja, ktorý je predaný zákazníkovi, ale konštrukčný výkres nie je súčasťou predaja.
Najčastejšie otázky a odpovede týkajúce sa superodpočtu (FAQ)
Ako využiť superodpočet, ak som skončil v strate, ale viem, že budúci rok budem mať vysoké výnosy (zisk)?
Ide o veľmi častý prípad v prípade vývoja v rámci spoločností. Spoločnosť v jednom alebo aj dvoch zdaňovacích obdobiach vyvíja svoj vlastný produkt, ktorý chce potom uviesť na trh. Zvýšené náklady sa pretavia do výsledku hospodárenia, ktorý je záporný. V ďalšom roku ale spoločnosť predpokladá nárast výnosov a zvýšenie výsledku hospodárenia. Aby spoločnosť neprišla o benefit zo superodpočtu, legislatíva umožňuje spoločnosti si superodpočet v rámci prílohy daňového priznania iba vykázať, pričom sa uplatňuje do výšky základu dane po odpočítaní straty. Nespotrebovanú čiastku superodpočtu si vie preniesť do ďalších zdaňovacích období, maximálne však do piatich zdaňovacích období po zdaňovacom období, v ktorom superodpočet vykázala.
Musí mať spoločnosť osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj pre uplatnenie superodpočtu?
Nie je legislatívnou požiadavkou mať osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Toto osvedčenie má svoje výhody aj nevýhody týkajúce sa využívania sa superodpočtu, ktoré boli popísané vyššie v článku.
Môžem si uplatniť v rámci superodpočtu aj projekty na zákazku?
Áno, metodický pokyn priamo definuje, ktoré typy projektov sa môžu v rámci superodpočtu uplatniť:
- projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja, ak je spoločnosť držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj (§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z.),
- projekt pre svoje vlastné potreby,
- projekt realizovaný za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja, ak nie je spoločnosť držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj (§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z.),
- projekt realizovaný formou zmluvného výskumu a vývoja ako vnútro skupinovú službu, ak nie je spoločnosť držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj (§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z.).
Posledný typ projektu výskumu a vývoja sa týka najmä výskumno-vývojových centier, ktoré realizujú zmluvný vývoj pre svoje materské spoločnosti so sídlom v zahraničí.
Ak sa dá v rámci superodpočtu uplatniť Projekt výskumu a vývoja, znamená to, že musím realizovať aj výskum aj vývoj v rámci superodpočtu?
Nie, zákon nešpecifikuje, že v rámci činnosti projektu výskumu a vývoja musí byť obsiahnutá aj výskumná aj vývojová činnosť. Názov „projekt výskumu a vývoja“ treba chápať ako projekt, ktorý sa týka výskumných a (aj, alebo) vývojových činností, ale nijak nepodmieňuje, aby obe činnosti v rámci projektu prebehli. Pre to, aby sa jednoznačne posúdilo, či činnosť, alebo daný projekt je uplatniteľný v rámci superodpočtu po obsahovej stránke, je potrebné vychádzať z odporúčaní metodického pokynu (napr. 5 kritérií Frascati manuálu). Je to všeobecný úzus akceptovaný aj v rámci iných štátov, ako napr. Česká republika alebo aj Veľká Británia (pod názvom R&D Tax credit).
Ako čo najlepšie riešiť uplatňovanie superodpočtu v rámci spoločnosti?
Určite je vysoko odporúčané riešiť superodpočet systematicky s nastavením celkového manažmentu projektov výskumu a vývoja. Hlavne pre spoločnosti začínajúce so superodpočtom je určite vhodné konzultovať postupy s profesionálmi, ktorí majú dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti. Pre spoločnosti, ktoré už superodpočet uplatňujú je vhodné pripomenúť, aby okrem zákonom požadovanej dokumentácie zvážili aj dokumentáciu nad rámec zákona, ktorá bližšie popisuje spĺňanie vecných a obsahových požiadaviek projektu výskumu a vývoja, napr. podľa Frascati manuálu.
Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Novo Consulting.
